Kult Mesiaca

*51*

Zobudila som sa zo zlého sna. Zo sna, kde odlúčenie bolelo rovnako, akoby vám puklo srdce. Cítila som sa neuveriteľne osamelá.

Postupne som ale precitla. A zistila, že to bola všetko pravda. Dospela som k tomu tak, že som bola pripútaná ku kreslu tesnými popruhmi z malých tvrdých kovových vlákien. Svietilo nado mnou jediné ostré svetlo, nedokázala som rozoznať zvyšok miestnosti. Vyzeralo to na malý zatuchnutý byt. Zbadala som pootvorené dvere, odkiaľ vychádzali hlasy. Jeden bol určite Camilov. No rozoznávala som len španielske slová. Unavene som privrela oči.

Zatiaľ čo Camilova španielčina znela ako pohladenie duši, druhý hovoril občas príliš lámavo. Keď som si tak vybavila čarodejníka Vody, nepovedala by som, že je španiel.

No hneď sa mi pred očami vyjavil niekto iný. Chlapec s tými najtmavšími havraními vlasmi a najsivšími očami. S výraznými lícnymi kosťami a krásnymi podmanivými perami. Hneď nato som ale videla, ako padá na kolená a čarodejník Vody mu uštedril nepekné rany. Prudko som sa mykla od ľaku. Nesmierne som sa o neho bála. V tej chvíli som nechcela nič iné, iba sa odtiaľ dostať. Mykala som rukami, nohami, no popruhy boli silné. Takmer by som siahla po Ohni, ak by som si neuvedomila skutočnosť, v ktorej sa nachádzam. Sú na mňa dvaja. To by som nemusela zvládnuť. Hlavne ak na neďalekom stole som videla rôzne poukladané malé plné fľašky a do nosa mi udieral rastlinný pach. Proti svojej vôli, prestala som bojovať. Asi práve včas, lebo som videla ako sa poodchýlili dvere. Stŕpla som. Nik sa v nich ale nezjavil. Začala som horúčkovito premýšľať čo ďalej. S otázkou som sa obrátila na Oheň. Nastavila som mu ruku pre pomoc. Cítila som, akoby sa mi do nej sám vkladal. Akoby mi ju držala ďalšia - ohnivá - ruka. Privrela som oči. Oheň ma ale nezaviedol k sebe. No i tak mi stál po boku. Akoby pri nohách som cítila prúdy Vody, do ktorých som spadla len nedávno. A pramienky vlasov mi rozfúkaval vánok. Chladný ako Sethove ruky.

Oboch som ich vyhľadala. Pátrala som po ich pocitoch, po akomkoľvek náznaku. No všade bol kľud. U June som cítila slabé pulzovanie, no ani to tak so mnou nesúviselo. Narozdiel od Setha, kde bol absolútny pokoj. S istotou som vedela, že spí.

Ale... ako môže spať? Prečo spí keď ja som tu? A vôbec, čo sa stálo? Asi toho som sa bála najviac. Že sa mu stalo niečo vážne.

Začula som v miestnosti kroky a hneď som otvorila oči.

„Finalmente te despiertas." oslovil ma.

Škaredo som na neho zazrela: „Čo si mi to dal?"

„Vranovec štvorlistý. Jedovatá rastlinka, ktorá v správnej kombinácii čarodeja utlmí, no nie zabije."

„Na ako dlho?"

Temne sa uškrnul: „Dosť na premyslenie ďalších krokov."

„Čo si spáchal?" opýtala som sa snažiac sa skryť ten ohromný strach o životy, na ktorých mi záleží a ktorým mohol za ten čas ublížiť.

„Pššt niña pequeña." zašepkal a podišiel ku mne tak blízko, že svetlo nad našimi hlavami mu blond vlasy robilo bielymi.

„Prestaň na mňa tak hovoriť." zasipela som a on sa uškrnul.

„Niña pequeña. Malé dievča." upresnil, „Vo veľkom svete čarov a mágie."

Odvrátila som od neho zrak. Nemusela som počúvať takéto reči.

„A zrazu... privedie späť samotnú Lunu. Pozoruhodné."

„Nebojím sa ťa." zvrtla som sa prudko tvárou k nemu.

Privrel oči: „Zatiaľ."

Sledovala som ho ako prešiel pomaly k stolu s rastlinami a zapol si malú lampu. Začal prekladať bylinky.

„Čo je so Sethom?" opýtala som sa. No to, ako po mne ľahostajne pozrel... hneď som otázku ľutovala.

„Aj mňa by zaujímalo."

„Nie nezaujímalo." opravila som ho uštipačne a trhla naštvane pár ráz rukami. Neviem načo. Jednoducho som tam nevedela nehybne sedieť.

Krátko sa zasmial: „Máš pravdu. Navyše, je zbytočné sa vzpierať. Adan je hneď vedľa, ak ti nestačím, rád ti dá pár lekcií, ako tvojmu milovanému."

Zažmurkala som. Nebudem predsa plakať. Bože, Seth, dostaň sa z toho.

„Prečo si nás v tú noc sledoval?" opýtala som sa, no odpoveď sa ku mne nedostala. Do malej fľaštičky nasypal niektoré kvetiny.

„Čo... čo máš vôbec v pláne, len tak ma tu väzniť?" vyhŕkla som už, skôr zo zúfalosti. Zdvihol ku mne zrak. V očiach sa mu čosi zablyslo. Nervózne som sa pomrvila. Stále nič nevravel, vrátil sa k bylinkám akoby nič. Nervózne som si udrela hlavu o opierku.

„Čo robíš?"

„Lektvar." povedal stručne, „Pre tú malú blondínku, ktorá si o sebe zjavne až veľa namýšľa. Uvidíme, čo povie po tomto."

„Ani sa jej nedotkneš!" varovala som ho. Síce som hrala tvrdú masku, vo vnútri panoval len a len strach. June určite o ničom nevie. Seth je kdesi mimo seba. Takže určite neprešlo tak veľa času, ako sa mi Camilo snažil nahuckať. No... nikomu nie je podozrivé, že sme neprišli, alebo ako? Nerozumiem tomu. Nerozumiem ničomu. Hlavne, že Camilovi som tu bola na smiech. Jediné, čo ma držalo na mieste, kde som bola bol fakt, že sa tu ešte niekde ponevieral čarodejník vody.

Myklo ma, keď sa presunul od stola k malému umývadlu a napustil do fľašky vodu. Potom ju starostlivo zatvoril, dal do vrecka džín a presunul sa ku krbu. Vzal kutáč a len tak poprehadoval vyhasnuté uhlie. Chvíľu sa s tým babral, kým sa nezapálilo. Keď miestnosť zaplnil väčší oheň, nechal kutáč v krbe a prešiel ku mne.

„Pamätáš sa čo som ti vravel?"

Unavene som zatvorila oči: „Natáral si mi toho toľko, že neviem čo presne myslíš."

„Vtedy v noci, keď ma tvoj priateľ nemálo vytočil. Keď som to s tebou prišiel skoncovať, no ty si sa mi ubránila. Škoda, že som sa ťa nezbavil, kým bola možnosť.... Už si pamätáš?" odpovede sa nedočkal, hoc viem ktorú noc myslel. Presne to viem, „Vravel som, že počkám, kým sa v tebe Oheň prebudí. Tak sa stalo."

„Načo ti je môj Oheň?" premerala som si ho. Nebolo mi príjemné, že stál tak blízko kresla a ja som sa nemohla nijako brániť.

„To je druhý bod dnešného programu." povedal a dlaňou zatlačil pri mojej hlave na kreslo a to sa s pukotom sklopilo, teda som bola takmer ležmo.

„Čo...čo chceš robiť?" opýtala som sa vydesene. Už som nič pred ním neskrývala. Nedokázala som to. Zaraz mi vyhrnul tričko, no nech som si stihla čokoľvek strašné predstaviť, už sa odo mňa pohol preč. No v kútiku duše som tušila v čosi ešte strašnejšie.

Zohol sa ku krbu: „Vravel som, že keď sa tvoj Oheň zobudí, zničím ťa ním. Použijem tvoju vlastnú zbraň proti tebe. Lebo Oheň vždy baží po rovnocennom súperovi, nie je tak?"

Zdvihol sa, no mne sa zastavilo srdce v momente, ako som videla v jeho ruke žeravý kutáč. Vybral sa ku mne.

„Uvidíme, čo sa bude dať robiť." v tom momente sa žeravý kutáč dotkol mojej pokožky na odhalenom bruchu. Tak neľudský rev z mojich úst ešte nikdy nevyšiel.

Tak, čo hovoríte na vývoj udalostí? A na Camilove praktiky? Čoskoro sa viac dozviete o Camilovom spoločníkovi :)

Ďakujem za všetku vašu podporu a krásne komentáre, či správy! ♥

Viki :)