Sherlock's Enemy

5

Zastavili sme pri nemocnici Svätého Bartolomeja. Vystúpili sme z taxíka, John za nás zaplatil.
"Ďakujem.'' poďakovala som. John sa usmial a nasledovali sme Sherlocka. Prešli sme do menšej laborky.
"Pekná laborka.'' poznamenala som zaujato. Sherlock sa hrdo usmial. Neviem prečo.
"Idem pre kávu. Vy choďte zatiaľ za Molly.'' povedal nám John. Prikývla som a vyšla von. Sherlock s Johnom vyšli hneď za mnou.
"Tak poď Gabriela. Už sa neviem dočkať až to telo preskúmam.'' popohnal ma Sherlock. Prevrátila som očami a nasledovala ho.
Vošli sme do márnice, nebola tu pekná vôňa. Však čo iné sa dalo očakávať. Všimla som si menšiu ženu.
Hnedé vlasy, malé pery. Pracuje tu celkom dlho. Keď je Sherlock pri nej, znervóznie. Och, ona je do neho blázon!
"Ahoj Sherlock.'' pozdraví ho.
"Molly...'' kývne na ňu.
"Toto je Gabriela.'' ukáže na mňa.
"Molly.'' predstaví sa a zvedavo sa na mňa pozrie. Závidí. Podám jej ruku, nieste ju príjme, ako keby sa ma bála. Dúfam že mi nebude stáť v ceste.
Molly odkryje mŕtvolu, a nám sa naskytne pohľad na svalnatejšieho muža. Dokonca má aj tetovanie. Niekoho mi pripomína. Nevidela som ho niekde?'
"Gabriela? Skús mi o nom niečo povedať.'' Sherlock mi podá rukavicu. Nasadím si ju na ruku a podídem bližšie k mŕtvole. Rukou prejdem po tetovaní. Otvorím mu oči a zahľadím sa do nich. Má žilky na oku, ale to nemôže mať, ak by bol zbitý. Alkohol.
"Niekto ho násilím opil. Neskôr sa dostavila depresia a on sa predávkoval liekmi.''
"To si zistila z kade? Ešte nebola ani pytva.'' spýtala sa ma zmätene Molly.
"Oči prezradia všetko.'' poznamenala som a daľej skúmala telo.
"Kľudne pokračuj.'' popohnal ma Sherlock. Asi na neho začínam pôsobiť. Tajomne sa usmejem.

Až keď sa na neho lepšie pozerám, tak zistujem že je to ten chlapík z obchodu. Prečo je ale tu a mŕtvy?
"Pracoval ako bodyguard pre niekoho dôležitého, ale nie som si istá. Nemá rodinu, bol gay. Nefajčil, a nepil do vtedy pokiaľ ho nedonútili. Na krku má zvláštne tetovanie, ktoré som nemala možnosť vidieť. Mal problémy so srdcom.''
"Zaujímavé Gabriela. Ale ako si zistila že bol bodyguardom?''
"Pod stolom má oblek a glock ktorý väčšinou používajú iba bodyguardi.'' ukážem prstom pod stôl. Sherlock sa zohne a vytiahne ho z tašky.
"Dobrý postreh.'' pochválil ma Sherlock. Usmiala som sa.
"Ty máš tiež dedukčné schopnosti?'' spýta sa zmätene Molly. Chúdatko, tá je asi celý život zmätená.
"Áno. Roky praxe.'' povedala som hrdo. Dvere zavŕzgajú a dnu vojde John s kávou v ruke. Jednu podá Sherlockovi. Všimne si že sa ne neho pozerám.
"Och, chcela si aj ty?''
"Nie, nepijem kávu.'' zasmiala som sa.
Náhle mi prišlo zle. Pozrela som sa do zrkadla, a všimla si že z rany na líci začala tiecť krv. Zodvyhla som si tričko a pozrela som sa na ploché brucho, kde som tiež mala rany a samé modriny. Aj z tých začala tiecť krv. Všimla som si Johnovho vystrašeného pohľadu. Zahmlelo sa mi pred očami a ja som padla na zem. Pred pádom ma však zachytili niečie ruky. Nespoznala som však koho.

×Neskôr×

Zobudila som sa na posteli. Už sa cítim lepšie. Otočím hlavu na bok, a všimnem si že nie som na Baker Street, ale v nemocnici. Biele nemocničné steny ma strašili už od detstva. A taktiež neznášam nemocnice. Veľa chorých ľudí. Baktérie, plesne, plno pavučín. Strasie ma keď si na to vzpomeniem. Zavriem oči a snažím sa zahnať zlé myšlienky. Musím sa odtialto dostať čo najskôr. Prudko sa posadím. Postavím sa na studenú podľahu. Rýchlo si oblečiem svoje veci. Opatrne otvorím dvere a poobzerám sa či tu nikto neni. Zavriem dvere a rýchlim krokom odchádzam. Všimnem si výťah, behom sa k nemu približujem. Otvorí sa a predomnou sa objaví Sherlock. Zostanem nehybne stáť. Keď sa Sherlockove oči stretnú s mojími tak sa usmejem.
"Nemala si ešte ležať?'' spýta sa a výde z výťahu. Stále sa mu pozerám do očí.
"Neznášam nemocnice.'' priznám sa.
"Dostanem ťa odtiaľto.'' na nič nečaká a chytí ma za rameno a ťahá naspäť do výťahu.
"Čo sa tam stalo?''
"Začala ti tiecť krv z rán, ktoré si získala pri výbuchu. Padala si na zem, ale stihol som ťa chytiť.'' odmlčal sa. Nepozrel sa na mňa.
"Potom sme ťa s Johnom odviezli sem. Museli ti zašiť rany, inak by si vykrvácala.'' prekvapilo ma, že ma chytil práve on. Ale to je dobré znamenie.

Privolali sme si taxík a išli na Baker Street. Vystúpili sme a vošli dnu. Omámila ma vôňa navareného čaju a čerstvo upečených sušienok. Keď som za sebou zavrela dvere, pricupitala k nám postaršia pani.
"Ty musíš byť Gabriela, však áno?'' spýtala sa ma milo.
"Áno. Smiem vedieť ako sa voláte vy?''
"Zlatko, ja som pani Hudsonová.''
"Teší ma.'' milo sa usmejem. Vyzerá milo.
"Gabriela?'' ozvalo sa z hora.
"Musím ísť.'' poviem. Idem po schodoch rýchlim krokom. Vojdem dnu a očami vyhľadám Sherlocka.
"Áno?''
"Nevieš kde je John?'' ozve sa opäť z kúpelňe. Neodpoviem mu a prechádzam sa po byte. Na chladničke si všimnem odkaz. Zoberiem ho. Očami prechádzam riadky.
''Sherlock dneska budem s Mary. Nerob blbosti. A dávaj pozor na Gabrielu, nech sa zase nezraní.'' takže John tu dneska nebude. A má o mňa starosť. Že by sa mi až tak darilo sa im dostať pod kožu?

Z môjho premýšlania ma vyrušia vŕzgajúce dvere. Niekto by ich mal naolejovať. Otočím hlavu a uvidím Sherlocka s plachtou obmotanou okolo jeho tela. Po jeho polo nahom tele stekajú kvapky vody. Uvedomím sa a pozriem sa mu do tváre. Až teraz si ho môžem detailne prezrieť. Oči ma všeliakej farby. Od modrej, cez žltú až po zelenú. Výrazné lícne kosti a krásne pery. Jeho kudrnaté vlasy mu pridávajú na kráse. Chytí ma za ruku.
"Máš studené ruky.'' poznamená.
"Vždy som ich mala studené.'' usmejem sa. Chytí mi aj druhú ruku.
"Čo to máš?''
"To je odkaz od Johna.'' podám mu ho. Prečíta si ho a podá mi ho naspäť.
"Budem sa snažiť.'' povie sa a odíde do jeho izby.
Pristihem sa ako sa hlúpo usmievam.
Prejdem do obyvačky a sadnem si. Cez okná prechádzajú slnečné lúče.