Dance for me

Dancer

Derek

  Údržba obytných budov nie je najľahšia. Ľudia sú v skratke debili a vždy sa kvôli tomu niečo pokazí. Napríklad taká pani s ružovými okuliarmi z tretieho poschodia. Každých pár týždňov musím volať údržbára, lebo sa jej zas podarilo nejako upchať potrubie sajrajtom, ktorý doňho leje. Väčšinu problémov riešim ja, no to čo ona dokáže spraviť s trúbkami je nad moje sily. Potom sú tu aj ďalšie problémy typu grcka na chodbe, niekoho spomienka na piatkovú noc, mesačná návšteva hasičov, lebo pár chumajov je lenivých vyjsť na balkón a tak vždy spôsobia požiarny poplach dymom z cigariet alebo preťaženie výťahu. Osobne milujem keď mi ľudia poplašne volajú, že sa zasekli, no keď sa ich nakoniec podarí vyprostiť zistí sa, že totálne presiahli váhový limit. Tých by som škrtil. 

  Zhlboka som sa nadýchol a vrátil sa k papierom s tohto mesačnými účtami a nájomným. Bol som v strese a vedel som to. Vedel som, čo to aj spôsobovalo. Môj dlhodobý problém nájsť si konečne spoľahlivého mazlíčka. Moja posledná partnerka, ktorá bola vo všetkých smeroch úžasná, si vo vojom voľnom čase našla známosť, do ktorej sa zamilovala a preto prerušila náš pracovný pomer. To ma mierne rozladilo. Je ťažké nájsť niekoho kto odpovedá mojim chutiam a kto ich aj dokáže splniť. Na lásku nedokážem ani pomyslieť, no mám rád niekoho po ruke. Nakoľko si to môžem bez problémov dovoliť dlhé roky si vydržiavam partnerov pre moje potreby. Sú dosť špecifické a rokmi vytriebené. 

  Zazvonil mi mobil a zvuk zvonenia ma vytrhol z tranzu. Pri pohľade na číslo volajúceho som sa mentálne pripravil na to čo príde.

  ,,Peter," zdvihol som mu.

  ,,Ale no ták! Nemôžem ma aspoň raz za čas volať strýko?"

  ,,Máš pravdu, nemôžem," z druhej strany sa ozvalo pohoršené odfrknutie a ja som priam počul ako pretočil očami.

  ,,Auu, to zabolelo môj najdrahší synovec."

  ,,Na toto nemám čas. Čo potrebuješ?"

  ,,Priamo k veci ako vždy. To máš mimochodom po svojej mame ak by si nevedel."

  ,,Peter," zavrčal som.

  ,,No dobre. Potrebujem aby si prišiel a prešiel si účtovné knihy," povedal a ja som sa zrazu cítil tak unavený. 

   ,,Prečo ma to neprekvapuje. Kedy sa ich naučíš konečne robiť sám?"

  ,,Héj! Ja si viem veci zapísať, no potrebujem a pohľad druhého oka vieš," Petrov úlisný hlas sa mi dostával do hlavy a ja som z bohatých skúseností z minulosti vedel, že neprestane dobiedzať dokým nepoviem áno.

  ,,Budem tam okolo šiestej-siedmej," povedal som mu a bol som si istý, že sa práve víťazoslávne usmieva.

  ,,Už sa neviem dočkať. Pitie na účet podniku."

  ,,Zabil by som ťa keby nebolo," a bez ďalších slov som mu položil.

Boli dve veci, ktorým sa Peter dokonale rozumel. Dať ľuďom to po čom túžia a ani o tom nevedia a potom z nich drancovať revanšáciu za svoje dary. Nikoho neprekvapilo, keď si zamanul otvoriť luxusný strip klub a bolo úplne jasné, že jeho podnik bude mať úspech. Peter mal skrátka na takéto veci cit. To čo však nemal bola trpezlivosť s číslami. Tvrdil, že ho z účtovníctva vždy bolela hlava. Potom ako oficiálne otvoril svoj podnik navštívil svojho synovca a mile rád mu pripomenul jednu starú láskavosť, ktorú mu sestrin syn dlžal. Ukázalo sa, že na oplátku nechce nič viac len aby mu niekto raz čas skontroloval účtovné knihy a dohliadol aby v tom bol poriadok. Nanešťastie ma Peter poznal príliš dobre a vedel, že s číslami som nikdy problém nemal a preto ma bez najmenších okolkov uviazal pravdepodobne k doživotnej službe účtovníka jeho podniku.