Sherlock's Enemy

13

Vianoce sa blížia a ja nemám ešte ani jeden darček. Zbesilo behám po byte snažíš sa vymyslieť čo kúpim Sherlockovi a Johnovi. A nesmiem zabudnúť na Mary s pani Hudsonovou! Nevšimnem si krabicu na zemi, potknem sa o ňu. S rachotom som sa ocitla na zemi. "Do šlaka." vybehne mi z úst. Sherlock sa na mňa otočí. Akurát Johnovi podával hviezdu na špic stromčeka. "Hej som v poriadku." poviem a rýchlo sa postavím. "Viete čo, zbehnem si niečo zobrať domov." poviem po chvíli. "Teda nie domov ako domov, ale chápete."
"Jasné." nevenovali mi pozornosť. Mám pocit že ma ignorujú. Teda neni to pocit ale fakt. Naštvane si zoberiem bundu a odídem. Zastavím si taxík. Zaplatím a vystúpim. Odomknem dvere a hodím sa na gauč. Vyložím si nohy na stolík a začnem rozmýšľať. Čo by som im tak mohla kúpiť? Pani Hudsonovej by som mohla novú kanvicu na čaj, lebo tú starú jej rozbil Sherlock. To by som mala. Johnovi by som mohla kúpiť košeľu, lebo jeho obľúbenú, no, nechtiac som ju zapálila. Nerozprával sa so mnou týždeň. Radšej mu kúpim dve. Aby sa nestalo to čo minule. Tak, Johna by som mala. Mary by som mohla kúpiť náušnice, všimla som si že ich nedávno znovu začala nosiť. No a teraz vymyslieť čo Sherlockovi. To bude asi najťažšie. Z vrecka som vytiahla mobil a začala googliť. Vybehlo mi niekoľko typov, ale nič čo by k nemu sedelo. Rozhodla som sa že sa prejdem do mesta, rovno tam všetko kúpim.

...

Stojím v starožitníctve (obchod s "old school" vecami). Pribehne ku mne postarší pán.
"Môžem vám nejako pomôcť?" podišiel bližšie, vyzerá to že to tu vlastní. "Hľadám darček pre svojho priateľa, a vôbec nemám nápad čo by to malo byť." povedala som a pozrela sa na jedny hodiny. Aj keď.. "Čo má rád?" odpoveď som už dávno vedela. "Je to súkromný detektív, najradšej hrá na husle." odpovedala som mu. Vyzerá že začal rozmýšľať. "Mám tu jedny husle na ktoré sa síce nebude dať už hrať, ale sú pekné na ozdobu. Možno s nimi budete mať nejaký dobrý nápad." opatrne mi ich podal do rúk. Obzrela som si ich. Hodili by sa mu na stenu. Na stranách síce boli ošúpané, a struny dotrhané, ale to spravím. A dostala som celkom dobrý nápad. "Zoberiem ich!" povedala som nadšene. Chcem svoj nápad čo najskôr zrealizovať. Pán sa usmial a išiel za pokladňu.
"Koľko som vám dlžná?" spýtala som sa.
"Budú to dva doláre." vytiahla som z peňaženky päť. Podala som mu ich a tašku s huslami zobrala do rúk. "To je v poriadku, ďakujem," povedala som a odišla si zavolať taxík. Potrebujem ešte zohnať štetce a farby.

...

Konečne som sa dostala na byt. Už skoro všetko som zabalené schovala do skrine. Už stačia spraviť tie husle pre Sherlocka.

Staré struny som vymenila za nové. Farbou na drevo som ich prefarbila na novo. Do rána ich nechám vyschnúť. Ostatné spravím zajtra.

Author Note:

Bože, cítim sa zle že od septembra nebola nová kapitola. Dúfam že mi to odpustíte🥺

(Ale poviem vám tajomstvo, toto neni jediný príbeh kde dlho nevyšla kapitola🤫)