sweet killer | myg

#12

SeoYoon sa zobudila okolo piatej nad ránom, pretože vonku zúrila strašná búrka a niekde v dome bolo otvorené okno, takže strašne búchalo. Začínala jej byť aj zima, keďže na sebe mala len nohavičky a Namjoonove tričko a prikrývka, ktorá predtým pokrývala ju aj Namjoona bola pri ich nohách.
SeoYoon s prižmúrenými očami sa posadila, čím sa vytrhla z Namjoonovho objatia a on nespokojne zamrmlal.
Poobzerala sa okolo seba a videla, že cez škáru v dverách prechádza svetlo. Neriešila to a len sa natiahla po prikrývku a prikryla ju aj Namjoona, do ktorého objatia sa znova dostala.
,,Prečo nespíš?" zašepkal do tmy a pobozkal ju do vlasov. Práve vtedy udrel blesk a SeoYoon sa trocha strhla.
,,Bojíš sa?" zasmial sa potichy.
,,Ničoho sa nebojím!" zašepkala a buchla ho do rebier, na čo Namjoon trocha zakňučal.
,,Je v poriadku ak sa trocha bojíš. Na to som tu." v jeho hlase bolo cítiť, že sa usmieva. SeoYoon sa podoprela rukami a pozrela mu do tváre. Oči mal zatvorené, ale usmieval sa. Namjoon vycítil jej pohľad a pootvoril oči.
,,Prečo sa tak na mňa pozeráš?" zasmial sa a a pravou rukou ju hladil po chrbte.
,,Si krásny. Preto sa na teba pozerám." zasmiala sa s ním a vytiahla sa trocha vyššie, aby bola bližšie k jeho tvári.
,,To je asi prvýkrát, čo si mi povedala niečo také pekné." odhrnul jej vlasy z tváre.
,,To teda nie! Hovorím ti veľa pekných vecí!" nafúkla tváre čím ho rozosmiala.
,,Si nádherná, SeoYoon. Zostaň taká, aká si." jeho úsmev trocha poklesol.
SeoYoon svojou rukou prešla po jeho tvári a prehrabla mu vlasy.
,,Mali by sme si ešte trocha pospať." navrhol po chvíli Namjoon, ale SeoYoon pokrútila hlavou.
,,Ty si ešte pospi, ale ja už nezaspím." nahla sa bližšie k jeho tvári, na čo Namjoon zareagoval tým, že ruku, ktorú mal predtým na jej chrbte, premiestnil na jej zadok.
,,Je ti dúfam jasné, že nič nebude." povedala hneď po tom, čo sa svojimi perami obtrela o tie jeho. Vonku udrel ďalší blesk a SeoYoon sebou znova trocha trhla.
,,Ani by som to od teba nežiadal." pokrútil hlavou Namjoon a dravo sa jej prisál na pery. Vysadil ju na seba a posadil sa. Ruky nechával položené na jej zadku a SeoYoon svoje ruky obmotala okolo jeho krku.
,,Milujem ťa." vydýchol a odtiahol sa od nej. Oprel sa čelom o to jej a SeoYoon zavrela oči a užívala si tento okamžik.
,,Milujem ťa." zopakovala po ňom a pritiahla sa bližšie k jeho telu.
Ozvalo sa klopanie na dvere a následne dnu vnikla čierna Yoongiho hlava.
,,Prepáčte, že ruším, ale Jungkookovi je zle a počul som hlasy-"
,,Kookovi je zle?" prerušila ho SeoYoon a zišla z Namjoona.
,,Tak to ti pekne ďakujem, už som ju skoro mal!" počula ako povedal Namjoon Yoongimu, keď sa rozbehla do Jungkookovej izby.
,,Si v poriadku?" pribehla k Jungkookovej posteli. Celý sa leskol od potu a pár kvapiek mu stekalo po tvári. Bol úplne bledý a sťažka dýchal.
SeoYoon sa nahla po vodu na jeho nočnom stolíku a pomohla mu, aby sa mohol napiť. Vďačne na ňu pozrel a to už do izby prišli aj Namjoon a Yoongi.
,,Hovoril, že ťa mám priviesť." prerušil Yoongi ticho, ktoré panovali v izbe, zatiaľ čo Jungkook pil.
,,Prečo?" nechápala SeoYoon.
,,Neviem, ale musel som ísť po teba, pretože sa nechcel napiť vody." prikývla a otočila sa na Jungkooka, ktorý na ňu uprene pozeral.
,,Prepáč, nechcel som ti robiť starosti." zachrapčal Jungkook a odvrátil od nej pohľad.
,,To je v poriad-" nedokočila, pretože ju prerušil úder do steny. Taehyung a Yuna mali znova svoju chvíľku a keďže jeho izba bola medzi Namjoonovou a Jungkookovou, znamenalo to, že dnes si vybrali Jungkookovu stenu.
Keď sa údery opakovali a vzdychy silneli, SeoYoon sa postavila z postele, kde sedela a šla k nim. Zastavila pred dverami a najprv zaklopala, a keď sa aj naďalej ozývali len ich vzdychy vošla dnu, aj keď vedela, že toho bude nesmierne ľutovať.
A tiež, že to aj hneď oľutovala a zavrela dvere, pretože sa jej naskytol pohľad na... to je vlastne jedno.
,,Seo, potrebovala si niečo?" vyšla z izby Yuna, oblečená v župane a nervózne sa na ňu usmiala. Neplánovala, že niekto vojde do izby v takto nevhodnú dobu pre nich.
,,Kookovi nie je dobre, tak som vás najprv šla vyhrešiť, či si to nemôžete rozdať niekde inde, ale potom som vás uvidela a uprímne? Chcem aby mi niekto vymazal pamäť." striasla sa, pretože sa jej vybavil obraz, ktorý videla pred chvíľou.
,,Čo je Jungkookovi?" neobťažovala sa počkať na odpoveď a hneď vrazila do Jungkookovej izby.
,,Jungkookie, si v poriadku?" prišla k jeho posteli a vzala jeho pravú ruku do svojich dlaní. Jungkook len prikývol a usmial sa na ňu bolestivým úsmevom. Yuna sa naňho ospravedlňujúco pozerala a po chvíli prišiel aj Tae.
,,Myslím, že to už zvládnem aj sám, mali by ste sa chystať do školy." ozval sa Namjoon a vyviedol všetkých z izby.
,,Nemohla by som dnes ostať s vami? Aby som nemala strach o Kookieho." zastavila SeoYoon pred dverami do Namjoonovej izby tak, aby mu zablokovala prístup a rovnako mu mohla pozerať do očí.
Namjoon len nekompromisne pokrútil hlavou, otočil ju o 180° a vtlačil do izby.
,,Ale veď-"
,,Žiadne ale! Vzdelanie potrebuješ!" vyzeralo to tak, že sa s ňou o tom nehodlal ďalej rozprávať, ale SeoYoon mala iné plány.
,,To aj ty!" namietla, ale táto námietka u Namjoona neprešla.
,,Ja viem matematiku. Uvedom si, že z nej budeš o chvíľu maturovať." zasmial sa a vytiahol jej veci zo skrine, zatiaľ čo ona sedela na posteli a trucovala.
,,Pozri," vzdychol si a znížil sa na úroveň, aby jej mohol pozerať do očí.
,,Viem, kedy ti končia hodiny, takže ťa budem informovať vždy, keď ti hodina skončí. Ak by sa mu priťažilo, zavolám nejakému profesorovi, nech ťa uvoľní a môžeš prísť." vzdychol si a rukami chodil po jej stehnách.
,,Sľubuješ?" opýtala sa ho s tvárou šteňaťa.
,,Sľubujem." prikývol a daroval jej letmý bozk na pravé líce.
,,Teraz sa obleč do týchto nohavíc, inak to nevydržím a na mieste ťa tvrdo pretiahnem." usmial sa a vstal.
,,Si nechutný." prekrútila nad tým očami a začala sa obliekať.