Sherlock's Enemy

4

Zobudili ma hlasy. Dva mužské a jeden ženský. Pomaly som otvorila oči a kukla sa kto to je. Stojí tu Sherlock, John a Mary. Všetci sa na mňa pozerali.
"Ehm, dobré ráno.'' odkašlala som si. Mary a John sa usmiali, Sherlock sa opäť presunul k husliam a začal hrať. Postavila som sa a ustlala sedačku. Bolestne som sykla a chytila sa za chrbát.
"Mary? Nemáš tu jednu z tých zázračných náplastí?'' pozrel sa na Mary.
"Isteže! Podaj mi ju, mám ju v kabelke.'' John jej ju podal.
"Som Mary, teší ma.''
"Gabriela.'' potriasli sme si rukami.
Vyhrnula som si tričko a otočila som sa jej chrbátom.
"To je veľká modrina. Aspoň že sa nestalo nič horšie.'' povzdychla si a nalepila mi to na chrbát. Jemne to zastudilo.
"Ďakujem.'' poďakovala som.
"Čo by si povedala na to, keby pôjdeme do nákupného centra? Určite nemôžeš donekonečna nosiť  Sherlovkove tričko.'' zasmiala sa.
"To by bolo super.'' povedala som.
"Výborne, daj si rifle. Tričko mu zatiaľ  nebude chýbať.'' povedala a pozrela sa Sherlockovim smerom.
"Podarujem ti ho.'' povedal, ale nepozrel sa našim smerom.
"Ak nebude vadiť najeme sa až tam.'' upozornila ma Mary.
"V poriadku.'' usmiala som sa. Bola som štastná, síce neviem z čoho, ale bola. Možno za to že som s mamkou veľmi nechodievala na nákupy, a kamarátov veľa nemám. Možno preto aká som.

Obliekla som si rifle. Učesala som si vlasy, aby som nebola taká strapatá. Sherlock nevníma čo sa okolo neho deje. Hral na husle a popritom sa pozeral von oknom. Tiež som sa pozrela von oknom, a všimla si, že vonku zase prší. Povzdychla som si. Postavila som sa a nasledovala Mary.
"Tak sa majte chlapci.'' rozlúčila sa Mary. Ja som iba zakývala.

Boli sme vo väčšom nákupnom centre, mena som si nevšimla ako sme sa ponáhlali dnu. Mary mi pomohla s výberom nových kúskov oblečenia, samozrejme iba toho najdôležitejšieho.

"Tak kam sa pôjdeme najesť? Už musíš byť hľadná.'' zasmeje sa.
"To teda som, a riadne.'' zasmejem sa.
"Výber reštaurácie, alebo rýchleho občerstvenia nechám na tebe.'' mrkla som na ňu.
"Tak hor sa na pizzu!'' vypukneme obe v smiech. Cítim sa s ňou dobre.

Po dni plnom oblečenia sme sa konečne dostali na Baker Street. Bolia ma nohy.
"Už sme naspäť!'' zakričala Mary do bytu. Nikde nikto, je to tu prázdne.
"Asi prípad.'' povedala Mary.
"Asi.'' potvrdila som.
"Spravím čaj? Určite si unavená.''
"Áno, dám si.'' usmiala som sa. Sadla som si a vyzula sa. Na bosé nohy ma zastudila podlaha. Mierne ma striaslo.
Pozrela som sa na Sherlockove husle. Aj ja som kedysi hrala, ale to už dávno.
"Mary?'' postavila som sa a došla do kuchyňe.
"Áno?'' pozrela sa na mňa.
"Myslíš že by sa Sherlock nahneval keby si zahrám na jeho husliach?''
"Ty vieš hrať?'' zostala prekvapená.
"Bolo to už dávno kedy som naposledy hrala, no neviem či si to ešte pamätám.'' zasmiala som sa.
"Tak to skús.'' povzbudivo sa usmiala. Prešla som k husliam. Opatrne som ich chytila do ruky. Sú fakt nádherné. Chytila som sláčik do ruky a priložila ho k strunám.

Bytom sa rozezneli tóny pesníčky. Alex ju má uloženú hlboko v pamäti. Hrala ju totiž na narodeninovej oslave svojej mami.
Užívala si ten pocit. Ten pocit keď mohla opäť hrať. Je to nádherný pocit. Keď počujete hru na nástroj, hneď vám je veselšie.

"Nevedel som že vieš hrať na husle.'' ozvalo sa od dverí. Zľakla som sa ale nedala som to na sebe poznať.
"Bolo to dávno keď som na nich posledne hrala.'' otočila som sa a usmiala sa na Sherlocka a Johna.
"Tú pieseň z niekade poznám.'' povie John.
"Hrala som ju na maminej oslave.'' usmejem sa.
"Nechceš nám pomôcť s prípadom?'' spýtal sa zrazu John. Sherlock sa na neho zvláštne pozrel. Uchechtla som sa.
"John, vieš že nepotrebujem pomoc.'' urazene sa na Johna pozrel.
"Možno by šla rada do laboratórie. Čo na to povieš?''
"Rada sa pridám.'' povedala som a usmiala sa.

Zrazu sa mi rozšírili zorničky. Stane sa to vždy keď sa niečo deje. Väčšinou keď je niekto z mojej rodiny v nebezpečenstve.

Zostala som nehybne stáť. Uprene som pred seba pozerala.
"Si v pohode? Máš rozšírené zreničky.'' počula som ako keby v diaľke. Niečo sa deje.
"Niečo sa deje.'' poviem a začnem sa obzerať. Nechápavo sa na mňa pozreli.
"Môžem si zavolať?'' prosebne sa na nich pozriem. John vytiahol mobil a podal mi ho.
"Ďakujem.'' zašepkala som. Vytočila som mamine číslo.
"Prosím?''
,,Mami?''
"Alex.'' radostne šeptne. Ale hlas sa jej trochu trasie.
"Je všetko v poriadku?'' spýtam sa s obavami.
"Áno sme v poriadku...'' povie neiste.
"Len sa o teba trochu bojíme. Neublížili ti?''
"Nemusíš sa báť, ja som v poriadku. Všetko bude v poriadku mami.''
"Musím ísť mami. Neskôr ti zavolám.''
"Daj si na seba pozor zlatko.'' povie a ja zložím. Podám mobil Johnovi.
"Čo sa stalo?'' spýta sa Mary s čajom v ruke.
"Rodičia sú v poriadku, ale mám silný pocit že sa niečo deje.'' ten pocit vôbec nezmizol. Ešte ho cítim. A keď to dopoviem z dola sa ozve zvonček. Pozrieme sa k dverám.
"Už idem!'' ozve sa staršia pani.
"Dobrý deň pani Hudsonová, dlho sme sa nevideli.'' ozve sa mužský hlas.
"Lestrade.'' povie Sherlock a celý nedočkavý sa otočí sa k dverám. Zavŕzgajú schody a vo dverách sa objaví muž.
"Zdravím.'' povie a pohľadom pristane na mňe.
"Kto to je?''
"Čo máš?'' spýta sa otrávene Sherlock.
"Niečo sa deje. Našla sa mŕtvola so zvláštnimi tetovaniami. Obávame sa že ide o dalšieho sériového vraha v Británií.''
"Povedz mi ako zomrel.''
"No to sa práve nevie, preto som prišiel za tebou.''
"Ako vždy.'' usmeje sa Sherlock.
"Tak poď John ideme vyriešiť prípad!'' rozkáže Sherlock a oblečie si svoj kabát. John ma začne tahať za rukáv. Asi im idem pomôcť s prípadom.
"Taxi.'' zastaví taxík. Nasadneme a Sherlock nadiktuje adresu. Začne sa rozprávať s Johnom, mňa si zatiaľ nevšimol.

Som zvedavá kto to bude.