sweet killer | myg

#8

,,Viac sa ich tam nedalo dať?" zasmial sa Namjoon, keď sa ráno zobudil a pozrel sa do zrkadla oproti posteli. Prešiel späť k SeoYoon na posteľ, kde ležala a pozerala do stropu. Namjoon sa nahol nad ňu a jazykom si prešiel po hornej pere.
,,Prestaň!" odstrčila ho od seba so smiechom, keď bol až nebezpečne blízko. Namjoon len pokrútil hlavou a daroval jej malý bozk na nos.
,,Mali by sme ísť. Škola o chvíľu začína." postavil sa od SeoYoon a prešiel ku skrini, kde vytiahol biele tričko s čiernymi rukávmi a modré džínsy, ktoré boli na kolenách roztrhané. Vždy obdivovala ľudí, ktorý nosili takéto nohavice, pretože ak by si ich obliekla SeoYoon, tak hneď ako by vyšla von, tak by asi zamrzla.
,,Mm, nechcem ísť do školy!" prikryla si hlavu prikrývkou, avšak hneď prišiel Namjoon a strhol ju z nej.
,,Neodvrávaj, inak sa s tebou rozídem!" zamračil sa na ňu a otvoril veľké okno. Vonku fúkal silný vietor, ktorý rozhádzal papiere na Namjoonovom stole.
,,Ty sa rozídeš so mnou?! Nemala by som to hovoriť skôr ja?!" povedala urazene a hodila po ňom vankúš, ktorý mala pod hlavou. Ten ho trafil perfektne do hlavy a Namjoon sa naštvane rozbehol za SeoYoon k posteli, kde stále ležala.
Vytiahol ju na nohy a ona zastala tesne pred ním. Zrazu ju chytil pod zadok a zodvihol ju tak, aby si mohla dať nohy okolo jeho pásu. Lačne sa prisál na jej pery a SeoYoon vošla prstami do jeho vlasov a jemne mu za nich zaťahala. To ho donútilo stlačiť jej zadok a položiť ju na stôl za nimi, z ktorého zhodil rozhádzané papiere a rukou jej zašiel pod jej tričko.
,,OH! Prepáčte!" dvere sa roztvorili a hneď na to aj zatvorili. SeoYoon podľa hlasu zistila, že to bol Hobi. Namjoon sa naštvane odtrhol od SeoYoon a šiel za ním.
Otvoril dvere s naštvaným pohľadom. Hobi tam stále bol a tváre mal celé červené.
,,Čo?!" opýtal sa ho a SeoYoon myslela, že mu o chvíľu jednu vrazí.
,,Joon!" skríkla po ňom a zoskočila zo stola. Namjoon sa na ňu otočil a SeoYoon nad jeho nechápavým pohľadom len pretočila očami.
,,Čo si chcel, Hobi?" usmiala sa naňho a položila ruku na Namjoonovho plece, aby sa aspoň trocha ukľudnil. Hobi na ňu vďačne pozrel a tiež sa usmial.
,,Yuna ťa volá. Neviem o čo ide, ale vyzerala dosť vydesene." SeoYoon na nič nečakala a hneď vybehla z izby do tej Taehyungovej. Bála sa, že sa stalo niečo s Taehyungom, veď to bol jej najlepší priateľ.
,,Čo sa deje?!" skríkla hneď ako otvorila dvere na Taehyungovej izbe. Tae ešte ležal v posteli a nevyzeralo to tak, že by sa dnes niekam chystal.
,,Seo!" hodila sa jej okolo krku s uplakanými očami.
,,Kook." vydýchla a cez SeoYoon prešla vlna zimomriavok. Podľa tónu jej hlasu súdila, že to nebude nič dobré. Jungkook sa neukázal už 2 dni a SeoYoon oňho začínala mať strach.
,,Čo Kook? Čo sa stalo Yuna?!" odtiahla ju od svojho tela a pozrela jej do očí. Bol v nich vidieť strach, ale stále mlčala.
,,Tak hovor!" trocha ňou zatriasla, pretože ju už chytalo zúfalstvo z toho, že je ticho. Yuna len sťažka preglgla a začala.
,,Dnes ráno mi zvonil mobil, bol to Kook. Zdvihla som a nedal mi možnosť ani sa ho opýtať čo sa stalo. Hneď začal, že je vo veľkých problémoch a že nevie čo má robiť. Jeho hlas bol strašne zúfalý a takmer plakal." tu prestala a len sledovala reakciu SeoYoon. Tá sa prechádzala po izbe hore dole a kúsala si do spodnej pery.
,,Nič viac ti nepovedal? Kde je alebo niečo také." naliehala na ňu, ale Yuna len záporne pokrútila hlavou.
,,Povedal len, že je v problémoch. Hneď po tom zavesil a už mi späť nezdvihol." vzdychla si a utrela slzu, ktorá jej skĺzla po líci.
SeoYoon šla späť do Namjoonovej izby, kde mala položený mobil na nočnom stolíku.
,,Čo sa deje?" opýtal sa Namjoon, ktorý stál znova pred zrkadlom. SeoYoon ho odignorovala a hneď vytočila Jungkookove číslo.
Po pár zazvoneniach to však zavesil. Skúšala to niekoľkokrát, ale vždy sa to opakovalo.
,,Noták, zdvihni to, Jungkookie!" hovorila si sama pre seba, ale Namjoon to počul.
,,Čo je s Kookom?" opýtal sa jej a odtrhol pohľad od svojho odrazu v zrkadle.
,,Nevieš, kde by mohol byť? Kam chodí ak má problémy alebo niečo také." nervózne si kúsala do pery.
,,Tae by to mohol vedieť. Ešte predtým než začal chodiť s Yunou boli nerozlučná dvojica, teda, samozrejme, že až po vás dvoch." zasmial sa, ale SeoYoon vnímala len prvú vetu, čo povedal.
Vrútila sa späť do izby Taehyunga a surovo ho zobudila. Bolo jej jedno, že Yuna jej najskôr vynadá a že on je zranený. Teraz záležalo na Jungkookovi a čo bolo horšie, možno mu šlo aj o život a oni vôbec netušili a celé 2 dni sa nikto z nich nezaujímal kde je a čo robí. SeoYoon sa za to cítila strašne.
,,Au! Čo je?!" zamračil sa na SeoYoon Tae, keď ho zhodila z postele. Yuna by jej teraz najradšej jednu vrazila, ak by neboli v takejto situácii a nešlo o člena ich rodiny.
,,Kde je Kook?" opýtala sa ho priamo a Tae na ňu nechápavo pozeral.
,,Celé 2 dni som ho nevidel a ani o ňom nepočul." pokrútil záporne hlavou a vyšvihol sa späť na posteľ.
,,Práve o to ide. Má problémy, kde by mohol byť?" súrila ho s odpoveďou, ale Tae si so zamýšľaním dal načas.
,,Rýchlejšie by to nešlo?!" SeoYoon už dochádzali nervy. Sedeli v Taehyungovej izbe už dobrých 10 minút a to všetci, pretože Jimin začul rozhovor Yuny a SeoYoon a všetkým to šiel hneď povedať. Na jednej strane bola SeoYoon rada, pretože takto mali väčšiu šancu na niečo prísť, ale na druhej strane bola naštvaná, lebo si nič nevie nechať pre seba.
Chodila po izbe hore dole až dokým ju Namjoon nestiahol k sebe na zem. Sedeli v malom polkruhu okolo Taehyungovej postele.
Taehyung na malý kúsok papiera napísal všetky miesta, na ktoré chodil.
Väčšinu z nich, ako Busan alebo most, kam v Busan chodieval, vylúčili, pretože to bolo veľmi ďaleko alebo bolo dosť nepravdepodobné, že by tam bol.
Nakoniec im ostali 2 miesta.
Železničná stanica a sprejerská stena blízko cesty. Obe boli hodnú chvíľu od ich domu, ale keďže bol preč 2 dni, tak tieto dve miesta pripadali najviac v úvahu.
,,Fajn, takže takto." začala SeoYoon, ktorá sa konečne dostala zo zovretia Namjoonových rúk.
,,Ja, Namjoon, Yuna, Tae a Yoongi. My pôjdeme k sprejerskej stene. Jimin, Jin, Hobi. Vy pôjdete na stanicu, keďže je to menší priestor." vyšla z izby na chodbu.
,,To chceš ísť hneď teraz?" opýtal sa nechápavo Namjoon.
,,Nesmieme strácať ani sekundu. Už teraz môže byť neskoro."