,,Takže pôjdeme po poriadku, dobre? Na všetko čo sa ťa opýtam budem chcieť slovnú a hlavne úprimnú odpoveď. Absolútna úprimnosť, rozumieš?"
,,Áno," odpovedal som.
,,Buď uvoľnený a v pokoji. Teraz o nič nejde. Teraz sa normálne porozprávame aby neskôr nedošlo k omylom. Aby sme si lepšie rozumeli. Všetko, čo ti bude proti srsti mi bezprostredne povedz, veci o ktorých si si nie istý ale ochotný uvažovať si taktiež zaznačíme a veci, ktoré máš rád si jasne zakrúžkujem. O nič z toho čo nechceš alebo ti je nepríjemné a teraz mi o tom povieš sa nebudem v budúcnosti pokúšať. Na to máš moje slovo. Stanovíš hranice a ja ich budem rešpektovať. Tak isto ako aj ty tie moje," povedal Derek vážne a mne napadlo, že ak by mal na sebe oblek tak by pôsobil ako ostrieľaný riaditeľ veľkej ziskovej firmy. On však sedel vedľa mňa na gauči v pohodlnom oblečení u seba doma.
,,Chápem. Aj ja ti dávam svoje slovo, že budem rešpektovať tvoje hranice," odvetil som a Derek prikývol. Potom mi však napadlo, že bude mať moje slovo u seba v zmluve na papieri. Aj tak to však znelo pekne. Ako sľub.
,,Ak budeš mať hocijaké otázky pýtaj sa."
Otázky? Mal som ich v hlave asi tisíc, no ak by som mal povedať nejakú nahlas, ostal by som len naprázdno otvárať ústa.
,,Môžme začať Stiles?" opýtal sa ma Derek. Jeho svalnatá hruď sa hýbala pri nadychovaní a jeho prsty stáli v pozore nad klávesami počítača. Vyzeral nehybne v pokoji a zároveň pripravený po mne chmatnúť pri mojom prvom zlom pohybe.
,,Žiadne vodné športy!!" splašene som vyhŕkol a Derek na mňa zdvihol obočie.
,,Síce telesnými tekutinami sa zaoberám väčšinou až v neskoršej časti mojich otázok, ale poznačím si to," odpovedal mi s náznakom humoru v hlase a ja som sa podivil.
,,Telesnými tekutinami? Akými?!"
Derek sa na mňa pozrel ako učiteľ na tupého žiaka, ktorému musí vysvetľovať, čo je to slnko.
,,Pot, sliny, semeno, slzy. Hry s rezaním sa do krvi sú úplne mimo. Nič také sa u mňa diať nebude," povedal rázne.
Na jednej strane som bol rád, že sa nemusím báť, že by ma nejak natrvalo chcel zjazviť. Ľudia tam vonku sú všelijakí a každého bere niečo iné. No nad niečím som sa aj tak pozastavil.
,,Slzy?" spýtal som sa. Chápal som ten pot, sliny aj semeno, no slzy?
,,Stilesi, keď s tebou začnem budeš plakať, aby si dostal to čo chceš a potom neskôr budeš plakať preto lebo už nebudeš vládať ďalej. Áno, slzy sú zahrnuté v mojom zozname," odpovedal na moju otázku a mne sa do líc nahrnula červeň. Odišla vôbec niekedy? Mal som pocit, že sa pri Derekovi neustále červenám.
,,Veríš si že ma privedieš do sĺz?"
,,Verím, že ťa prinútim kričať," odpovedal mi bez mihnutia oka a ja som vedel, že tak aj urobí. Nepotreboval som tomu veriť. Vedel som to.
Po krátkej odmlke pokračoval: ,,Mám známeho na klinike. Ak by sme na koniec našej diskuzie dospeli k záveru, že sme kompatibilný zariadil by som ti uňho zajtra stretnutie. Urobil by ti testy na drogy aj pohlavné choroby. Ja si ich samozrejme nechám urobiť tiež aby si aj ty mal istotu v našej dohode. Ak by sa u jedného niečo zistilo dohoda okamžite padá a ty môžeš ísť v kľude naspäť do podniku môjho strýka. Výsledky by mali byť do štyroch dní hotové. Po ich obdržaní ti zavolám a dohodneme si ďalšie stretnutie."
To čo hovoril malo zmysel a bol som rád, že to tak navrhol. Obidvaja sme tu mali istotu a nemuseli sa báť.
,,Ďalej budem od teba vyžadovať, aby si po dobu, čo budeme spolu neužíval žiadne drogy. Fajčíš?"
YOU ARE READING
Dance for me
FanfictionSny sú pekné, no realita býva častokrát iná, než sme si ju predstavovali. Svoje o tom vie aj Stiles, ktorý sa prediera životom najlepšie ako sa len dá. Snaží sa vo svojom živote nájsť čas pre školu, starostlivosť o svojho otca na vozíku a svoju denn...