Kult Mesiaca

*29*

„Hlúpe počasie." zamrmlala som. Síce som pondelok nikam nešla, aspoň som sa u rodičov vyhovorila, že ma obchádza chrípka, dobre som si oddýchla. So Sethom sme si vymenili pár správ, napísala som June, že už som doma a navečer, keď som sa zobudila, sme si so Zacharym spravili filmový večer. Pri večeri sa ma samozrejme rodičia pýtali ako som sa mala, aspoň som našla dostatok síl aby som sa tvárila, akoby sa nič predošlú noc nestalo. Nehovoriac o tom, že som sa musela variť v roláku a tváriť sa, že je to v poriadku. U mňa, ktorej nikdy v živote zima nebol a ani nebude. Aj moji rodičia sa snažili skryť zdesenie.

Ešte večer som si na roláku odstrihla rukávy a prešila ich, takže mi z toho zostala čierna vestička s rolákom. Na to som si dala len obyčajnú riflovú bundu, no dnes to vyzeralo akoby sa na nás chcelo nebo zrútiť. Bola som takmer do nitky premočená kým sme došli pred školu so Zacharym ako takí dvaja magori v rovnakých čiernych šiltovkách NYC.

„Hej, vravela si niečo?" ozvala sa za mnou June a chytila nás oboch pod pazuchy a ruky si zastrčila do vačkov. Prekvapene som vystrela ruku dlaňou hore. Akoby dážď ustával. Venovala som June veľavravný pohľad a ona len mykla plecami, namiesto toho len zhodnotila môj výjav na hlave, „Takmer som ťa v tej šiltovke nespoznala."

Pomaly sme kráčali do školy. Krátko som preglgla, načo ma zabolela jazva pod obväzom, ale nedala som to poznať: „June, mala by si sa pripojiť ku Kultu."

Najprv pozrela na Zacharyho, či smieme takéto veci pred ním riešiť, no ja som len mávla rukou. Aj tak vie všetko podstatné.

„Nepripojím sa k tomu kreténovi." povedala a ja som sa na ňu zamračila.

Nadvihla obočie, keď jej Zachary potichu zamrmlal: „Kvázi sa už udobrili."

„Ach tak, prepáč. Ale aj tak s týmto divadielkom nechcem mať nič spoločné."

„Ty už dávno vieš prečo Kult skutočne existuje, narozdiel odo mňa," túto narážku som si nemohla odpustiť, „tak prečo sa tomu tak krkolomne brániš?"

„Vystačím si sama, tak ako tomu bolo doteraz."

„Bože, a ja som si myslela, že Seth je ten tvrdohlavý. Rozdiel je v tom, že doteraz tu Camilo toľko nevystrájal."

„Niečo mi ušlo, všakže?" opýtala sa podozrievavo.

„Hej ušlo." pripojil sa k nej Seth a pozrel niekam nad nás.

„Ty si zmokni, už tu nie je miesto." ani na neho nepozrela. Pustila som ju a síce Seth čakal, že ho chytím za ruku, lebo mi ju nastavil, ja som si ich strčila do vreciek a šla popredšie. Seth ma dobehol.

„Asi sa budem zbytočne pýtať, ale ešte stále sa..."

„Hnevám, áno." dopovedala som a nie veľmi priateľsky na neho pozrela, „Radšej sa sústreďme na to, aby sme June presvedčili, nech sa pridá ku Kultu. Chcem aby bola prípadne uchránená."

„Prečo sa nechceš sústrediť na nás?" opýtal sa a ja som zastala.

„Prečo si sa na nás ty nesústredil celý minulý týždeň?" nič nepovedal. Bohovské. Otočila som sa na päte a šla ďalej. Cez plece som mu oznámila, „Vidíme sa v triede."

„Nechem. O tom. Ani. Počuť." zdôraznila June.

„Prečo si tak panovačná?" rozhodila som rukami a zastala. June tiež a otočila sa ku mne.

„Ohník nevzbĺkni ešte viac." povedala a ja som po nej zazrela, „Prepáč, ja len chcem povedať, že sa zbytočne rozčuľuješ."

„Som zlá ak chcem aby si bola v bezpečí?" sykla som. June zvesila plecia, „Sprav to už len kvôli mne. Sme predsa kamarátky, nie? A ja ti chcem ako kamarátka pomôcť, tak prečo sa mi otáčaš chrbtom?"

„Medzi mnou a Sethom to už vrie roky. Len pri tebe som sa naučila dýchať jeden vzduch spoločne s ním. Žiadaš toho odo mňa veľa, a hneď."

„Nežiadam ťa aby skočila z mosta!" rozhodila som nechápavo rukami. Opäť.

„Ale ja by som poprosil." ozvalo sa za nami a ja som sa preklínala za to, že sme tieto reči nemohli viesť popri rýchlochôdzi, hlavne, ak slnko už dávno zapadlo. Okamžite sme sa s June obzreli. Pomaly k nám kráčal Camilo. Začali sme cúvať.

„Mimochodom, ďakujem ti za tú knihu, Alyssa. Naučil som sa zopár trikov naviac." hlesol a vtom sa chodník pod mojimi nohami doslova roztvoril a ja som sa prepadla ku do zeme, zatiaľ čo korene sa mi omotávali okolo nôh.

„June vypadni!" zvolala som, keď ňou ani nehlo.

„Pozrime sa, aká obetavá kamarátka. Snáď sa mi postavíš sama?"

June podmyla korene, čím sa mi podarilo ľahšie vyslobodiť, pretože moje reakcie boli oveľa oneskorenejšie. Dokonca sa mi zdalo, že bola oveľa duchaplnejšia.

Potiahla ma za ruku a rozbehli sme sa preč. Odrazu sa nad nami ozvalo hlasné praskanie a keby sme sa nerozdelili, mohutný konár by nám padol na hlavu. Rozbehli sme sa ďalej, keď sa menšie konáre rozrastali z padnutého a prepletaným plotom nás naďalej rozdeľovali. Obzrela som sa, no Camila som za mnou nevidela. Dnes šiel práve po June. Možno práve preto, lebo vedel, že ja nič nezmôžem. Však je to pravda. Rana na krku príšerne štípala a dochádzal mi dych. Kolená sa mi podlamovali a spomaľovala som.

Zastala som úpne, sťažka vydychujúc. Konáre vedľa mňa sa začali stáčať mojím smerom. Chytila som hrsť a zlomila ju: „Heš preč."

Pomaly som sa narovnala. Nie nemohla som v tom June nechať. Nie som zbabelec a hlavne, mala by som prestať počúvať Camilove slová. Bože, som tak hlúpa! Ani nepotrebuje mágiu, aby ma dohnal do šialenstva!

Privrela som oči a zhlboka som sa nadýchla. Oheň, pomáhaj. Rozbehla som sa s novým odhodlaním, a dúfala, že ich stihnem dobehnúť. Dobiehala som na koniec plotu, čo znamenalo, že ju musel Camilo nejako spomaliť. Odrazu som ich začula kúsok pred sebou, hlavne Junin nepekný slovník a Camilov hnusný zákerný smiech. Zvolala, čo ma donútilo k bezmyšlienkovitému počinu – vrhla som sa do konárového plotu s rukami napred, ktoré sa mi rozhoreli ako vatry, prepálili drevo a razom som sa ocitla pred June, pár metrov od Camila. Videla som ako na nás vyšľahli konáre z plotu a korene zo zeme so špicmi ostrými ako britva. Vrhla som sa k June, pred vražedné špice a vystrčila ruky, akoby mi to malo pomôcť. Okrem oranžovej žiary ohňa mi udrelo do oka aj čosi iné. Prsteň zažiaril v bledom svite mesiaca, ktorý sa práve vynoril spoza oblakov a namiesto toho, aby nás korene prepichli ako ihelničky, sa pred nami objavila žiarivá, no priesvitná kupola ktorá korene jednoducho pri dotyku premenila na prach. Camilo rozzúrene pozrel na mesiac a potom na mňa. Mala som pocit, že ma chce namieste zabiť, teda, išlo mu o to aj doteraz, no myslím, že tentoraz by to vzal oveľa bolestivejšou cestou. Nehralo mi ku šťastiu ani to, že kupola mizla. No mesiac stále žiaril, ako reflektor. Napokon sa Camilo len otočil a všetok jeho výplod moci sa premenil na prach. Sledovala som ho, až kým mi nezmizol v tieni. Prerývane som dýchala.

„Čo to bolo?" opýtala sa June.

„Ochrana Mesiaca." vydýchla som a obzrela sa k nej, „Si v poriadku?"

„To hovoríš ty?" opýtala sa a jej hlas bol zvláštne vysoký a tenký. Bola vydesená, „Predsa si sa predo mňa hodila. Vedela si o tomto?"

Iba som pokývala hlavou. Hodila sa mi okolo krku.

„Už rozumieš, prečo chcem, aby si prijala Kult?"

Pustila ma a utrela si vydesené slzy. Ja som si akosi celú situácie ešte poriadne neuvedomovala. No pomaly mi to dochádzalo. Panebože.

„Fajn." prikývla, „Pridám sa do Kultu."

Aj teraz som bola schopná len prikývnuť. Musíme June prijať do Kultu. A to čím skôr, lebo mám pocit, že pri najbližšom stretnutí ma Camilo doslova rozkúskuje, len tak pre radosť.

Konečne sa ozývam s novou časťou :D  čo hovoríte na chod deja a vzťah medzi Sethom a Alyssou? Speje to k dobrému? :) a ako sa vám páči fešák Camilo? :D

Ďakujem, za všetky vaše komentáre, vždy potešia ♥ a aj za akúkoľvek podporu :)

Viki :)