sweet killer | myg

#32

Yoongi držal ruku SeoYoon celou chodbou, až k posledným dverám, ktoré boli kovové.
Pri každých dverách stáli 2 ozbrojené gorily a to jej naháňalo strach.
,,Pripravená?" Otočil sa na ňu a ona prikývla.

Yoongi otočil kľučkou a otvoril dvere. SeoYoon vošla do tmy. Yoongi vošiel za ňou a rozsvietil.
Bola to malá miestnosť s knižnicou, stolom, dvoma stoličkami, ďalšími dverami a oknom, ktoré viedlo do ďalšej miestnosti.
Zrazu sa svetlo rozsvietilo aj v miestnosti za touto a SeoYoon podišla bližšie k oknu. Sedeli tam 4 postavy s vrecami na hlavách a rukami priviazanými k stoličkám.

,,Dajte to dole." Prikázal Yoongi mužom, ktorí stáli za stoličkami. Každí z nich prikývol a strhol vrecia dole.

Jungkook, Jimin, Taehyung, Hoseok.

SeoYoon začala so slzami v očiach kráčať do zadu, ale po troch krokoch narazila do Yoongiho, ktorý ju zozadu objal a hlavu si položil na jej ľavé rameno.
SeoYoon na neho kútikom oka pozrela. Usmieval sa na ňu.

,,Teraz, moja drahá, mi povedz, ktorého by som mal... hm, zneškodniť?" Opýtal sa a dal jej jemný bozk na krk, pod ktorým sa zachvela.
,,Y-Yoongi, prečo?" Nechápala ničomu. Po líci sa jej začala kotúľať slza, ktorú však Yoongi stihol uchytiť.

,,Šhhh, neplač, nič ti nehrozí. Tebe nič nespravím, motýlik." Usmial sa a dal hlavu preč z jej ramena.
Prešiel k oknu, kde zapol malý mikrofón.
,,Hobi?" Hoseok hneď zbystril, so strachom v očiach sa pozeral pred seba.
,,Spravil si všetko tak, ako som ti prikázal?" Opýtal sa naštvaným hlasom, pri ktorom sa Hoseok prikrčil a prudko prikyvoval.

,,Vážne?" Opýtal sa znova Yoongi.
,,A-Áno." Prikyvoval Hoseok a z očí sa mu začali valiť slzy. Ostatní vydesene pozerali jeden na druhého a nič nehovorili.
,,Stratil si ten papierik, kurva!!!" Zvrieskol Yoongi, až SeoYoon podskočila a jej oči sa znova naplnili slzami.
,,SeoYoon ho potom našla!! Všetko si pokazil, idiot!!!" Kričal strašne hlasno.
Hoseok sa prikrčil na stoličke a ticho vzlykal. SeoYoon sa na to nemohla ďalej pozerať.

,,Yoongi?" Potichy sa ozvala spoza neho a Yoongi sa rýchlo otočil. Nie s hnevom, úplne inak, ako na Hoseoka.
,,Áno, láska?" Opýtal sa jemne a odišiel od mikrofónu.
,,Prosím, prestaň. Desíš ma, toto nie si ty, Yoongi." Z očí sa jej valili potôčiky sĺz.
Yoongi si vzdychol a pritiahol si ju do objatia.
,,Ešte ma dostatočne nepoznáš, nikoho z nás." Trocha sa od nej odtiahol a utrel jej slzy.

Vrátil sa k mikrofónu a znova ho zapol.
,,Fajn." SeoYoon sa pomaly začala tešiť, že ich pustí a všetko bude tak, ako predtým, že toto bol len nejaký žart.
,,Spravte to." Povedal a hlava mu spadla.

,,Nie!!" Zvrieskla SeoYoon a pribehla k dverám, ktoré viedli do druhej miestnosti. Pokúšala sa otočiť kľučkou, ale boli zamknuté.
Prebehla k oknu, kde na neho začala búchať.
,,Hoseok!!! Hoseok!!! HOSEOKIE!!! HOBI!!!" Kričala, ale márne. Chlap mu už pri hlave držal nabitú zbraň.
Yoongi zabudol vypnúť mikrofón, takže Hoseok všetko počul.

,,Budeš v poriadku, Seo." Usmial sa Hoseok. SeoYoon odstrčila Yoongiho od mikrofónu.
,,Nie, Hoseok! Nesmieš sa vzdať!" Kričala s plačom, ale nikto ju nepočúval.
,,Prosím, Suga, aspoň jej nedovoľ vidieť to." Hoseok sa znova usmial a Yoongi prikývol.

Prešiel k SeoYoon, vypol mikrofón a zabalil ju do objatia tak, aby mala hlavu v jeho hrudníku.
,,Nie! Pusti ma! Pusti jeho!" SeoYoon sa snažila vymámiť z jeho zovretia, ale Yoongi ju držal príliš silno.

Zaznel výstrel.

Nastalo ticho, kde bolo počuť len vzlyky SeoYoon a jej nekonečné prosby, nech ho pustí. Bolo však neskoro.