sweet killer | myg

#17

SeoYoon by čakala, že o druhej ráno sa už všetci budú pomaly zbierať domov, ale oni očividne mali zábavu. Netušila, čo sa deje za dverami Namjoonovej izby, ale ani ju to nejak nezaujímalo. Určite tam boli opití a nadrogovaní ľudia, takže to vážne nepotrebovala vidieť, a tak celý večer zostala zavretá v izbe.
V pokoji si prezerala aké bláznivé fotky dávajú ľudia na Instagram a Facebook z tejto party. SeoYoon bolo nasmiech z týchto ľudí, teda, až dokým neuvidela jednu fotku, z ktorej sa jej nahrnuli slzy do očí.
Fotka ukazovala jednu študentku zo školy. Nebolo by na tom nič divné, ak zohľadníme fakt, že v pozadí bol Namjoon a na svojich kolenách mal nejaké dievča. Bozkávali sa.
Fotka bola pridaná sotva pred minútou.
Veď to nemusí byť on. Určite nie je jediný, kto je v kostýme Draculi., opakovala si v hlave.
Nedalo jej to a musela si to ísť preveriť.
Pomaly otvorila dvere Namjoonovej izby. Fotka bola fotená v kuchyni, takže sa tam rovno vydala. Z hudby, ktorá bola veľmi nahlas, ju začínala bolieť hlava.
Hneď ako vošla do kuchyne, tak presne na tom istom mieste ako na fotke zbadala to, čo videla aj predtým.
Podišla k nim a srdce jej bilo akokeby práve zabehla maratón. Dievča, ktoré sedelo v jeho lone sa od neho hneď odtrhlo.
Srdce jej poskočilo, keď si všimla, že to naozaj nie je Namjoon, ale niekto iný.
,,Praješ si?" Zagánilo na ňu dievča.
,,Nevideli ste Namjoona?" Musela kričať, aby ju cez tú hudbu počuli.
,,Bol tu asi pred polhodinou. Odvtedy som ho nevidel." Odpovedal chlapec, s ktorým si Namjoona pomýlila.
Predierala sa pomedzi ľudí na terasu, nadýchnuť sa aspoň trocha čerstvého vzduchu, pretože dnu sa nedalo dýchať.
Na terase stála vysoká postava zahalená v čiernom plášti. SeoYoon k nej podišla, stúpla si na špičky a poklopkala osobu po pleci.
,,Čo tu robíš? Je ti lepšie?" Opýtal sa ustarostene Namjoon a zobral ju do náručia, aby okolo nich mohol obmotať ten čierný plášť, keďže SeoYoon mala na sebe len tričko a bola bosá.
Slabo prikývla a obmotala ruky okolo Namjoonovho pása. Plášť bol strašne veľký, takže pokryl celé telo SeoYoon aj spolu s hlavou, na čo sa Namjoon začal smiať.
,,Mala by si ísť dnu. Ochorieš." Pohladil ju po vlasoch a ona na neho zdola pozrela.
,,Poď so mnou, oppa." Zaklipkala mihalnicami a viac sa k nemu natisla. Usmial sa na ňu a dal jej malý bozk na čelo.
,,Prvýkrát si ma nazvala oppa." Otočil ju chrbtom k sebe a tlačil späť dnu do domu.
,,Nemôžem, prídem, keď to tu skončí." Povedal, keď prišli pred jeho izbu. Cesta z terasy trvala dlhšie, ako keď ho bola hľadať. Zdalo sa jej, že nejaký ľudia už pomaly odchádzajú, ale dosť ich tu stále ostalo.
,,Tak im povedz, že končíme. Nech už idú domov." Pozrela naňho psými očkami zatiaľ, čo ju tlačil do izby. Zavrel za sebou dvere, aby sa mohli počuť, pretože hudba bola stále dosť hlasná.
,,Nemôžem im to len tak povedať." Pokrútil hlavou.
SeoYoon šuchtavým krokom prešla k posteli, na ktorú sa zvalila.
,,Čo to robíš?" Zasmial sa Namjoon, keď hlavou dopadla na prikrývky. Prešiel k nej a otočil ju na chrbát, aby mohla dýchať, aj keď vedel, že skôr či neskôr by sa otočila aj sama.
,,Zostaň so mnou." Zakňučala. Chytila Namjoonovu ruku a začala sa hrať s jeho prstami.
Namjoon ju nikdy takúto nevidel. Buď jej bolo až priveľmi zle alebo až priveľmi dobre, pretože tak milo a zlato sa ešte nikdy predtým nesprávala. Teda, áno, ale len vo veľmi výnimočných situáciách.
,,Rád by som, ale vieš, že to nejde. Choď si dať horúcu sprchu a než sa nazdáš, tak budem ležať vedľa teba a mazliť sa."  Postavil sa z postele, čím pretrhol kontakt ich rúk a SeoYoon niečo nespokojne zamrmlala a zamračila sa.
Odišiel z izby a SeoYoon nezostávalo nič iné, len ho poslúchnuť.
V sprche na seba nechala dopadať horúce kvapky vody. Bolo to veľmi príjemné a ani nepočula zvuk hudby z obývačky, čo bolo dobré, pretože konečne mohla vypnúť.
Vyšla zo sprchy, obmotala si uterák okolo svojho tela a vyšla z kúpeľne. Zo skrine vytiahla čierne Namjoonove tričko, ktoré si na seba natiahla a hodila sa do mäkkých perín.
Voňali za Namjoonom, čo prinútilo jej oči sa po chvíli zatvárať, aj keď hudba bola stále silná. Bola dokonca tak silná, že keď niekto klopal na dvere, tak to nepočula, takže ten, kto klopal, otvoril dvere a vošiel dnu.
Posadil sa vedľa SeoYoon na posteľ, čo ju trhlo z polospánku a zvrieskla.
,,Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť." Usmial sa na ňu Yoongi, ktorý mal na sebe masku Chuckyho. Na sebe mal pruhované tričko a rifľovú kombinézu s jedným ramienkom rozthnutým. Vlasy mal rozcuchané a na tvári biely make up, ktorý pokrývali rany, z ktorých tiekla falošná krv.
,,To j-je v p-poriadku." Pokúsila sa o úsmev, ale asi jej to veľmi nevyšlo podľa Yoongiho výrazu.
,,Prečo sa nezabávaš?" Opýtal sa a kývol hlavou na dvere, za ktorými sa to všetko dialo.
,,Nebolo mi dobre." Posadila sa tak, aby mu mohla pozerať do tváre. Yoongi chápavo prikývol.
,,Je ti už lepšie?" SeoYoon prikývla a sklopila pohľad pre spomienku na to, čo sa stalo pred dvoma týždňami.
,,Prepáč mi to." Povedal odrazu, ale SeoYoon nechápala o čom to hovorí, a tak na neho musela pozrieť.
,,Za to, čo stalo vtedy stalo. Neviem, čo sa so mnou vtedy dialo, ale prosím, nehovor to Joonovi. Zabil by ma." Povedal tak náhlivo, že mu sotva porozumela.
,,Zabil by rovnako mňa ako aj teba, takže sa nemusíš báť." Usmiala sa naňho, ale tentoraz bol Yoongi ten, ktorý nechápal.
,,Nebránila som sa." Pokrčila plecami a pohľad jej klesol na jej ruky, ktoré sa v tom momente zdali byť zaujímavejšie ako Yoongiho čierne nádherné oči.
,,Priatelia?" Opýtal sa Yoongi a SeoYoon zdvihla hlavu. Nejakým spôsobom ju táto otázka ranila, ale ona nevedela prečo.
,,Priatelia." Prikývla na čo Yoongiho objala. Prekvapilo ho to, takže chvíľu trvalo, kým dal ruky okolo jej pása a pritiahol si ju bližšie.
SeoYoon ponorila hlavu do záhybu medzi hlavou a ramenom a nadýchla sa Yoongiho sladkej vône.
Aj Yoongi si to užíval. Jedno jeho ja možno aj chcelo, aby ju prevalil pod seba a začal z nej strhávať kúsky oblečenia, ale dobre vedel, že SeoYoon patrila len a len Namjoonovi.