Dance for me

Malý test

  ,,Ak by si súhlasil, že máš záujem stať mojím spoločníkom, tak by som si ťa najprv vyskúšal," povedal mi Derek s tajomným úsmevom na perách.

  ,,Vy-vyskúšal?" to ma chce už hneď teraz pretiahnuť v nejakom koženom oblečku?!

  ,,Presne tak. Ako sa cítiš? Netočí sa ti hlava Stiles?" spýtal sa a prezrel si ma. Pod jeho pohľadom som sa podvedome zachvel.

  ,,Nie, som v poriadku. Prečo?"

  ,,No v tom prípade si ťa môžem hneď teraz overiť, čo povieš? Pokiaľ sklameš tak ani nemusíme ďalej diskutovať o tom, či máš miesto po mojom boku alebo nie."

  ,,Myslel som, že máš už jasno v tom, že ma chceš?" povedal som neisto a potom si uvedomil ako tá veta znela a mal si chuť dať facku. Len tak ďalej Stiles!

  ,,To áno, no každú potenciálnu osobu, ktorú chcem ako svoju sub,  nechám prejsť takým menším testom, aby som si ich overil. To, že ma niekto zaujme výzorovo neznamená, že spĺňa to, čo chcem," vysvetlil mi trpezlivo ako učiteľ žiakovi v škole.

  ,,Má to istú logiku, pripúšťam. Dobre, teda. Čo mám spraviť?" spýtal som sa a mentálne sa pripravoval na to čo príde. Bude chcieť, aby som sa vyzliekol alebo mu dal názornú ukážku mojich orálnych schopností? Derek sa však len pousmial a pohodlne sa oprel.

  ,,Teraz ma dobre počúvaj Stiles, poviem to len raz. Na opačnej strane miestnosti je točité schodisko, ktoré vedieť na druhé poschodie môjho apartmánu. Vyjdi po ňom hore a choď hneď doprava. Pôjdeš k tretím dverám, opäť na pravo a kľakneš si na kolená pred ne. Potom otvoríš dvere do miestnosti a po štyroch do nej vojdeš. Nezasväcuj svetlo, kľudne počkaj až sa ti oči prispôsobia šeru. Choď rovno a keď budeš približne asi meter a pol v strede miestnosti otoč sa doľava a prejdi ďalšie dva metre. Mal by si sa zastaviť pred koženým kreslom. Po jeho pravej strane je taška s notebookom. Neber ju do rúk. Chyť ju za ušká do zubov a bez toho aby si vstával sa tou istou cestou vráť naspäť. Až keď budeš úplne vonku z miestnosti a zavrieš za sebou dvere sa môžeš postaviť a vrátiť sa sem ku mne s taškou. Rozumel si Stiles?"

  Chvíľu som naňho pozeral ako úplný tĺk a spracovával som, čo mi povedal. Zo všetkého možného, čo som čakal...

  Bez slova som sa postavil a vybral sa ku schodom.

  ,,Stilesi, keď sa ťa na niečo spýtam očakávam ústnu odpoveď," povedal Derek zrazu mrazivým hlasom a ja som ztuhol.

  ,,Prepáč. A-áno rozumel som," vykoktal som.

  ,,Dobre a nezabudni. Tak ako som ti povedal," prízvukoval mi s výstražne zdvihnutým obočím. 

  ,,Áno pane," povedal som a až keď som bol v polovici schodov som sa zastavil a uvedomil si ako som ho oslovil. Poplašne som sa otočil, no jediné čo som uvidel bol Derek, ktorý ma pozoroval so spokojným úsmev na perách. Pokrútil som hlavou a rozhodol sa pokračovať v ceste.

  Podľa jeho inštrukcií som sa dostal pred tretie dvere sprava z tmavého dreva. Už som ich išiel otvárať, keď som sa zarazil. Derek chcel aby som si kľakol ešte predtým, než ich otvorím. No Derek tu nie je. Ruka sa mi priam triasla od pokušenia neuposlúchnuť, no tichý hlások v mysli ma zastavil. Aj keď tu Derek nebol, mal som pocit akoby sa mi tie jeho oči zabodávali do chrbta. S povzdychom som sa zviezol na zem a na kolenách si otvoril dvere. V izbe bola tma, vyslovene, že tma. Aj keď tam prenikalo letmé svetlo z chodby, nijak to nepomáhalo a keď už som začal podľa pravidiel tak som tak aj mienil pokračovať a nepokúsil sa nájsť vypínač na stene. Po štyroch som vošiel do miestnosti, no v tej polohe bolo dosť ťažké odhadovať vzdialenosť. Keď už som mal pocit, že je to jeden a pol metra, som sa otočil doľava a v duchu nadával na muža, ktorý si o poschodie nižšie spokojne hovel na pohovke. Ha, vraj šero! Trt makový!

  To, že som prešiel dva metre a dostal sa ku koženému kreslu, som zistil jednoducho. Vrazil som doňho hlavou. Našťastie to nebolelo, no aj tak som sa cítil ponížene. Po štyroch som sa plazil v úplne tmavej miestnosti muža, ktorý ma ani pred pol hodinou vydieral mojimi životnými možnosťami. Zaťal som ruky v päsť a došuchtal sa na pravo od kresla, kde sa rysoval obrys taška na notebook. Bez ďalších úvah som natiahol krk a snažil sa v tme nahmatať zubami úchopy tašky. Keď som ich našiel akosi nemotorne som sa do nich zakusol a snažil sa dokončiť túto otrasnú úlohu. Vtip sa však ukázal v tom, že tá taška bola ťažká. Možno by to bolo iné keby som ju niesol v ruke, no takto v ústach? Musel som zakláňať hlavu, aby som ju nešúchal po zemi a neplietli sa mi pod ňu ruky. Cítil som sa...ako pes.

  Keď som sa konečne dostal z tej miestnosti, rázne som zavrel tie prekliate dvere za sebou predtým než som sa postavil a pomasíroval si kolená. Tašku som vzal do ruky a všimol si, že jej ušká sú mierne zvlhnuté od mojich slín. Zapýril som sa, no s pokrútením hlavy sa vybral naspäť za Derekom. Chcel aby som ju niesol v ústach? Chcel. To, že som ju oslintal nie je môj problém.

  Mal som v pláne tváriť sa iritovane, no keď som uvidel ako sa na mňa Derek usmieva, nedokázal som to. Namiesto toho ma naplnilo očakávanie z toho, čo bude ďalej.

  ,,Prines mi ho," zapriadol a ja som uposlúchol. Podal som mu ho a počkal kým mi pokynie aby som si znova sadol. Čakal som, že ten notebook hneď vyberie, no on položil tú tašku bokom a potom sa otočil na mňa.

  ,,Musím povedať, že som s tebou veľmi spokojný Stiles. Si prirodzený," povedal mi.

  ,,Síce tam bolo sprvu nejaké to zaváhanie, no zvyšok si zvládol krásne. Úprimne si ma prekvapil. Čakal som, že minimálne v jednom bode neuposlúchneš. No ty si spravil všetko ako dobrý chlapec."

  Opäť som sa pod jeho slovami začervenal, no potom mi niečo došlo.

  ,,Ako vieš, že som spravil všetko podľa inštrukcií?"

  ,,V celom mojom byte je zavedený kamerový bezpečnostný systém. Dáva mi to pocit kontroly a pokoja. Toto sa samozrejme nachádza aj v zmluve o ochrane. Pokiaľ budeš súhlasiť, že sa staneš mojím spoločníkom budeš tu musieť byť s vedomím, že si neustále pod dozorom kamery. Viem ti zaručiť, že žiadna video páska neopustí priestory môjho bytu a nikto ju nikdy neuzrie," povedal a čakal na moju odpoveď.

  ,,A na čo tie pásky vôbec máš?"

  ,,Pre pocit bezpečia. A možno aj pre neskoršie potešenie," priznal s myknutím ramien.

  ,,Tak? Súhlasíš alebo nesúhlasíš byť natáčaným po dobu tvojho pobytu u mňa?"

  Zahľadel som sa naňho a zvažoval, čo odpovedať. To, že budeme mať spolu v nejakom bode sex bolo samozrejmé, no byť pri tom natáčaný? Z toho som nemal dobrý pocit, no ak?

  ,,Sľubuješ, že nič z tých pások, na ktorých budem, neuvidí svetlo sveta?"

  ,,Prisahám," povedal smrteľne vážne.

  ,,V tom prípade súhlasím. S tým natáčaním. A aj s tou dohodou. Budem tým tvojim spoločníkom," povedal som mu a v duchu zauvažoval, kedy som sa rozhodol jeho návrh prijať. Jedinou mojou odpoveďou boli iskry, ktorými Derekovi zažiarili oči. Óo, a samozrejme jeho úsmev dravca, ktorý konečne lapil svoju korisť. S ladnosťou sa znova natiahol za taškou a niečo z nej vybral. Stoh papierov. 

  ,,Poďme si teda prebrať body našej zmluvy. Začneme u sexuálnych pomôcok?"  spýtal sa tak nevinne akoby sa ma pýtal či chcem čokoládovú alebo vanilkovú zmrzlinu.

Keby ste len vedeli ako vyzerá história môjho prehliadača kvôli tomuto príbehu! Ale musím priznať, že to bolo poučné... prehlianie*zakašlanie*
Každopádne dúfam, že sa vám páčilo, plus ďalšia časť bude taktiež veľmi zaujímavá a poučná 😉
Chcem sa len ospravedlniť, že mi to tak trvalo, no už je koniec školského roka a teraz nestíha nikto nič. Tak držím všetkým študentom/čitateľom palce nech to už dobojujeme!

WandaNezmar