Panebože,práve mi prišiel mail od Justina,teda nie priamo od neho, ale od jeho managmentu. Na jednej strane ho chcem otvoriť a prečítať si,čo napísali,no na druhej strane sa bojím,že ak ho otovrím ,tak budem sklamaná. V duchu som si hovorila,že sa musím ukľudniť a nebáť sa toho ,lenže to sa nedalo. Celá som sa triasla od nervozity.
Zavrela som oči,napočítala do 3 a klikla na mail. "Gratujulem,bol iste prijatá na miesto kostimérky..." to bolo všetko ,čo som prečítala,hneď som sa začala radovať,tancovať po byte a nakoniec so msa zvalila na postel a čumela do blba.
Neskôr som si prečítala,čo tam ešte bolo napísané a zistila som,že mám 2 hodiny na to,aby som prišla na miesto stretnutia s Justinom. Rýchlo som skočila do sprchy,umyla sa,vyfénovala vlasy a hľadala niečo na oblečenie. Bola som ešte hladná ,takže som si narýchlo niečo spravila a vyrazila som. Mala som šťastie,že pred mojím bytom parkujú zvyčajne taxíky,takže som si hneď jeden zobrala. Povedala som mu miesto,kam potrebujem ísť a keďže som nemala veľa času,tak som ho poprosila,aby dupol na plyn.
V živote som nebola v tejto časti mesta a už vôbec nie v blízkosti tejto luxusnej budovy. Pozrela som sa na hodinky a zistila,že nemám už čas,takže som hodila taxikárovi nejaké peniaze a utekala. Na informáciách som sa zahlásila a nejaká slečna v mini sukni a saku ma odviedla do miestnosti na druhom konci chodby.
Miestonosť bola dosť veľká a luxusná. Všade samé vázy s kvetinami,obrazy,ktoré stáli veľké prachy a nejaké platinové dosky známych spevákov. Slečna mi ukázala ,kde si mám sadnúť,podala mi malý notes,ako pozornosť od Justina,aj keď si myslím ,že od neho to nie je,prijala som to s veľkým úsmevom.
O niekoľko minút sa otvorili dvere a vošli dnu dvaja páni v oblekoch a s čiernymi okuliarmi a hneď za nimi Justin a jeho manažér. Rozžiarila sa mi tvár,keď som videla ako sa pomaly ku mne približuje. Som jeho veľká fanúšička a to,že si ma vybral za svoji kostimérku,je pre mňa veľká česť. Moji rodičia mi neverili,že by sa to mohol stať a teraz by som sa im najradšej vysmiala do tváre. Mysleli si,že som ešte moc mladá na to,aby som pracovala pre niekoho.
"Ahoj," pozdravil ma sexy hlasom a ja som v duchu odpadla,ale navonok som sa tvárila úplne prirozdene. Postavila som sa a podala mu ruku,pričom som sa milo usmiala.
Začali sme hneď pracovať a medzitým sme sa zoznamovalai. jeho "gorily" tam neboli,ale aj tak bolo v miestnosti dosť ľudí. Ja,Justin,jeho manažér,ktorý stále telefonoval a ďalšie mladé dievčatá,ktoré sa okolo neho stále točili,takže som nemala skoro vôbec možnosť mu predstaviť svoje nápady.
Navečer sme zostali v miestnosti len my a jeho manažér. Ja som si sadla na malú stoličku pri dveroch a trochu som odpočívala. Bol to náročný deň. Predstavila som mu asi 10 nápadov na oblečenie pri koncertoch. Jeden sa nepáčil jemu,druhý jeho manažérovi a ostatné sa nepáčili namysleným,nadržaným slečnám. Mala som strašné nervy a to som eštelen začala.
"Napi sa," prišiel ku mne Justin s fľaškou vody. Zodvihla som hlavu a poďakovala sa za vodu. Vypila som asi polovičku fľašky a šla ju položiť na stôl pri okne. "Ľudia,ja už idem," povedal Scooter a odišiel ,bez toho,aby pozdravil.
Chvíľku som sa prechádzala po miestnosti a čakala,kým si Justin vyberie jeden z nápadov. Počula som ako zapraskala stolička,na ktorej Justin sedel ,ale nevšímala som si ho,dívala som sa von oknom. Zacítila som jeho ruku na mojom páse a neskôr na zadku. Vyľakala som sa a uhla som stranou.
Otočila som sa na neho a vystrašene som sa na neho dívala. "Neboj sa," povedal potichu a priblížil sa ku mne úplne blízko,že sa naše pery takmer dotýkali. Snažila som sa od neho odstúpiť,no nedalo sa. Pevne ma chytil za pás a nechcel ma pustiť. Mala som strach v očiach.
"Pusti ma," buchla som do neho a utekala k dveroch,ale on bol rýchlejší. "Chceš tú prácu alebo nie?" spýtal sa ma divným úsmevom na tvári. "Chcem,ale..." prerušil ma jeho ukazovákom na mojích perách. "Tak urobíš,čo budem chcieť," povedal a schytil ma za ruku a ťahal ma k jeho stoličke. Začal si rozopínať nohavice a ja som už vedela o čo ide. Usadil sa a čakal,čo urobím.
"Nevieš ,čo máš robiť?" zvýšil hlas. Kľakla som si a musela som spraviť o čo ma žiadal,inak by som prišla o miesto a bohvie,čo by ešte spravil. Chytil ma za vlasy a mierne ich ťahal. Začala sa trošku triasť a hneď na to sa mi spravil do úsť. Bolo to nechutné. Vytiahla som ho z úst a bežala k umyvadlu si vypláchnuť ústa.
Na druhý deň som mala byť v práci skôr a bála som sa tam vôbec ísť. Nevedela som čo ma čaká. Vošla som do miestnoti ako včera ,v ktorej už sedel Justin so Scooterom. Pridala som sa k ním a začali sme pracovať.
Takto každý večer som zostávala s ním sama v miestnosti a zakaždým bolo to isté,no tentokrát si povedal,že urobí aj mne dobre. Čo ma dosť prekvapilo. Roztiaho nový gauč a lahol si naň. Najskôr som musela spraviť,čo odomňa chcel každý večer a potom ma začal bozkávať po krku,na prsiach ,na bruchu a potom dole. Nehovorím,že sa mi to nepáčilo,ale po tom všetkom sa mi to akosi hnusilo.
Prestávala som pomaly myslieť na to,že ma len zneužíva pre svoje dobro a užívala som si. Najskôr ma lízal,potom pridal dva prsty a nakoniec sa mi začal hrať ešte s bradavkami,aby som rýchlejšie dosiahla orgazmus,čo sa mu aj podarilo. Hneď na to mi ešte viac roztiahol nohy a dal ho do mňa. Ešte nikdy som to nerobila a strašne ma to bolelo,ale Justina neodradili moje vzdychy od bolesti,myslel si,že si to užívam.
Pravou rukou som zvierala kraj gauča a ľavou som mu jednu vlepila facku,ale s ním to nič nespravilo,stále prirážal. "Áno,ešte raz ma buchni," zavzdychal ,ale tentoraz som mu dala silnejšiu a to si už nenechal. Chytil mi ruky nad hlavu a prirážal ešte silnejšie. Do očí sa mi hrnuli slzy. O chvíľu bolo po všetkom,keďže sa Justin spravil. Pustil ma a začal sa obliekať.
O niekoľko mesiacov ma to ocelé prestalo baviť a rozhodla som sa ,že to budem riešiť právne. na stôl som mu hodila papier s výpoveďou a oznámila mu ,že ho budem žalovať. Všetko je už vybavené,stačí sa len dohodnúť s Justinom na dátume stretnutia,čo bude to najťahšie.
"Aj tak mi nič nedokážu," zasmial sa Justin a hodil moju výpoveď do koša. "Ale dokážu a veľmi jednoducho." tentoraz som sa zasmiala ja. "Ako?" znovu sa zasmial,no po tom ,čo som mu povedla ho smiech hneď prešiel. "Som tehotná," hneď mu skysol úsmev na tvári.
Nastal deň stretnutia. Boli sme tam ja,Justin,moji rodičia a právnici. Práve sme sa bavili o tom,čo vyžadujeme,keď zrazu som si všimla ,že Justin neikomu píše sms a hneď na to mi zazvonil mobil. Mama ma upozornila,aby som ho vypla,ale ja som si prečítala správu. "Prepáč mi to. Viem ,že som blbý,nikdy som ti nechcel spôsobiť problémy,len vieš,keď to na mňa príjde,tak sa to nedá ovládnuť..." správa pokračovala ďalej,no ja som ju nedočítala,pretože som prerušila jednanie právnikov a mojich rodičov. "Prestaňte," zvýšila som hlas. "Otec,na čo ti bude jachta? Mami,na čo tebe bude BMW ,keď nemáš vodičák? Uvedomujete si,že tu ide o to,čo chcem ja a nie,čo chcete vy? ja nechcem žiadnu jachtu,žiadne BMW ani peniaze. Ja chcem len jedno. Aby moje dieťa vyrastalo s otcom." povedala som a usmiala sa na Justina,ktorý mi úsmev opätoval. Všetci sa prekvapene na mňa dívali.
"Ty si úplne zabudla na to,čo ti ten hajzel spravil?!" začal po mne kričať otec. "A ty si úplne zabudol na to,že som tvoja dcéra a nie stroj na peniaze?! Vďaka mne chceš zbohatnúť,ale to sa ti nepodarí. Prepáč otec,ale radšej budem počúvať svoje srdce ,ako teba. vy s matkou chcete len bohatstvo a nezáleží vám na mojom šťastí." začali sme sa s otcom hádať,no potom som prestala a prešla som k Justinovi,ktorého som silno objala a šli sme preč z právnickej kancelárie.
Odsťahovala som sa z môjho malého bytu k Justinovi a prerušila všetky kontakty s rodinou,aj naprik tomu,že sa snažili kontaktovať ma. Asi po niekoľkých rokoch som sa prekonala a prišla k ním na návštevu aj s malou dcérkou Natalie. S Justinom som si všetko vyriešila,dokonca bol na liečení neikoľko týždňov a teraz spolu žijeme krásny život v malom dome v LA.
