Ak by som sa mal opísať, určite by som nepoužil prívlastok samoľúby, aspoň nie hneď na začiatku. Ale to potešenie, ktoré som prežíval sa nedalo pomenovať inak ako samoľúbe. Nevedel som sa rozhodnúť, či som viac nadšený zo seba, že som si konečne našiel niekoho tak perfektného ako Stiles alebo nadšený z toho akým sa Stiles ukázal byť úžasným. Nato že to bolo po prvýkrát v jeho živote kedy sa niekomu takto otvorene a uvedomele podriaďoval si viedol priam excelentne a ja som sa nadchýňal pýchou pri pohľade na svojho nového zlatého chlapca. Veruže bol zlatý. To ako sa mu leskla pokožka potom, jeho medené vlasy a oči zrelej whiskey budili dojem anjela, ktorý ešte ani poriadne neroztvoril krídla. Musel som sa usmiať, keď som pomyslel na to, čo z neho zostane keď si ho pekne vycvičím. Nič anjelské na ňom nezostane až na jeho zovňajšok. Toto bol jeden z mojich najtajnejších fetišov, ktorý som nie vždy pociťoval chuť uspokojiť. Bola to túžba vlastnými rukami pošpiniť niečo čisté a Stiles vo mne naplno vyvolával tieto potláčané sny. Už len pri pohľade na svoju veľkú dlaň položenej na jeho tvári, ktorá oproti Stilesovej alabastrovej pokožke vyzerala snedá, som sa triasol vytžením. Tým som naozaj v skutočnosti bol, špinavým a znečistením. Moje dotyky na druhých zanechávali škvrny a každý koho som sa kedy dotkol alebo sa k nemu priblížil nasiakol tým svinstvom, ktoré v mojom vnútri tkvie. Viem, že nie som dobrý človek, viem to už dosť dlho. Toto je skrátka spôsob akým vidím seba a iných.
A keď hľadím na Stilesa, nie je vo mne jediná pochybnosť toho, že táto malá iskra je skrz-naskrz čistá. Aspoň kým mu po lícach nezačalo tiecť moje semeno. Toto bola jeho druhá návšteva, druhá schôdzka, kedy hneď ako prišiel vliezol do kúpelne sa umyť. Bol som tam, nehybne stál a pozoroval či sa umýva tak dôkladne ako som mu predtým ukázal. Nesklamal. Keď zastavil vodu pridržal som pred sebou čistý huňatý uterák, ktorý bol z radiátora nahriaty a bez slov ho doň zabalil. Utieral som ho a v tom momente mi naozaj pripomínal malé dieťa. Ani on nič nehovoril. Mlčky ma potom nasledoval do mojej domácej kancelárie odkiaľ som väčšinou pracoval. Sadol som sa do kresla za stôl a pokynul mu smerom k matracu na zemi vedľa mojich nôh. Vyzeralo to trochu ako psia posteľ, no bolo to väčšie a o čosi pohodlnejšie, navrhnuté pre ľudí.
,,Mám ešte nejakú prácu. Sadni si zatiaľ dole, kým tu všetko dokončím. Nič nerob," znel môj povel a už som mu navonok nevenoval nijakú pozornosť. Zapol som obrazovku monitoru a pustil sa do klikania. Stiles si nečujne sadol dole vedľa mňa a po chvíli sa usadil v tureckom sede. Reálne som niečo musel urobiť a odoslať, no vždy som mal rád pocit, že sú moji partneri doslova na zavolanie, na pokyn ruky ďaleko. Takto ubehli dlhé minúty, kým som si všimol, že mu začínajú klipkať viečka. Trochu som sa nad tým zamračil. Nemal byť z čoho unavený, tak prečo tu zaspával? Asi sa len nudil. Bez ďalších dlhých prieťahov sa jemne odsunul od stolu a natiahol ruku k nemu. Pohladil som ho po vlasoch a keď na mňa tými veľkými očami zvedavo pozrel, pritiahol som si ho bližšie až sa jeho hlava opierala o moje stehno.
,,Odpočiň si. Toto ešte trochu potrvá," povedal som mu. Jemne sa pomrvil, poupravil pozíciu, v ktorej sedel a potom si položil celú hlavu na moju nohu a zavrel oči. Ľavou rukou som ho hladil po vlasoch zatiaľ čo druhou som jednoručne písal maily. Onedlho som pocítil ako jeho hlava oťažela a mne bolo jasné, že zadriemal. Čo bolo divné, bol fakt, že mi to neprišlo otravné. Viem, že u predchádzajúcich partnerov mi veľmi vadilo ak boli náhodou neschopní de udržať pozornosť, nie to aby ešte k tomu zaspali. Stiles mi však prišiel chutný s jeho pootvorenými perami. Opäť vyzeral ako malé chlapča. Bol som veľmi rád, že som si preveril jeho skutočný vek. Stiles bol jasným dôkazom toho, že na základe vzhľadu v dnešnej dobe nemôžete s istotou odhadovať vek ľudí.
Keď som nakoniec skončil, Stiles stále spal a tak som sa ho pokúsil čo najcitlivejšie zdvihnúť do náručia. Bol mi ľahký ako pierko. Nejakým zázrakom sa neprebudil a tak som ho istým krokom niesol k sebe do spálne. Položil som ho doprostred postele a podišiel ku komode, na ktorej stála drevená skrínka. Zdvihol som ju do rúk a podišiel späť k posteli kde som si sadol na okraj.
,,Stilesi, prebuď sa," povedal som a mierne ním zatriasol. Niečo zamrmlal, no spal ďalej tak som ním opäť pomykal až kým neotvoril oči.
,,Derek? Čo sa to- kde som to?"
,,Zaspal si a keď som skončil preniesol som ťa sem," odvetil som mu popravde a sledoval ako si zotiera spánok z očí.
,,Aha, Prepáč, že som zaspal. Nechcel som," povedal trochu panicky a hneď som priložil dlaň lícu aby som ho upokojil. S potešením som sa prizeral ako sa automaticky naklonil k môjmu dotyku.
,,To je v poriadku, nič sa nestalo, dobre?"
,,Do-dobre."
,,Fajn a teraz tu mám pre teba menší darček," prezradil som mu a jeho oči sa konečne zamerali na skrinku z čerešňového dreva.
,,Otvor ju."
Stiles neisto načiahol ruky a nadvihol vieko. Oči sa mu prekvapením rozšírili, vnútri na sametovom dne ležal obojok.
,,Nechal som ho vyrobiť špeciálne pre teba."
,,Pre mňa?" spýtal sa Stiles neveriaco.
,,Len pre teba. Nechal som ho robiť na mieru. Vnútrajšok je z jahňacej kože a vonkajšok bordovej farby, aby viac vynikla belosť tvojej pokožky,."
Ohromene naň hľadel a prstami jemne prešiel po jeho okraji.
,,Môžeš..Nasadíš mi ho prosím?" spýtal sa ma a ja som mu s radosťou vyhovel. Vybral som ten jemný a zároveň pevný obojok a nasadil mu ho okolo krku. Obozretne som mu ho utiahol, aby nebol ani moc natesno ani moc voľný. Pohľad, ktorý sa mi naskytol, okamžite odoslal odozvu dolným smerom môjho tela. Predo mnou sedel Stiles v celej svojej nahej kráse len s obojkom okolo svojho dlhého krku a vyzeral ako pokušenie zo samotného pekla. A kto som ja aby som odolával?
,,Chcem aby si si ma teraz zobral do úst a ako len najrýchlejšie budeš vedieť dostal k vyvrcholeniu. Rozumieš?"
,,Áno."
,,Tak sa pusť do toho."
A taj aj urobil, s plnou vervou. Kľakol si predo mňa na zem, roztvoril mi zisps a obratne mi úd vybral spoza spodkou. Ani som sa nenazdal a už som zakláňal hlavu slasťou z toho vľkhého tepla, ktoré ma obklopilo. Nijako sa s tým nepáral a rovno pohybovať hlavou od zhora nadol. Cítil som ako som ho niekoľkokrát udrel hlavičkou do steny hrdla, no nijako ho to nespomalilo. Začal som sa blížiť.
Omotal som mu prsty okolo zadnej strany obojka na krku a pridával na tempe až kým som necítil ako mnou slastne stislo v kŕči. Avšak mal som iné plány. Prudko som zatiahol za obojok dozadu až kým som mu nevykĺzol z úst a druhou rukou som sa podoprel. Ani nie o minútu som mu pokryl tvár bielymi striekancami a kvapkami, ktoré sa vynímali na jeho sčerveňalých lícach.
,,Máš vôbec ty predstavu o tom aký si krásny?" spýtal som sa ho s takmer zbožným údivom.
أنت تقرأ
Dance for me
أدب الهواةSny sú pekné, no realita býva častokrát iná, než sme si ju predstavovali. Svoje o tom vie aj Stiles, ktorý sa prediera životom najlepšie ako sa len dá. Snaží sa vo svojom živote nájsť čas pre školu, starostlivosť o svojho otca na vozíku a svoju denn...