Sherlock's Enemy

3

Raňajkovala som a popritom rozmýšlala ako sa dostať k Sherlockovi. Napadla ma zatiaľ len jedna vec. Požiadam Zeusa aby nachystal menší výbuch. Ja tam náhodou budem, musím to však spraviť tak, aby John povedal Sherlockovi že sa o mňa musia postarať. A potom to začne. Dúfam však že to výde, ak nie tak bude zle.

*poobede*

Môj plán je pripravený. Vybavila som to. Výbuch bude pri postaršej budove. Sherlock by tade mal ísť.
''Dúfam že to vyjde.'' pomyslím si.

Sedím v taxíku. Rozmýšlam ako vždy. Napĺnam svoju hlavu novými informáciami. Nenašli by ste tam žiadnu blbosť.
Z môjho premýšlania ma vytrhne taxikárov hlas.
"Sme tu.'' pozrel sa na mňa.
"Pardón.'' ospravedlnila som sa. Podala som mu peniaze a vystúpila som. Teraz mám čas na prípravu.
Prezlečiem si roztrhané veci, dám si zelené šošovky (moje oči sú modré). Aby môj plán vyzeral dôveryhodne, vyberiem nôž z kapsy a priložím si ho na tvár. Tenkou čepelou si prejdem po líci. Z rany mi začne tiecť krv. Necítim bolesť, nepotrebujem si to ošetriť. Potom tento rituál spravím aj na iních častiach teľa.

Keď už som s prípravami hotová vojdem do budovy a po schodoch idem na 2. poschodie. Prídem k oknu a prikrčím sa. Za pár minút by to malo prísť. ''Keď to príde, vyskočíš von oknom.'' opakujem si v hlave. Už teraz sa bojím ako to dopadne.

Zhlboka sa nadýchnem.

Vyskočila som von oknom, no nedopadla som tak ako som plánovala. Padla som na chrbát. Dosť to bolelo. Začala som zhlboka dýchať. Dostala som záchvat. Posrala som to. Začalo sa mi zatmievať pred očami. No pred tým ako som padla do bezvedomia som počula hlas.
"Slečna, slečna ste v poriadku?''

Zobudím sa. Chrbát ma dosť bolí. Chcem sa posadiť, no syknem bolestou.
"Radil by som vám zostať ležať.'' ozval sa mužský hlas. Otočím sa a uvidím Johna.
"Uhm. Čo sa stalo?'' spýtam sa. Veľa si toho ''nepamätám.''
"Bol výbuch a vy ste skočila z okna. Nepekne ste si udrela chrbát, a mala menší záchvat.'' prikývla som.
"Viem že to bude asi neslušné, ale nemohli by sme si tikať?'' usmejem sa. Dosť ho moja otázka zaskočila.
"Och jasné. Ja som John.''
"Ja som Gabriela.'' v rýchlosti som si vymyslela meno.
"Teší ma Gabriela.'' podá mi ruku. Prijmem ju a potriasnem ňou.
"Kde to vlastne som?'' poobzerám sa po izbe. Ale je mi to hneď jasné.
"Na Baker Street.'' odpovie a usmeje sa. Otvorím ústa dokorán. Podarilo sa.
"Stalo sa niečo?'' pozrie sa na mňa.
"Nie, nie len neverím že som na Baker Street.'' zasmiala som sa.
"John?'' ozve sa z vonku.
"Počkaj tu, musím ísť za Sherlockom.'' odíde z izby. Musím ísť na záchod. S veľkou bolestou sa postavím. Musím sa oprierať, aby som nepadla. Otvorím dvere a poobzerám sa. Uvidím tú slávnu izbu, teda obývačku. Rozhodnem sa tam ísť. Akosi sa pozabudnem prichytiť a padám na zem.
Zavrčím. Sherlock a John sa na mňa pozrú. John mi pribehne na pomoc.
"Musím ísť na záchod.'' pozriem sa na neho.
"Pomôžem ti.'' podal mi ruku aby som sa mohla postaviť. Odprevadí ma na záchod. Vdačne sa na neho pozriem. Zavriem dvere a vykonám potrebu. Spláchnem a umyjem si ruky. Pozriem sa do zrkadla. Ranky na tvári sa už začínajú hojiť.
Otvorím dvere, ale John tam už nestojí. Sama sa dostanem do kuchyňe. Započujem ako sa hádajú.
"John vôbec ju nepoznáme, čo ak je to zlodejka?!'' zvýši hlas.
"Videl si v akom stave je?!'' tentokrát kričí zase John.
"Nech ide do nemocnice!'' počujem ako mu pomaly dochádzajú nervy.
"Veď som doktor!'' povie otrávene John. Vojdem tam a pozriem sa na Sherlocka.
"Dedukuj.'' poviem pokojne. Nechápavo sa na mňa pozrie.
"No dedukuj.'' poviem.
Pozrie sa na mňa. Obzrie si ma od hlavy k pätám.
"Nemáš rodinu, okrem rodičov. No tí sú odtialto ďaleko. Nefajčíš a ani nepiješ. Podľa postoja som vydedukoval že dobre ovládaš bojové umenia, dokonca vieš narábať so zbraňou. Podľa obečenia som zistil že nemáš v láske módu.'' hrdo povedal ako keby spravil dáky zázrak.
'Teraz ja, dobre?'' spýtala som sa a pozrela sa do Sherlockovich očí. Prikývol. Obzrela som si ho.
"Teraz sa veľmi nudíš. Už dlho si nemal prípad. Máš nutkanie si zapáliť, ale nevieš kde ti John schoval cigarety. Na ruke máš síce tri nikotínové náplasti, no niekedy nepomáhajú. Si závislý na drogách, to John už určite vie.'' pozriem sa na Johna, ten tam stojí s ústami otvorenými dokorán.
"Dlho si nejedol, nemá ti kto navariť. Nestretávaš sa s veľa ľudmi pretože si psychopat.''
"Vysoko funkčný sociopat.'' opraví ma.
"Samozrejme. Mám pokračovať?'' opýtam sa ho. Mal prekvapený výraz, no hneď ho schoval za úsmev. Pozrie sa na Johna.
"Môže ostať.'' povie a sadne si do svojho gauča. John sa zmätene na mňa pozrel.
"Tak vítaj u nás.'' povie John a milo sa usmeje.
"Ďakujem.'' vdačne sa usmejem.
"Gabriela?'' spýta sa John.
"Stačí Gabi.'' zasmiala som sa.
"Chceš spať so mnou alebo so Sherlockom?'' spýta sa a poškrabe sa na krku. Potom si uvedomí čo povedal a zasmial sa.
"Stačí sedačka.'' uistím ho.
"Tvoj chrbát ale potrebuje mäkké.'' začal namietať.
"Som hosť, stačí mi tá sedačka.''
"Dobre teda, prinesiem ti prikrívku a vankúše.
"Dobre.'' usmejem sa. Odišiel a nechal ma tu so Sherlockom.
"Dobre dedukuješ.'' povedala som mu.
"Áno. Je to predsa moja práca.''
pozrel sa na mňa.
"Ale aj tebe to dobre ide.'' pozerá sa mi do očí, no po pár sekundách preruší kontakt.
"Tu to máš.'' ozve sa John od dverí. Pribehnem mu pomôcť.
"Ďakujem.'' položím to na sedačku a pripravím si to na spánok.
Pozrela som sa na svoje dotrhané oblečenie. S vrecka som vytiahla peniaze ktoré som ''zachránila.'' John si toho všimol a v jeho očiach som zazrela otázku.
"To sa mi podarilo zachrániť.'' pozriem sa na neho a usmejem.
"Sherlock ti požiačia tričko.''
Sherlock sa na neho nechápavo pozrie.
Chcel niečo namietnuť, ale keď si všimol Johnhovo výrazu tak sa pozrel inam. Postavil sa a šiel do svojej izby. Vyšiel s tade a v ruke mal šedé tričko. Podal mi ho.
''Ďakujem.''
"Už je celkom dosť, mal by som už ísť. Dobrú.'' rozlúčil za John a odišiel.
"Dobrú.'' povedala som. Sherlock mlčal.
"Ak ti nevadí chvílu tu zostanem.'' povedal Sherlock a šiel ku svojim husliam. Chytil ich a začal hrať tichú a príjemnú melódiu. Vyzliekla som oblečenie, ale spodné prádlo som si nechala. Obliekla som si Sherlockove tričko ktoré príjemne voňalo.
"Dobrú noc Sherlock.'' povedala som a ľahla si. Započúvala som sa do melódie a pomaly zaspala.