Kult Mesiaca

*22*

Zazvonila som. Aj zaklopala.

„Nemám pocit, že by nám chcela otvoriť." povedal neutrálne Seth. Ja som však to čakanie príliš nevnímala, skôr tú jeho bezprostrednú blízkosť, že ak by som sa pohla iba o milimeter, mohla by som sa ho dotknúť. Ó Bože. Tuším sa budem červenať.

„Prečo si to myslíš?" opýtala som sa nesúvisle.

Pozrel po mne, potom po aute: „Videla moje auto. Neotvorí."

Dvere sa rozleteli a obaja sme sa tam s očakávaním pozreli. June prekvapene nadvihla obočie.

„Budem slušne vychovaná a spýtam sa: Prečo je tu aj on?"

„Potrebujeme tvoju pomoc." povedala som vážne. Nebavila ma táto ich detinská hra.

„A vravela mi, že budeš dnes sama doma." povedal Seth s badateľným úškrnom, načo ho June spražila pohľadom. A potom pozrela na mňa.

„Je to súrne."

Dlho a hlasno, ale hlavne dlho, povzdychla: „Poďte ďalej."

Voprevadila nás až do kuchyne, zatiaľ čo my dvaja sme sa opreli o barový pult, ona zašla zaň a vybrala tri poháre. Sethovi hneď podala pohár, no len s čistou vodou.

„Čo si dáš, Alyssa?" milo sa ma opýtala. Seth sa len pobavene uškrnul a odpil si z pohára. Sadla som si na barovú stoličku a jemne sa po nej potočila.

„Skončím tiež pri vode, ďakujem." povedala som a nakoniec sme tak skončili všetci traja.

„Tak, čo je tá súrna vec, že potrebujete pomoc?" pozrela na mňa, ale ja som pozrela na Setha, pretože ako vždy, doteraz mi nič nepovedal.

„Nebudeme sa tváriť, že sa nepoznáme, áno? Či už po jednej stránke, alebo druhej. A taktiež sa nebudeme tváriť, že nepoznáme toho španielskeho démona čo sa tu preháňa ulicami."

„Hej, o tom som už počula." povedala seriózne a odpila si.

„Ohrozil ťa už?" zaujímalo ma.

„Vie, že je tu čarodej vody, ale nevie presne o mne. Neodváži sa začať pri vode, pretože..."

„Voda má zradné prúdy." dopovedal Seth a vyslúžil si jej nie moc pekný pohľad. Ako celú tú dobu, „Snažili sme sa zistiť jeho meno či pôvod, ale naša Kniha Živlov je na to prikrátka."

„Tá moja vám nepomôže."

„Zohnala som aj španielsku výtlač," začala som a June na mňa prekvapene pozrela, „no máme na výber zo šestnástich variánt. I to je nepresné."

„Takže nemáme vlastne nič." pritakal Seth, „A preto mám plán a ty nám pomôžeš. Ak ti teda záleží na Alysse."

„To je vydieranie. Mám sa ohroziť i ja len aby si ty bol spokojný sám so sebou? Hlúposť..."

„Ja tu nehrám tú hlavnú rolu, June." skočil jej do reči Seth a chytil ma za rukávy, „Ale Alyssa. A toto nie je žiadne vydieranie, ale holý fakt."

Hneď nato mi vytiahol rukávy. June si prekryla prekvapene ústa.

„Panebože." vyhŕkla a opatrne ma vzala za ruky.

„Viac menej som sa spálila sama," začala som, „no vtedy, keď som si snažila dať dolu hnusné železné okovy. Takmer ma zabil."

„Och Alyssa." hlesla a už ma mala v objatí. Opätovala som jej ho.

„Už mi rozumieš?" opýtal sa Seth, „Nie je mi ukradnutá rovnako, ako tebe."

June prešla pár krokov za pult a potom sa oň unavene oprela. Rozhodovala sa. Jeden nádych a šibla po Sethovi pohľadom, nie odsudzujúcim či nenávistným, ale odhodlaným.