Kult Mesiaca

*31*

Prvé slnečné lúče, čo prerazili až k mojej posteli a vytvárali červenkastooranžové more svetla ma zobudili oveľa skôr, než by som si priala. Chvíľu som sa válala na posteli, no potom som to vzdala a vstala s postele. Mala som na sebe len obyčajné letné pyžamo, preto to vyzeralo komicky, keď som si nazula botasky. Prehrabla som si vlasy a vykukla von oknom. Ulica bola o takomto čase pokojná a prázdna. Všetci spali, iba červené slnko nad jednou zo striech domov bolo mojím priateľom. Pootvorila som okno, nech sa nadýcham čerstvého vzduchu. Zaškvŕkalo mi brucho, tak hlasno, až som sa bála, žeby to Setha prebudilo. Zatvorila som okno a pomaly vyšla na chodbu. Na moje prekvapenie mal Seth pootvorené dvere. Prešla som pár krokov, no následne zastala a silne sa premáhala. Napokon som neodolala a nakukla do Sethovej izby. Tvárou bol otočený k dverám a... vyzeral tak neskutočne sladko. Tmavé vlasy mal na všetky strany, ako vtáčie hniezdo a aj keď jeho výraz bol pokojný, stále tam boli jeho výrazné lícne kosti, ktoré ma dostávali do kolien. Odrazu som si uvedomila, že stojím opretá o rám dverí už hodnú chvíľu, neschopná od neho odtrhnúť zrak. Úplne psycho. Doslova som sa mykla, keď razom otvoril oči, pozerajúc presne na mňa, načo som sa chcela zašiť za roh, no jeho oči sa jemne vyvrátili a stratili pod viečkami, kým sa prevalil na druhý bok a spokojne si odfúkol. Panebože, priam mi búšilo srdce. Radšej som sa rozhodla zísť dolu do kuchyne a nájsť čosi schopné na raňajky.

Otvorila som chladničku, no viem, že Seth je chlap, no dúfala som, že aspoň nejaký výber tam bude. Našla som maslo, balený plátkový syr, mlieko, trochu zošúverenú papriku, načatý tvaroh, jednu paradajku, čo okupovala celú poličku a osem čokoládových jogurtov. Osem. Pre istotu som pohľadom prebehla po dátumu trvanlivosti. Nie som si celkom istá, či budú raňajky prinajlepšom chutné. Snáď mu jeden čokoládový jogurt chýbať nebude, ten sa mi videl ako najlepšia možnosť.

S kelímkom v ruke som sa poobzerala po kuchyni. Nemala som nápad, kde by mohol mať lyžičky. Vrhla som sa na prvé šuflíky, no buď som našla nože rôznych veľkostí, čo nasvedčovali, že je Seth úžasný kuchár alebo čistý blázon, potom varešku, naberačku a lopatku, potom dva prázdne šuflíky. Začínala som byť zúfalá, alebo skôr zúfalo hladná a tak som si jogurt otvorila a jednoducho si nabrala jazykom. Bolo to celkom efektívne. Opäť som sa do neho pustila, pohľadom pátrajúc po kuchynskej linke, keď sa odo dverí ozval ospalý hlas.

„Čo to, preboha, robíš?"

„Nevedela som nájsť lyžičku." povedala som šušlavo a sledovala ho, ako prešiel k linke a potom si spomenula na jogurt, „Hneváš sa?"

„Nie, kľudne sa ponúkni. Teda, už si sa." uškrnul sa, „A inak, všetky lyžičky boli v umývačke."

Vybral dve a jednu mi podal. Druhú si strčil do úst, z chladničky si vybral tvaroh a odkrojil si jedným zo sady nožíkov krajec chleba. Potom si sadol za stôl vedľa mňa.

„Čo tak skoro ráno buntošíš?Ani som nepočul, kedy si vstala." opýtal sa a kopcom si nabral lyžičku tvarohu.

Mykla som plecami: „Neviem, zobudilo ma slnko."

Bola som rada, že ma skutočne nevidel, hoc mi prišlo trochu strašidelné, že kedykoľvek otvorí oči počas spánku. Pomóc. Nehovoriac o tom, ako trápne som musela vyzerať, keď sem vošiel. Bravo, Alyssa, a to si tu len pár hodín.

„Ako dlho budem u teba stanovať?"

„Bol by som rád, ak by si tu zostala ešte dnes. Možno i zajtra." podotkol s plnou pusou. Je možné, že aj teraz som musela uznať, ako výborne sa na neho pozerá? Normálne pastva pre oči. Všimol si toho, tak som na moment uhla pohľadom a potom ho znova zapichla do jeho sivých.

„Budeš ma mať plné zuby." podotkla som a on sa pobavene usmial.

„Bodaj by tomu tak bolo." povedal potichu, no zdalo sa, akoby tie slová neboli tak celkom adresované mne. Pousmiala som sa a vydlabala posledné zvyšky jogurtu. Tuším si po škole donesiem jedlo z domu.

Videla som, ako sa June so Zacharym rozlúčila a tak som potajomky pricupkala k nej a položila jej ruky na plecia. Poskočila a vyplašene na mňa pozrela, následne sa zoširoka usmiala a objala ma.

Opätovala som jej objatie: „Tipujem, že ti Zachary všetko zreferoval."

„Vraj spíš u mňa." podotkla pobavene a vybrali sme sa po chodbách školy.

„Seth to vyriešil takto, keďže Camilo je potencionálna hrozba."

„Už sa o niečo pokúšal?" zmenila prudko tému.

„Čo?" nadvihla som obočie, „Jasné, že nie."

„Myslíš? Možno keď si spala..." uškŕňala sa.

„Panebože, June!" drgla som do nej a rozosmiali sme sa, načo sa k nám otočilo pár hláv, no neriešili sme to. June vzbudzovala svojou nezvyklou prirodzenou krásou pozornosť tak či tak.

Teraz bol rad na mne, aby som vyzvedala: „Radšej mi povedz, čo to má byť so Zacharym."

„Neviem, na čo narážaš."

„Vidím, ako sa máte k sebe. Trávite spolu aj nejaký ten čas."

Mykla plecami: „Nejako sme si sadli. Je to super kamarát, i keď sa mi spočiatku zdal ako mierny blázon."

Zasmiala som sa: „Typický Zachary."

„Takže sme hrdé slobodné ženy?" rypla.

Tentoraz som mykla plecami ja: „Čo ja viem? Ak to berieme z oficiálnej stránky, možno."

Niektoré dievčatá sa k nám otočili a divne si ma premerali. Asi sa dovtípili, o čom sa bavíme, zrejme tu Setha každý priam miloval.

June stíšila hlas, aby som to počula iba ja: „Akože kamarát s výhodami?"

„Úprimne," predniesla som unavene, „nenazvala by som to ani tak. Teoreticky, je to náročný a komplikovaný vzťah. Nikdy neviem, čo od neho čakať."

June sa na mňa súcitne usmiala: „To je Seth, akého poznáme. Zvykneš si."

Pche, to mi je rada do života.

Čo hovoríte na Sethovo bývanie? :D :D Čo myslíte, kto napokon preruší tento ich odstup? :) A čo si myslíte o vzťahu Zacharyho a June? :)

Ďakujem za všetky milé komenty, vždy ma poteší, keď sa vyjadríte pod kapitolku ♥ rovnko som vďačná každej podpore ♥

Viki :)