Kapitola 15. - Washington D.C.

228 20 0
                                    

Keď sa temnota rozplynula stáli sme na chodníku pred akousi bytovkou. Pustila som kocúra na zem. Bola som dosť ospalá, zívla som a otočila sa na Nica. „Bolo to akési ľahké," zamrmlal si. Začal ma skúmal pohľadom z ktorého som bola nesvoja. „Dnes už sa do knižnice nedostaneme. Čo si nájsť nejaké miesto na prespatie?" spýtala som sa. Nico prikývol. Vybrali sme sa po chodníku smerom ku križovatke. Nico skúmal okolie akoby čakal, že sa na nás niečo vyrúti. Čo pokojne aj mohlo. Belko už zmizol, najskôr robil nejaký parkour na strechách. Na križovatke sme zahli doprava. Medzi vchodmi do bytoviek bol aj malý obchodík s výkladom. Pozrela som sa na svoj odraz. Na mieste kde ma zasiahol ten Mantichorin tentonons bola v tričku veľká diera a z podprsenky mi bolo vidieť viac akoby som chcela. Do tváre sa mi nahrnula červeň. Zazipsovala som si Nicovu bundu.

Šli sme bez slova. Chcela som to trápne ticho prerušiť no netušila som ako. „Zmenilo sa to tu," začal nakoniec Pán Strapatévlasy. „Kedy si tu bol naposledy?" vyzvedala som. „Dávno ," tón jeho hlasu naznačoval, že pýtať sa ďalej by bola stráta času.

._._._._._._._._._._._._._._._._._._

Sorry za krátku časť dalšia bude dlhšia prisaham na rieku Styx.

Dcéra bohyne nociWhere stories live. Discover now