Sherlock's Enemy

15

Nechcela som uveriť tomu čo sa stalo. Myslela som že to bol len hlúpy sen. Bola to však realita. Pozrela som sa Sherlockovi do očí a usmiala sa. On sa usmial naspäť. Dvere do kuchyne sa otvorili. Sherlock schoval imelo a ja som sa posunula o krok dozadu.
"Kde trčíte vy dvaja?" John sa na nás zmätene pozrel.  "Len sme sa o niečom rozprávali." mykla som plecom. "Rozprávali?" spýtal sa a zdvihol jedno obočie. Prikývla som. Sherlock sa snažil neusmievať sa. Keď som sa na jeho pozrela, chcelo sa mi smiať. John prevrátil oči a odišiel naspäť do obývačky. My tiež sme išli späť bez jediného slova. Všetci sa nás otočili, ako keby tušili čo sa stalo. Nemali by však z kade, teda ak im to Sherlock nepovedal. Pod ich pohľadmi som sa ošila. Kľúč som si strčila do kabelky. Chcela som napísať šéfovi, ale Sherlock ma pozoroval. Keď sa nikto nepozeral, usmiali sme sa na seba. Na to že je to taký typ človeka akým je, bozkáva sa celkom dobre. Určite si to musíme zopakovat, pomyslela som si a usmiala sa pre seba. John si všimol že sa usmievame. Už si asi domyslel čo sa v kuchyni stalo. Snažil sa úsmev skryť, ale nedarilo sa mu. Pokrútila som hlavou a venovala sa svojmu vínu.

...

Po pár hodinách rozprávania sa a pitia vína sa vianočná párty už pomaly rozpustila. S Johnom a Sherlockom sme sedeli pri krbe a počúvali vianočné pesničky v rádiu. Cnelo sa mi za rodičmi, musím im čo najskôr zavolať. "Deje sa niečo?" spýtal sa ma John. Sherlock má potichu pozoroval, snažiac sa prečítať moje pocity. Premýšľam či im to povedať. "Chýbajú mi len rodičia, dlho som sa im neozvala." povedala som sniažac sa nenaviazať očný kontakt. Pozrela som sa na hodiny. Bolo už niečo málo po polnoci. "Mala by som už ísť." postavila som sa a chcela odísť, ale Sherlock ma chytil za zápästie. "Už je neskoro, zostaň tu. Pre istotu." povedal. "Súhlasím so Sherlockom." ozval sa John a mkrol na mna. "Dobre." vydýchla som a sadla som si naspäť. "Ja už asi idem spať." povedal John a potichu odišiel. Pozrela som sa na Sherlocka a nevedela čo povedať. "Dám ti svoje tričko." povedal a odišiel. Zostala som ticho a pozrela sa ako odišiel do jeho spálne. Prišiel naspäť a v ruke držal obyčajne šedé tričko. Aspoň že je vysoký, takže tričko by malo zakryť všetko. "Ďakujem." povedala som a zobrala si ho od neho. "Idem sa prezliecť do kúpeľne." nečakala som na odpoveď a odišla. Zavrela som za sebou a vydýchla. Ten jeho pohľad. Jeho oči. Jeho pery.

Uvedomila som si jednu vec, som do neho zamilovaná. Do riti.

Bude ťažšie ho zabiť. Ale čo ak ho nechcem zabiť?

Pokrútila som hlavou a prezliekla sa do trička. Umyla som si tvár, aj zuby. Našťastie som si tu nechala svoju starú kefku. Ešte som rýchlo skočila ma wc a konečne som si mohla ísť ľahnúť. Som unavená. Prišla som do obývačky, ale na gauči sa nenachádzala deka. Chcela som ísť za Sherlockom, ale ten už stal za mnou v pyžame. "Hádam nechceš spať na gauči." pozrel sa na mna a pozdvihol obočie. Zatajila som dych. Chce aby som spala v jeho posteli? "A kde mám-" nestihla som odpovedať keď sa jeho pery ocitli na mojich. Zostala som zaskočená. "Predsa u mňa." povedal a mrkol na mňa. Odišiel. "Ideš?" zakričal. Pokrútila som hlavou a šla do jeho izby. Zavrela som za sebou dvere. Sherlock ležal na pravej strane postele. Nadvihol perinu aby som si mohla ľahnúť. Na nič som nečakala, lebo mi už začínala byť zima. "Dobrú noc Sherlock." povedala som a ľahla si k nemu čelom. "Dobrú noc." povedal a ešte sa na mňa usmial.

Author Note

Hola amigos. Dlho ste o mne nepočuli 😌 začala mi však výška a zostalo mi menej času ma písanie. A čo vy, ako zvládate všetko čo sa deje?