Dcéra bohyne noci

Kapitola 21. - Sme v zlom sitkome

Nico's POV

Zastali sme pred knižnicou kongresu. Bola to veľká biela budova. Caine sa pri schodoch prikrčila ako bežec pred závodom. „Kto bude prvý pri vchode?!" vykríkla a vyrazila hore schodmi. Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo čo tým myslí, no potom som za ňou rozbehol a v polovici ju začal predbiehať. Chytila ma za ruku a potiahla za seba. 

„Hej," zrúkol som. Diabolsky sa zasmiala a pokračovala. Bežali sme na rovnako, ale nakoniec som ju predbehol a zastal pred dverami knižnice. „Ty máš teda kondičku," podpichol som kým zhlboka dýchala. 

„Usmievaš sa," ukázala na moju tvár prstom. 

„Nie," zvesil som okamžite kútiky, čo ju rozosmialo. 

„No poď." Chytila ma za ruku a vtiahla ma do knižnice.

                                                                        ~

„Najbližšia prehliadka je o pätnásť minút," oznámila nám pokladníčka. 

„Dobre. Dala by ste nám na ňu dva lístky," poprosila Caine zatiaľ čo si vyberala peňaženku. 

„Iste," odpovedala pokladníčka. Caine zaplatila a vzala lístky, jeden podala mne a druhý si strčila do vrecka na mikine. „Bol si tu už niekedy?" opýtala sa. 

„Nie." 

„Takže nevieš kde by to mohlo náhodou byť?" 

Pokrútil som hlavou. „Mohlo by to byť v nejakom sklade alebo niečom takom," povedal som nakoniec. Prikývla.

                                                                     ~

„Vyzeráme ako zlodeji," podotkla Caine keď sme sa zakrádali cez múzeum v snahe nájsť tú reťaz. Skupina turistov, s ktorou sme sem prišli už bola ďaleko pred nami. Hľadali sme sklad, veď kde inde by mohla byť. Kam by ste dali vzácny exponát? Predsa do vitríny alebo skladu.

Knižnica bola krásna. Tie sochy, tie maľby, tá stavba! Vzhľadom na to čo hovoril Percy, by sa tu Annabeth zaručene páčilo. „Máme to," zajásala Caine keď sme prišli k dverám od skladu. Stlačila kľučku a zatlačila, no dvere sa ani nepohli. „Zamknuté!" 

„Čo si čakala?" 

Zamračila sa na mňa. „Máš nejaký nápad, génius?!" 

„Máš sponku?" 

„Ak si myslíš, že ťa nechám hrať sa na špióna tak sa mýliš!" zabručala Caine a vytiahla z vrecka dýku. Bodla ňou medzi dvere a zárubňu a zaprela sa. Dvere sa s rachotom otvorili. 

„Ty nie si veľmi trpezlivá, čo?" 

„Nie," zasmiala sa, „tak to teda nie som!" 

„Počkaj! Nie sú tam nejaké alarmy alebo kamery?" opýtal som sa. 

Pokrčila plecami. „To teda neviem, ale jedna kamera je hen tam!" ukázala bezstarostne na kameru v rohu miestnosti. Chytil som sa za hlavu. Cítil som sa ako v zlom sitkome, už stačil iba ten nahraný smiech ľudí, čo zomreli už pred desiatkami rokov.

V sklade bola tma. Hľadal som zapínač svetla zatiaľ čo Caine sa vybrala hľadať reťaz. Než som ho našiel Nyktina dcéra sa vrátila aj s putom už vo veľkosti malej retiazky. „Ty vidíš v tme?" 

„Hej, patrí to k mojim schopnostiam." Vyšli sme cez vylomené dvere. 

„ČO STE TAM ROBILI!" kričal muž v uniforme SBSky, za ním stáli ďalší dvaja držiac akési gule. Caine priložila prst k ústam, no než stihla čokoľvek urobiť, muži začali rásť. Nakoniec boli dva alebo tri metre vysokí. Kovové gule v ich rukách sa rozhoreli. Ten vpredu po nás začal hádzať ako prvý. Uhli sme každý do inej strany.