Ako prvé moje omámené zmysly zaregistrovali vôňu jedla. Tá lákavá aróma ma prebrala z aj z posledných úlomkov polospánku a ako mačka som sa natiahol na posteli. Počkať, nie na gauči.
Vtedy som sa zamračil. Ja som nemal v byte gauč. Neochotne som roztvoril oči a rozospato sa poobzeral okolo seba. Bol som na neznámom mieste a vôbec som netušil ako som sa tam dostal. Nado mnou bol vysoký strop a do miestnosti, pravdepodobne obývačky, prenikalo svetlo skrz takmer celostenové okná. Mal som cez seba prehodenú deku a predo mnou na stolíku bol položený pohár vody. Úplne sucho v hrdle ma prinútilo pomaly sa posadiť a vziať pohár do ruky. Privoňal som si k vode, no nič podozrivé som neucítil, tak som si pohár priložil k perám. Lačne som hltal dúšky vody až kým nebol pohár prázdny. Vtedy som započul pohyby ďalšej osoby a opatrne som sa otočil. Naskytol sa mi pohľad na otvorenú kuchyňu, no najmä na muža čo mi stál chrbtom a majstroval niečo pri sporáku. Svojím neprebraným mozgom som sa nezmohol na nič iné, ako si len otvorene prezerať jeho chrbát. Krásny, holý chrbát pokrytý pletencom pevných svalov. Neskôr si za to možno vynadám, no naďalej som sa bez slova prizeral na vyšportovaný chrbát neznámeho a na sexy tetovanie, ktoré tam mal. Žeby to bol jeden z tých starých pohanských symbolov? Triskelia?
No význam tetovania bokom, lebo podľa toho ako to vyzeralo, tak práve pripravoval na panvici niečo, čo až príliš podozrivo voňalo ako slanina. Bože, ako dlho som nemal slaninu? Keby som mal vlastne naposledy mäso? Kedy som naposledy vôbec jedol niečo, čo voňalo tak úžasne?
Musel som asi vydať nejaký zvuk, pravdepodobne zaúpenie od toho aký som bol zrazu hladný, lebo sa ten muž pozastavil v pohybe a mierne pootočil hlavou. Naskytol sa mi letmý pohľad na jeho tvár, keď tu sa znova otočil smerom odo mňa. Jediné, čo ho za to ospravedlňovalo bola slanina, ktorú začal nakladať na tanier. Nie, na taniere. Boli dva a vo mne svitla nádej, že sa čoskoro najem.
,,Dobré ráno, princeznička. Mal som tušiť, že ťa vôňa jedla prebudí," povedal s ľahkým humorom hlase tmavovlasý muž, ktorý bol len tak mimochodom stále bez trička. Znova sa ku mne otočil, tentokrát však s dvoma tanierami, z ktorých sa oboch parilo z čerstvo uvareného jedla. Môj žalúdok si vybral práve ten moment na hlasné zaškŕkanie. Okamžite som sklonil zrak a cítil ako sa mi krv ženie do líc. Počul odfrknutie a zrazu predo mnou stál neznámy. Uvažoval som, či by stačilo pozerať sa len na jeho nohy, lebo som vedel, že v momente kedy zdvihnem zrak, budem mať pred sebou jeho vypracovanú hruď. Predtým som si ju moc nevšimol, lebo som mal oči prilepené k tanierom, na ktorých, ako sa zdalo, boli aj miešané vajíčka a waffle. No teraz? Teraz som mal tvár v presnom uhle s jeho rozkrokom. Srať môj život. Naozaj! Stále neviem kde som a čo za polonahého psychopata to predo mnou stojí, no ja uvažujem, či je lepšie študovať obrysy jeho prirodzenia schovaného športovými teplákmi alebo venovať pohľad nahej pokožke jeho tehličiek. O mojej príčetnosti sa budeme radšej baviť inokedy.
,,Ako dlho ešte mieniš študovať švy na mojich gatiach?" spýtal sa ma muž s pobaveným hlasom a ja som rýchlo strelil pohľadom hore. Mal som v pláne sa naňho škaredo pozrieť no moje odhodlanie sa zmenilo vo chvíli, keď som zbadal jeho usmievajúcu sa tvár a jeho zajačie zuby s medzierkou. Bože, tie sú rozkošné!
,,Čo je rozkošné?" spýtal sa a ja som mal chuť vylepiť si.
,,To som povedal nahlas, že?"
,,Uhmm."
,,Ignoruj to. Prosím," dodal som. Vtedy som si pozornejšie prezrej obrysy jeho ostro tvarovanej tváre. Ústa sa mi otvorili dokorán, keď mi došlo na koho sa pozerám. Spomienky z minulej noci mi prebehli pred očami a ja som panicky zalapal po dychu.
YOU ARE READING
Dance for me
FanfictionSny sú pekné, no realita býva častokrát iná, než sme si ju predstavovali. Svoje o tom vie aj Stiles, ktorý sa prediera životom najlepšie ako sa len dá. Snaží sa vo svojom živote nájsť čas pre školu, starostlivosť o svojho otca na vozíku a svoju denn...