Sherlock's Enemy

6

Zobudil ma buchot. Rýchlo sa postavím a začnem sa obzerať. Všimnem si Sherlocka ako zbesilo pobehuje po byte.
"Si v poriadku?'' spýtam sa ho. Asi ma nepočul, lebo sa neobzrel.
"Sherlock?'' poviem hlasnejšie. Zastane a pozrie sa mojim smerom.
"Si v poriadku?'' pozdvihnem obočie.
"Cítim niečo divné.'' povie naštvane. Niečo divné?
Postavím sa a prídem do kuchyne. Dám variť vodu na čaj.
"Dáš si čaj?'' zakričím smerom k obývačke. Neodpovedá. Zase je v paláci mysli.
Rozhodnem sa že urobím čaj aj jemu. Pripravím šálky. Postavím sa ku oknu a zahladím sa. Všade samé domy, a veľa ľudí.

Chcem ísť domov a vykašlať sa na toto všetko.

Stále sa pozerám von oknom, že si ani nevšimnem, že niekto vošiel dnu.
"Sherlock?'' ozve sa známy hlas. John.
"Ahoj.'' pozdravím ho.
"Gabriela? Nemala si byť v nemocnici?''
"Nepáčilo sa mi to tam.'' myknem plecami. Zalejem vodu na čaj a položím ho na Sherlockov stolík.
"Zlé vzpomienky.'' dodám.
John chápavo prikývne.
"Bol Sherlock dobrý?'' spýta sa z ničoho nič.
"Áno.'' poviem a usmejem sa na neho. Usmeje sa naspäť.
"Je v paláci mysli, však áno?'' pozriem sa Sherlockovim smerom a prikývnem.
"Nedarí sa mu.''
"To sa mu nepodobá. Myslíš že mu niečo je?'' spýta sa zmätene John.
"Povedal že cíti niečo divné.''
"Nepovedal však čo.'' dodám.
"Zvláštne.'' povie John. Má pravdu, je to zvláštne.
"Nechceš ho zobrať von poprechádzať? Trochu sa vyvetrať a tak.'' spýta sa ma John.
"To nie je zlý nápad.''
"Asi by sme ho mali prebrať.'' dodám.
"Myslím že ani nevníma.'' John sa na mňa pozrie.
"Ja sa o to postarám. Môžeš ísť za Mary.'' poviem a podídem k Sherlockovi.
"Keby niečo tak stačí zavolať.'' povie a odíde.

Sadla som si oproti Sherlockovi, na Johnovu sedačku. Začnem zazerať na Sherlocka. Možno zacíti môj pohľad a preberie sa. Už to robím asi päť minút, ale nič sa nedeje. Pozriem sa k oknu a všimnem si jeho husle. To by bolo lepšie. Podídem k ním a opatrne ich zoberiem do ruky. Vezmem sláčik a začnem hrať jemnú melódiu. Zavriem oči a uživam si hru na husle. Ach, ako mi toto chýbalo. Na krku zacítim jeho teplý dych. Strasie ma.
Prestanem hrať a otočím sa.
"Nevedela som ťa dostať z paláca mysli.''
"Potrebuješ niečo?'' spýta sa zmätene.
"Ideme von. A nie neberiem ako odpoveď.'' odložím husle a zoberiem si sveter. Sherlockovi podám jeho kabát a šálu. Pozrie sa najprv na kabát potom na mňa. Zdvihne obočie ale kabát zoberie do ruky. Oblečie si ho rýchlosťou svetla. Vyjde z dverí. Ja idem hneď za ním, len zavriem dvere.
"Kam sa chystáte?'' vybehne z kuchyne.
"Ideme sa niekam prejsť.'' poviem a zavriem za sebou dvere.
"Tak kam chceš ísť?'' spýta sa ma so zdvihnutým obočím.
"Poďme do parku.'' poviem a pohneme sa z miesta.

Sedíme na lavičke a popíjame čaj. Pritom sa pozeráme pred seba. Teda, ja sa pozerám na nebo. Ktoré je čisté, bez jediného mráčika. Celkom nezvyčajné v Londýne.
"Páčia sa ti hviezdy?'' Sherlock preruší ticho.
"Áno, vždy ma ukľudnia. Stačí pohľad a hneď je dobre.'' poviem a usmejem sa na neho. Uškrnul sa.
"Mňa ukľudnujú prípady.''
"To vieme všetci.'' zasmejem sa. Pozrie sa na mňa. Pozerá sa na mňa celkom dlho.
"Mali by sme už ísť.'' poviem a postavím sa. Postaví sa tiež.
Z toľkého chodenia nás však bolia nohy, preto sme si zavolali taxi.

Ležím na zemi a pozerám sa na strop. Otvoria sa dvere, tiché kroky.
"Ahoj John.'' pozdravím ho. Príde bližšie a nechápavo sa na mňa pozrie.
"Rozmýšlala som.'' poviem rýchlo.
"Spí?'' spýta sa. Prikývnem.
"Ďakujem že si ho zobrala von. Keď nemá žiadny poriadny prípad tak sa to s ním nedá niekedy zvládnuť.'' poďakuje mi.
"Žiadny problém.'' postavím sa a usmejem sa na neho.
"Pôjdem si ľahnúť.'' povie a postaví sa k dverám.
"Dobrú noc.'' poviem.
"Dobrú noc.''