sweet killer | myg

#6

Keď sa SeoYoon zobudila, bol už večer. No nie tak celkom. Obloha naberala fialkovú a ružovú farbu a prechádzala pomaly do čiernej s malými bielymi bodkami, hviezdami.
Namjoon už vedľa nej nebol a za dverami jeho izby nepočula žiadne hlasy. Bolo to dosť neobvyklé, pretože oni boli väčšinou veľmi hluční. Ani z Taehyungovej izby sa neozývali žiadne hlasy ani nič podobné.
SeoYoon sa teda rozhodla vstať z postele. V hlave jej stále trocha búchalo, ale inak jej bolo už celkom lepšie.
Pomaly otvorila dvere. Nikde nikoho. V chodbe viseli len 2 kabáty. Jeden bol jej, ale netušila, komu patrí druhý. Po ostatných nebolo ani stopy.
Prešla do obývačky, kde cez veľké presklené dvere zbadala na záhrade osobu, ktorá sedela na veľkej hojdačke, zababušená v deke, keďže bol koniec októbra a skláňala sa nad nejakými papiermi. Čudovala sa, že ešte niečo po tej tme vidí.
Podišla k dverám, ktoré odsunula a Yoongi sa na ňu hneď otočil a obdaroval ju jemným úsmevom, hneď potom sa však otočil späť k papierom.
,,Vidíš vôbec niečo?" opýtala sa ho a začala kráčať k nemu. Yoongi papiere vložil pod vankúš po jeho ľavej strane a oprel sa o čelo hojdačky.
,,Už dávno som to zabalil. Cítiš sa lepšie?" odpovedal jej jednoducho a trocha sa posunul aby si mohla prisadnúť. SeoYoon prikývla a posadila sa vedľa neho. Vážne už začínala byť zima a bolo to cítiť.
Nebo sa medzitým už zmenilo na úplne čierne a jediné svetlo bol mesiac, ktorý stále dorastal.
Striaslo ju od zimy, čo neuniklo Yoongiho pozornosti. Dal zo seba deku preč a prehodil ju SeoYoon cez plecia na čo naňho vďačne pozrela, ale mala v sebe zlý pocit z toho, že teraz bude zima Yoongimu.
,,Je dosť veľká pre oboch." natiahla ju k Yoongimu, ktorý to zo začiatku odmietal, ale po pár minútach to prijal. Sedeli v dostatočnej vzdialenosti od toho aby sa dotýkali, ale aj tak to bolo divné. Obaja boli ticho a pozerali na hviezdy.
,,Namjoon by ma asi zabil, ak by nás tu takto našiel." uchechtol sa Yoongi po pár chvíľach ticha. SeoYoon sa musela pousmiať nad predstavou naštvaného Namjoona, ale to ju hneď prešlo, keď si pomyslela, čo by mohol urobiť Yoongimu.
,,Poznáte sa dlho?" opýtala sa SeoYoon.
,,Asi od piatej triedy." pokrčil plecami a jemne rozkýval hojdačku. Tento pohyb ju pomaly začínal uspávať a tma k tomu len dopomáhala.
,,Ako ste sa spoznali?" vychrlil zo seba Yoongi tak rýchlo, že mu skoro mala problém porozumieť, čo sa vlastne pýtal.
,,Cez Taehyunga, myslela som si, že to vieš." neodpútavala svoje oči od hviezd na nebi.
,,Nie, ani som nevedel, že Namjoon s niekým chodí." pokrčil plecami.
,,Zo začiatku sme sa vôbec nemali radi. Je to celkom ironické, že sme teraz spolu." uchechtla sa a Yoongi na ňu nechápavo pozrel a pohľadom si pýtal ďalšie informácie.
,,Boli sme na seba úplne protivný. Ja som nemala rada jeho a on mňa, presne tak, ako sa nemajú radi Yuna a Namjoon teraz." vysvetlila a pozrela sa na Yoongiho, ktorý na ňu stále uprene hľadel.
,,Čo sa zmenilo?" opýtal sa so záujmom. SeoYoon nechápala, čo ho na tom tak zaujímalo, ale nemala problém mu to povedať, takže pokračovala.
,,Raz sme sa mali s Taehyungom stretnúť v parku, ale on neprišiel. Šiel niekam s Yunou a mne o tom nedal vedieť, takže som sedela v parku a čakala. Po asi hodine, keď som si uvedomila, že čakať nemá význam, sa objavila Namjoonova skoro biela hlava. Mal na sebe čierny kabát, klobúk a slnečné okuliare, pretože bolo to také nijaké počasie. Fúkal vietor, slnko svietilo, ale akokeby sa schyľovalo k dažďu. Myslela som si, že okolo mňa len prejde a ani nepozdraví ako vždy. On sa však namiesto toho posadil ku mne na lavičku. Neviem, či sa v ňom vtedy prebudilo svedomie alebo čo, ale začali sme sa rozprávať a obaja sme zistili, že nie sme až takí zlí ako sme si mysleli a máme dosť spoločného. Nakoniec ma pozval k sebe a asi o 4 mesiace neskôr sme sa dali dokopy. Každé poobedie Yuna trávila s Taehyungom a ja s Namjoonom u neho doma nad učebnicami, pretože ma začal aj doučovať. Musím uznať, že toho viem oveľa viac ako predtým, ale stále nechápem, ako môže chápať matematike! Všetko je tam také nelogické, až je to úplne logické! Niekedy sa zo mňa smeje, že moje teórie sú síce zaujímavé, ale mám radšej premýšľať nad tým, ako by sa to dalo vypočítať bez tých všetkých zbytočností okolo." dokončila SeoYoon svoj výklad jej príbehu. Yoongi na ňu užasnuto pozeral a ona nechápala prečo.
,,Takže ste spolu kvôli Taeovi a Yune? Je to celkom ironické, nemyslíš?" zasmial sa a SeoYoon mu vlastne musela dať za pravdu. Ak by Yuna vtedy nešla nikam s Taehyungom, tak by sa nič z toho nestalo a možno by sa doteraz nenávideli tak, ako Yuna a Namjoon. Bola Yune niečo dlžná, aj keď to Yuna neplánovala. Pravda je taká, že by Yuna bola najradšej ak by sa hneď teraz rozišli aby naňho už nikdy nemusela pozrieť, ale nemohla SeoYoon hovoriť, čo má robiť, to jediné ju držalo.
Zrazu sa domom ozval zvonček a aj keď boli von, tak ho počuli.
Yoongi vstal z vyhriateho miesta na hojdačke a šiel otvoriť. SeoYoon sledovala cez presklené dvere ako ich otvára a potom sa dnu všetci vrútili a to, čo uvidela ju zarazilo.
Tae a Namjoon mali tváre od krvi a Tae stál ledva na nohách. Namjoon ho podopieral, aj keď sám sa skoro nemohol hýbať a Yuna po ňom niečo vrieskala. Jin sa rýchlo vrútil do kuchyne a ostatní pomáhali Namjoonovi s Taem a ním samým.
Hneď ako to uvidela, vyskočila z hojdačky a rozutekala sa do domu. Hlava sa jej už nekrútila a ak by aj áno, tak by veľmi rýchlo prestala pri pohľade na nich.
Šla k Namjoonovi, ktorý sedel hneď vedľa Taeho, ktorému sa zatvárali oči. Namjoonov nos vyzeral byť zlomený, ale Tae na tom vyzeral byť podstatne horšie.
,,Č-čo sa stalo?" dostala zo seba nakoniec a pohľadom vyhľadala Yunu, ktorá už bola ticho. Prešla pohľadom po všetkých, Jungkook stále chýbal.
,,Tvoj priateľ vyskočil na Taeho akokeby mu zavraždil celú rodinu!" zvrieskla Yuna s pohľadom upretým na Namjoona. V očiach jej blčali plamene.
,,Nebolo to celkom tak." vrátil sa Jin z kuchyne aj s obkladmi. Jeden podal Namjoonovi, ktorý si to hneď nalepil na tvár a spod ľadu mu vytŕčalo len jedno oko, ktoré sa ospravedlňujúco pozeralo na SeoYoon, tá však mala pohľad zapichnutý na Taehyungovi, ktorý omdlieval.
Jin prišiel k nemu a jemne mu na tvár prikladal ľad.
,,Tae, nesmieš omdlieť, rozumieš?" opýtal sa ho Jin a jemne ho poplieskal po červenom líci. Tae len jemne prikývol na znak toho, že je stále hore.
,,Vysvetlí nám už niekto, čo sa do pekla stalo?!" povedal rozhorčený Yoongi pri Jiminovi a odsunul Yunu trocha nabok, aby si mohol čupnúť k SeoYoon tak, aby im videl do tváre. Svoj pohľad mal zabodnutý však len na jednom z chlapcov, na Namjoonovi. Bol to pohľad plný zlosti, sklamania a vyzeral pri tom ako matka, ktorá karhá svoje dieťa za niečo zlé.
,,Bolo to takto..."