Morálka pocitov.

Prítomnosť

Som skrachovaná bytosť bez vôle. Ovláda ma okolitý svet. Potrebuje ukazovať silu kontrolou. Potrebuje ma bližšie než inokedy a aj napriek tomu odháňa ma dychom. Zálužie mutia svetlo. Človek, ktorý ich vymyslel musel vnímať tmu. Byť jej podobný a podvoliť sa prekážke. Prehrala som vo vojne plnej vlastnej armády. Plnej mňa.

Pred 4 dňami..

Je sobotné ráno a snaha postaviť sa bolí sťa výchor. Priam ma rozfúkava na kusy. Pery zmrštené do čiarky ukazujem svetu. Kritizujú nenávisť. Cítim sa ako to počasie. Už nad ránom sa zahmlilo.
Kefkou, ktorú som už dávno mala vymeniť si do zubov vyrezávam čistotu.
Kúpte mi jednu aj pre myseľ.

9:32 dnes..

Sedí vedľa mňa a v košeli zo sekáča púta pozornosť. Slnko s mesiacom. Nezvyčajne svetlá kombinácia i keď podklad kvitne tmavosťou. Nevníma ma. Tie vlasy časom vyblednú. Myšlienkami ju opisujem od očí až po päty.
Snažím sa zapamätať si každý moment s ňou.

Vedľa nej.

Proste blízko.