Dcéra bohyne noci

Kapitola 19. - Dostávam neodmietnuteľnú ponuku

Nakoniec sa mi podarilo zaspať, no samozrejme musela som mať polobožské sny. Jeeej!

Bola som v akomsi paláci. Steny okolo mňa boli čierne, no luxusne skrášlené pozlátenými vzormi vykladanými drahokamami. Svetlo tam nebolo. Tým myslím, že tam neboli ani fakle či lampy, ktoré by sa dali rozsvietiť. Pokračovala som v ceste cez chodbu a začala pociťovať strach a úzkosť. Nakoniec som prišla k veľkým honosným dverám. Otvorila som ich a uvidela najväčší trón v živote. Bol obsadený čiernou postavou, ktorá vyzerala akoby bola z hustého čierneho dymu. Bola neuveriteľne vysoká, možno aj dvadsaťmetrov. Očami som prešla od spodu až po vrch a uvidela temné tmavomodré oči. Cítila som jej pohľad. „Konečne si tu," prehovoril obor chrapľavým hrubým hlasom, ktorý som spoznala. „Erebos," oslovila som ho. Boh temnoty sa usmial a odhalil tak obrovské biele tesáky. „Moja drahá, čakal som na to až sa stretneme. Máme si toho toľko čo povedať." Z jeho hlasu mi prechádzali zimomriavky po chrbte. „Veď sme taký podobný!" „Nie sme si v ničom podobný!" odsekla som mu. Zasmial sa tak až sa celá miestnosť otriasla. „Vážne?! Nie sme obaja nenávidený a obávaní, preto, že neskrývame našu vnútornú temnotu?! Iný ľudia sa ju pokúšajú skrývať, no my nie! Nie sme obaja ctižiadostivý a nechceme dostať čo si zaslúžime?! Moja milá, s tvojou pomocou môžeme dosiahnuť všetko čo je právoplatne naše! Ukážeme všetkým krásu a silu temnoty! Ukážeme im našu dokonalosť!" Erebos sa postavil a kráčal ku mne. Temnota okolo neho sa začala rozplývať a ku mne prišiel v podobe krásneho mladého muža s neprirodzene čiernou pokožkou a nádhernými očami tmavomodrej farby. Jeho aura bola silná a desivá. Mala som rovnaký pocit ako keď ste samy v absolútnej tme a zrazu pocítite, že vás niekto sleduje. „Urobím z teba bohyňu, silnejšiu než akúkoľvek olympanku," kľakol si a vzal moju ruku. Svoje ľadové pery priložil na moju opálenú pokožku. „Silnejšiu ako Nyx. Ľudia sa ti budú klaňať. Nie! Budú ti padať k nohám. Budú sa k tebe modliť! Budú ťa uctievať a bozkávať ti päty! Všetci včetne toho tvojho milovaného Hádovho syna!" Nie! To je pridobré na to aby to bola pravda! „Prisahám na rieku Styx, Periflegethón, Léthe, Acheron, Kókýtos, ktorúkoľvek chceš! Nech ma Chaos zničí ak to nesplním!" povedal akoby mi čítal myšlienky. „Čo chceš na oplátku? Hm,kde je háčik?" Erebos vstal a pousmial sa. „Háčik to nemá! A jediné čo chcem je aby ste mi pomohli dostať sa na Olymp." „Ako to myslíš "dostať ťa na Olymp" ?" „Chaos vedel, že sa pokúsim podmaniť si Olymp a preto mi to sťažil tým, že potrebujem poloboha aby ma v svojom tele preniesol na Olymp," vzdychol. „Navyše to musí byť poloboh mužského pohlavia a tvoj spolubojovník Nico di Angelo je veľmi, veľmi mocný a preto chcem aby si ho presvedčila aby mi pomohol." „Bojoval za Olymp, príliš veľa na to aby ho teraz zničil," vedela som to. Nico bojoval na strane bohov proti Titánom aj proti Gigantom. „Som si istý, že na teba dá! Veď nessuno così ingenuo e stupido come un uomo innamorato." Boh temnoty a s ním všetko okolo sa rozplynulo.