Svoje telo opieram o tmavozelenú lištu pocitov. Je na nej všetko. Od sĺz sklamania až po nádychy, ktoré šťastím zabudla som vysloviť. Váľam sa po nej a premýšľam nad tým ako znova uvidím jej tvár. Hádam jej náruč bude mäkšia ako posteľ, o ktorej vám rozprávam. Zatváram oči a predstavujem si úsmev, ktorým rozoženie myšlienky.
Hipnotizujem hodinové ručičky. Rukou ponáram sa do vlasov a strácam na cestách sebou určených. Mala by som sa postaviť a nabifliť tých pár slov z latinčiny. Konkrétnejšie tri papiere. Tri blbé A4 bez pointy. Lámem si hlavu nad vetrom. Koruny dnes nepochybne stoja.
Žeby krajší svet?
KAMU SEDANG MEMBACA
Morálka pocitov.
AcakTakže v skratke. Ešte prednedávnom som trpela ťažkými depresiami z nenávisti k svetu a sebe samotnej. Bavilo ma hrať slabosť pred zrakom sebe podobným. Tápať v samote. Ešte prednedávnom nebola. Ona. Ach to slovo. Ten anjel a peklo v ňom. Tento rozli...
