sweet killer | myg

#13

Školský deň ubiehal veľmi pomaly. SeoYoon už mala 3 hodiny za sebou, ale stále ostávali 4 ďalšie a v škole do 15:00 sa jej fakt ostávať nechcelo.
,,Namjoon, prosím!" Zafňukala do telefónu. Stála pri jej skrinke a Yuna len prekrúcala očami nad každým jej slovom a čakala, kedy ukončí tento hovor, pretože vedela, že Namjoon jej to nedovolí. Nemala ho síce rada, ale vedela, že on vie, čo je pre SeoYoon potrebné. A vzdelanie to teda bolo určite.
,,Nie a hovorím to naposledy!" Povedal rázne SeoYoon do telefónu na čo sa ona zamračila.
,,Prosím!" Neprestávala dúfať, že ho zlomí.
,,Dobre vieš, že to na mňa neplatí, tak o čo sa pokúšaš?" Nechápal Namjoon.
,,Prosím, Joonie! Urobím čokoľvek, čo budeš chcieť, len ma dostaň z tohto pekla!" Prosíkala aj naďalej. Yunu už to prestávalo baviť.
,,Nie!" Znela odpoveď. SeoYoon šla znova niečo namietnuť, ale Yuna jej vytrhla telefón z ruky.
,,Namjoon, práve ti skoro povedala, že ťa vyfajčí a ty to takto odmietneš? Konečne si dostal rozum a zistil si, že má na niečo viac?" Zasmiala sa Yuna, ale SeoYoon do smiechu nebolo. Znova začala provokovať.
,,Moja milá, myslím si, že aj Tae-" nedopovedal to, pretože SeoYoon vypla hovor.
,,Znova začínaš?!" opýtala sa Yuny trocha zvýšeným hlasom a obišla ju. Mala namierené do triedy, kde mala mať ďalšiu hodinu. Bez Yuny a ostatných.
,,To nebolo myslené zle!" Zastavila ju v strede jej cesty Yuna.
,,Pozri, ak ti tak veľmi vadí, že s ním chodím, tak fajn, nemusíme sa spolu vôbec naďalej rozprávať. Vážne nestojím o kamarátku, ktorá ma nepodporuje vo vzťahu, ktorý je z môjho pohľadu celkom dobrý!" Otočila sa na päte a odpochodovala od Yuny nahnevaných krokom, aj keď sa jej v očiach hromadili slzy.
,,Celkom dobrý?! Veď ťa podvádza!" Skríkla za ňou Yuna, ale SeoYoon ju už nepočúvala.
Vošla do hudobnej triedy, ktorá bola ešte prázdna. Teda, myslela si, že je prázdna, takže slzy z jej očí nabrali voľný spád.
,,Seo? Čo sa stalo?" Pribehol k nej Yoongi od klavíra, pri ktorom doteraz sedel. SeoYoon schovala tvár do dlaní a Yoongi spravil to, čo by najmenej čakala.
Vtiahol ju do silného objatia a kolísal sa s ňou zo strany na stranu.
,,Pšššt, neplač. Bude to dobré." Šepkal do jej vlasov a nepovoľoval zovretie.
,,Nebude. Moja najlepšia kamarátka a môj priateľ sa nenávidia. Dvaja ľudia, ktorých milujem sú proti sebe." zafňukala a opatrne položila ruky okolo Yoongiho pása.
Triedou sa ozývali vzlyky SeoYoon, ktorá bola v tejto chvíli šťastná, že Yoongi bol tam. Nejakým spôsobom sa pri ňom cítila bezpečne.
,,Hobiho zbi-" vtrhla do triedy Yuna, ale keď uvidela ako Yoongi objíma uplakanú SeoYoon, tak sa zastavila v strede vety.
SeoYoon sa odtiahla od Yoongiho a pozrela na Yunu.
,,Hobiho zbili." Dokončila myšlienku, ktorú predtým nestihla. SeoYoon a aj Yoongi na ňu vytreštili oči a ona sa hneď rozutekala preč z triedy.
,,Veľká chodba!" zakričala za ňou Yuna a rozbehla sa tiež aj s Yoongim.
Hobi sedel pri skrinkách a okolo neho bol húf ľudí, cez ktorých sa musela pretlačiť. Na jeho tvári sa pomaly črtali modriny a na pravom líci mal niečo, čo vyzeralo ako rezná rana. Nebola síce hlboká, ale aj tak mal celú tvár od krvi.
,,Hobi, kto ti to urobil?" Aj keď bol zbitý, tak sa stále usmieval, teda dovtedy, dokým si nevšimol tvár SeoYoon.
,,Plakala si? Čo sa stalo?" Neodpovedal na jej otázku a chrbtom ruky zotrel slzu, ktorá sa jej kĺzala po líci.
,,To teraz nerieš." Pokrútila hlavou a chytila jeho ruku do tej svojej.
,,Kto ti to urobil?" Zopakovala svoju otázku. Za ten čas už sa ostatným podarilo vyčistiť celú chodbu a nikto pri nich neostal.
Hobi jej však za celý ten čas nebol schopný zodpovedať jej otázku.
,,Fajn, takže to už máme troch zbitých a jedného dehydrovaného." Spočítala si to Yuna a Jimin pomohol vstať Hobimu a SeoYoon zo zeme.
,,Takže?" Nedala sa odbiť SeoYoon a stále čakala na Hobiho odpoveď. Keďže už dávno zvonilo, tak len pokrútil hlavou a šiel do triedy tak, ako aj všetci ostatní.
,,Seo, počkaj!" Zakričala za ňou Yuna, keď už bola skoro v triede. SeoYoon sa otočila a čakala, kým k nej Yuna dôjde.
,,Čo to bolo?" Opýtala sa, ale SeoYoon absolútne nechápala o čom to hovorí.
,,Čo bolo čo?" Nadvihla obočie.
,,To s Yoongim! Objímali ste sa!" Vykríkla nadšene, a tak jej radšej SeoYoon prikryla ústa.
,,Nič to nebolo. Neboj sa, Namjoona nemám v pláne opustiť." Odvrkla jej naštvane a vstúpila do triedy.
,,Ja som to tak nemyslela!" Yunine ďalšie slová zanikli, keď za sebou zavrela dvere triedy.
,,Prepáčte, že meškám." Ospravedlnila sa a premiestnila sa na svoje miesto. Našťastie, slečna Do bola milá a len sa na ňu usmiala a pokračovala v jej výklade o klavíri.
SeoYoon lietalo v hlave veľa myšlienok. Museli prísť na to, kto im to všetko robí. Prečo bol Jungkook v takomto stave a prečo Hobiho zbili. Musí to mať nejakú súvislosť.