sweet killer | myg

#9

Hneď ako prišli k stene, tak sa rozdelili, aby mali väčšiu šancu nájsť Jungkooka a pokryť väčší priestor. Yuna šla s Taehyungom, SeoYoon s Yoongim a Namjoon sám. Rozdelili sa tak preto, lebo ak by ich niekto napadol, tak Namjoon by mal najväčšiu šancu ubrániť sám.
,,Kook! Kook, ozvi sa!" zakričala SeoYoon a z diaľky bolo počuť ako Yuna a Namjoon kričia podobné veci.
,,Ak sa mu niečo stane, neprežijem to." zašepkala pre seba, ale Yoongi, ktorý kráčal vedľa nej to počul.
,,V ten večer, keď si odpadla, som obdivoval ako sa za teba dokázal postaviť. Nepovedal by som to doňho. Nikdy takýto nebol, keď som bol ešte tu." rozhliadal sa okolo seba.
,,Veď práve, vždy to bol ten tichý a nenápadný." pridala do kroku a Yoongi za ňou nestíhal. Snažil sa udržať tempo, ktoré SeoYoon dala, ale po chvíli to vzdal a musel zastaviť.
SeoYoon neprestávala kráčať vpred. Sprejerská stena mala veľa zákutí a vraj aj podzemné chodby. Prechádzala okolo rôznych nápisov a obrázkov a jeden ju zaujal natoľko, že sa pri ňom musela zastaviť.
Bol to pes, ktorý mal na sebe červené, čierne a biele prúžky. Pod ním bol podpísaný detským písmom Jungkook.
,,Čo je to?" zakričala na Yoongiho, ktorý ešte stále rozdýchaval jej tempo. Neochotne k nej pribehol a pozrel sa na kresbu na stene.
,,Oh, to je Jungkookova stará kresba. Nevedel som, že je to ešte tu." kývol rukou Yoongi a pokračoval v ceste.
,,Nevedela som, že kreslí." priznala sa SeoYoon a pridala sa k nemu.
,,Mala by si vidieť jeho zošity do školy. Sú plné teba, Yuny, ale aj chalanov." zdal si byť fascinovaný tým, že Jungkook vie tak kresliť.
,,Čo boli tie papiere, čo si odložil, keď som včera prišla?" zmenila tému a pozrela sa na Yoongiho. Pozeral pred seba, ale keď sa ho na to opýtala, tak sa mu na tvári zjavil malý úsmev a sklonil hlavu.
,,Texty, ktoré ešte nie sú dokončené." priznal a jedným očkom pozrel na SeoYoon, ktorú to zaujalo.
,,Píšeš pesničky?" opýtala sa zaujato.
,,Snažím sa, no nemyslím si, že sú dobré." pokrútil hlavou a úsmev mu trocha poklesol.
,,Keď nájdeme Kookieho a prídeme späť, tak mi ich dáš prečítať a až potom povieš, že či sú alebo nie sú dobré, čo povieš?" usmiala sa naňho a začala kráčať pospiatky, aby mu mohla pozerať do tváre.
Už bolo neskoré poobedie a SeoYoon začínali bolieť nohy. Jungkook bol stále v nedohľadne a ona už pomaly začala strácať nádej, že by mohol byť tu.
Sadla si na obrubník a tvár si dala do dlaní. O chvíľu pocítila, ako niekto zatienil jesenné slnko tým, že si prisadol k nej.
,,Nemyslím si, že sa schováva niekde tu." vzdychol si Yoongi. SeoYoon naplnila bezmocnosť a oči sa jej leskli od sĺz, ktoré zadržiavala.
,,Musí niekde byť. Neodpustím si to, ak sa mu niečo stane." pokrútila hlavou a znova sa postavila.
Nebol to práve dobrý nápad, pretože sa jej zakrútila hlava a cítila ako padá. Čakala tvrdý pád na zem, ale namiesto toho ucítila, ako ju Yoongi jemne chytil do náruče a do nosa jej udrela jeho krásna vôňa.
Vonia lepšie ako Joon, pomyslela si, ale hneď túto myšlienku poslala späť do večných hlbín. Nemôže takto myslieť!
Nemohla si však pomôcť a musela sa znova zhlboka nadýchnuť.
,,Pomaly! Nemala by si takto prudko vstávať." vďačne sa naňho usmiala a Yoongi si aj s ňou pomaly sadol späť.
,,Namjoon by ma zabil ak by sa ti niečo stalo." zasmial sa, ale SeoYoon pokrútila hlavou.
,,Jemu je jedno, či som v poriadku." vzdychla si a pozrela do Yoongiho očí, ktoré boli tmavšie ako tie Namjoonove. Ak by ho stretla na ulici a nepoznala by ho, asi by pred ním začala utekať.
,,Takto nehovor. Som si istý, že mu na tebe záleží." pokrútil hlavou a prehrabol si vlasy, ktoré odrážali slnečné lúče.
,,Ak by mu na mne záležalo, tak..." nedokončila, pretože ju prerušil niečí kašeľ. Yoongi to nebol a tiež sa zdal byť zaskočený.
Nikde nikoho nevideli, a tak sa vydali hľadať komu patrí kašeľ, ktorý už utíchol. SeoYoon zašla za roh jednej zo stien a na úplnom konci steny, tam, kde sa stretávala s ďalšou, sedela na zemi útla postava schúlená do kĺbka. Mala na sebe červeno-čierny prúžkovaný sveter a čierne nohavice rotrhané na kolenách. Mohol to byť len jeden človek.
,,Jungkookie!" zakričala a zostala stáť na mieste ako soľný stĺp. Neverila, že to bol on.
Postava jemne zdvihla hlavu a pozrela smerom, kde stála SeoYoon. Na bledé tvári, bledšej ako zvyčajne, sa mu zjavil malý úsmev, no hneď potom jeho hlava klesla a oprela sa o stenu. Nevyzeral byť už pri zmysloch.
,,JEON JUNGKOOKIE!!" rozbehla sa k nemu. Do očí sa jej tlačili slzy, ale zahnala myšlienku, že už nie je nažive a stále bežala ďalej až dorazila k Jungkookovi a klesla na kolená k nemu.
,,Kookie!" jemne ho poplieskala po líci tak, ako Jin Taehyunga včera večer, ale jeho oči sa neotvárali, ba zdalo sa, že je ešte bledší než predtým.
,,Jungkookie!" slzy začali tiecť po tvári SeoYoon. Triasla ním no stále sa neprebúdzal. Jeho pery boli úplne celé popraskané a sveter, ktorý mal na sebe, bol na rukávoch a trocha aj na chrbte potrhaný. Biele tričko, ktoré mal na sebe vyzeralo horšie. Už mu z neho skoro nič nezostalo. Jeho nohy museli byť zmrznuté, pretože nemal žiadne topánky. Vlasy, ktoré mal vlhké, pravdepodobne od potu, boli prilepené na jeho peknej tváričke, ktorá sa leskla, tiež od potu.
,,Jungkookie! Jungkookie!! Prosím, zobuď sa!! Všetko je mi strašne ľúto! Prosím, nechoď preč!! Jungkookie, prepáč mi všetko, čo som ti kedy spôsobila!! Nechoď preč, lebo ja to tu bez teba nezvládnem, počuješ?!! Nesmieš odísť!! NESMIEŠ! Jungkookie!!!" slzy tiekli prúdom a SeoYoon sa ich ani nesnažila zastaviť. Bolo by to zbytočné.
Objala Jungkookove nehybné telo a stále sa ho snažila prebudiť.
,,Nesmieš mi odísť, Jungkookie!" zašepkala mu do pleca.
Zrazu ju od Jungkooka niekto odtiahol a jeho zdvihli ruky, ktoré patrili Yoongimu. Zvláštne, že sa jej raz dotkli a už presunie vie, ako vyzerajú. Tie, ktoré odtiahli SeoYoon patrili Namjoonovi. Spoznala ich podľa jeho dotyku a podľa vôňe, ktorá jej vnikla do nosa, keď narazila do jeho hrude.
,,Musí ísť do nemocnice!" zakričal Yoongi, ktorý niesol Jungkooka a rozutekal sa s ním preč.
SeoYoon chytila Namjoona za ruku a utekala za Yoongim k Namjoonovému autu, kde naložili Jungkooka a aj spolu s Yunou a Taehyungom šli do najbližšej nemocnice.