"Oci? Povieš nám ako si spoznal maminu?" pribehli za mnou moje dve detii,keď som si práve čítal knihu z čias,keď som spieval. Dcéra sa mi usadila na jedno koleno a syn na druhé. Odložil som knihu a začal som im rozprávať celý náš príbeh.
"Pamätám si to,akoby to bolo včera," takto im vždy začítam rozprávať nejakú príhodu. "Mal som koncert v Miami a ja som práve vtedy meškal. Na cestách boli zápchy a do haly sme sa nemohli dostať ,pretože nebolo kde zaparkovať. Ja viem,bol som hviezda a mal by som mať vlastné parkovacie miesto pred meistom koncertu,no tentokrát to tak nebolo. Po 10 minútach hľadania voľného miesta,so msa dostavil do haly,rýchlo som si na seba dal svoj "kostým" a bežal som na pódium. Všade bola tma,len mobily fanúšikov svietili. Chvíľku som sa na to pozeral, aby som si zaspomínal na časy,keď som nekoncerotval v obrovských halách a nemal toľko fanúšikov,no teraz je tu ticíce ľudí,ktorý si ma prišli vypočuť a zaplatili za to veľké peniaze. Otočil som sa na ochrankára,ktorý stál pri pôdiu ,aby nakázal rozsvietiť svetlá. Ja som sa zatial dohodol s hudobníkmi,aby pustili prvú pesničku Baby a potom to už pôjde podľa plánu. Boyfriend,As Long As You Love Me,Confident atď. Akonáhle sa rozsvietilo,davy ľudí začali kričať a niektoré dievčatá v prvej rade sa rozplakali. Začala hrať hudba a ja som v tom momente spieval. Poobzeral som sa po fanúšičkách v prvých radoch a premýšľal,ktorá z nich bude OLLG..." prerušila ma z rozprávania Amy: "Oci? Čo je to OLLG?" usmial som sa na ňu a odpovedal som jej: "One Less Lonely Girl,"
"Pokračujem ďalej. Dospieval som pesničku, šiel som sa napiť a spieval som ďalej. Keď nastal čas na OLLG,rozhodol som sa pre brunetku so zelenými očami v druhom rade..." opäť ma prerušila Amy: "A to bola mamina," celá vytešená zoskočila z môjho kolena. "Ale veď mamina nemá zelené oči," zasmial som sa a povedal jej ,aby si naspäť sadla na koleno. "Neprerušujte ma ,lebo to nedopoviem," upozornil som ich.
"Po koncerte som šiel do šatne trochu oddychovať a potom som sa šiel postretávať s nejakými fanúšikmi. Asi po 5 minútach som sa začal nudiť,pretože všetky dievčatá boli rovnaké. Každé prišlo za mnou a povedala to isté ako dievča pred nimi. "I love you so much Justin." a podobne. Unavovalo ma to a tak som si dal menšiu pauzu. Vyšiel som von z haly,v ktorej som koncertoval a uvidel sedieť nejaké dievča v čiernej mikine sedieť na zemi a plakať. Prišiel som ku nej a spýtal sa ,čo jej je. Zodvihla hlavu ku mne a ja som uvidel prekrásne dievča s modrými očami, ktoré mala zaplavené slzami. Napriek tomu,že bola rozmazaná a maskara jej stekala po tvári,bola nádherná. Podal som jej ruku,aby sa postavila,no ona odmietla. Päsťou ma buchla do nohy a zakričala: "Choď preč! Daj mi pokoj!" Začudovane som sa na ňu díval. Otočil som sa na päte a šiel naspäť. "Počkaj," zakričala na mňa a ja som sa hneď otočil. Utekala za mnou. "Prepáč mi to,ale ja som..." prerušil som jej rozrpávanie objatím. Silno ma objala a plakala mi na rameno,ktoré som mal o pár sekúnd úplne premočené. Postupne sa rozkecala o tom,čo sa jej stalo. Pred koncertom bola v kamarátkou v Starbucks a ona,teda Bella, si odskočila na záchod a keď sa vrátila ,jej kamarátka bola preč aj s jej vecami. V kabelke,ktorú mala so sebou mala všetko - peniaze,doklady,vstupenku na koncert. Zo začiatku som jej moc neveril,pretože to znelo ako z nejakého bláznivého filmu,no potom neviem ako,ale uveril som jej.
Vzal som ju do mojej šatne,kde sme sedeli a pozeral isa na seba. Zakaždám,keď som chcel niečo povedať,zastavil som sa. Sklonila hlavu a dívala sa na kolená. Do šatne vletel niejaký ochrankár a zavolal ma naspäť. Myslela som si ,že som preč len chvíľku,no nebol som tam pol hodinu. Bella zostala v šatni a nechcela ísť von,tak som musel ísť bez nej,hoci sa mi nechcelo ju tam nechať samú.
Vrátil som sa čo najskôr a našiel som ju spať na gauči. Vzal som deku ap rikril ju,aby jej nebola zima. Ako som ju pokladal na ňu,zobudila sa a vystrašene sa na mňa dívala. Upokojil som ju,že som to len ja a lahla si naspäť,no už nespala. Spýtala sa ma ,čo bude teraz. Schytil som ju za ruku a ťahal ju k uličke pri hale,v ktorej som ju našiel. Po ceste som zavolal manažérovi,aby mi tam pristavil auto. Rýchlo sme nasadli aj a som ju odviezol do hotelu,v ktorom som býval počas koncertov v meste. Recepčnú som poprosil o nejaké čisté dievčenské oblečenie na moju izbu a ešte nejakú kozmetiku. Bella ma presviedčala,že to nie je potrebné,no mne to bolo jedno.
Šla sa obliecť do kúpelne a ja som zatiaľ zavolal na recepciu,aby poslali nejaké jedlo. Kým vyšla von,jedlo už bolo tu. Počas jedenia sme sa rozprávali hlavne o nej. Rozprávala mi svoje zážitky a ja tie svoje. Dokonale sme sa zabávali. Potom sme začali byť unavení a šli sme spať.
Ráno sme sa prebudili vedľa seba na gauči. Nechal som ju ešte chvíľu nech leží a ja zatial objednám raňajky. Sadol som si na kreslo oproti nej a sledoval ju ako sa pomaly prebúdza. Spýtal som sa jej ako sa vyspala a potom som šiel otvoriť poslíčkovi,ktorý priniesol raňajky,ktoré rozvoňiavali po celom apartmáne. Rozložil ich na stôl v kuchyni a odišiel. Sadli sme si a pustili sa do jedla. Ako aj pri večeri,aj teraz sme sa rozprávali.
Asi po hodine kecania mi zazvonil mobil a musel som jej povedať zlú správu. Musím odísť. po vypočutí sa zatvárila smutne, no ja som vedel,že sa ešte uvidíme a ,že to nei je posledné stretnutie. Ubezpečil som ju o tom a trošku sa jej zlepšila nálada. Rýchlo som sa poobliekal a utekal som dole k autu. Pred východom som zakopol o pokrčený koberec a zvalil som sa na nejaké dievča s kuframi. Pomohol som jej vstať a hneď som sa jej ospravedlnil. Dosť som sa ponáhľal,takže som nemal čas sa s ňou odfotiť,ako chcela.
Po skončení mojich povinností so msa vrátil späť do hotela,no Bellu som tam nenašiel. Spýtal som sa recepčnej a ona mi podala malú obálku s mojim menom. Vzal som si ju so sebou hore a hneď som si pozrel čo je v nej. Stálo tam: "Prepáč Justin,ale musela som ísť. Hlboko sa ospravedlňujem,ale dostala som zaplatené za to,aby som získala nejaké informácie o tebe. Je mi to veľmi ľúto. Spoznala som ťa bližšie a zistila som ,že nie si taký,za akého ťa považujú média. Určite ma nechceš už vidieť a pochopím to,no ak by si zmenil názor taktu máš moju adresu..." po prečítaní som dostal nervy a buchol som do stola. Potrebovala som sa ukľudniť,tak som si vzal malé pivo z baru.
O týždeň neskôr som sa rozhodol ,že pôjdem dole do baru pozrieť,čo je tam nové a pofotím sa s nejakými ľudmi. Ako som vychádzal z výťahu uvidel som dievča s rovnakými kuframi,aké malo to,čo som zrazil na zem pred týždňom. Otočilo sa mojím smerom a bežalo za mnou. Znova ma poprosilo o fotku a tentoraz som jej vyhovel. Naviac som ju pozval do baru posedieť si a porozprávať. Dúfal som,že to nebude zase nejaká novinárka. Bola to obyčajná fanúšička z Ney Yorku.
Po pol hodine rozprávania sa som si uvedomil,že to je tá pravá. Tá,ktorá zostane so mnou po celý môj život..." prerušil ma v rozprávaní môj syn: "A tak sa aj stalo!" Zasmial som sa a pokračoval ´dalej: "Nie,to nebola ona. Neprerušuj ma. Takže! Chodili sme spolu asi pol roka a potom sme sa rozišli ,pretože médiá napísali nejaký článok,v ktorom bolo ,že som podviedol svoji priateľku Alison s niekdajšou tanečníčkou Nancy Flemingovou. Ona tomu samozrejme uverila a rozišla sa so mnou.
Po koncerte v Chicagu som vošiel do svojho apartmánu s výhľadom na mesto a zamkol sa. Hodil som sa na gauč a v tom momente som zaspal. Zobudil som sa okolo 6 ráno a zavolal si izbovú sližbu,aby mi priniesla čisté uteráky,chystal som sa dať si sprchu. V obývačke som sa pomaly začal vyzliekať a odhadzovať veci na zem,keď zrazu niekto otvoril dvere,ktoré som krátko predtým odomkol. Vo dvech stála mladá chyžná vo svojej uniforme s nádhernými vlasami a modrými očami. Obaja sme sa na seba dívali ako na zjavenei Boha. Už vtedy som vedela ako toto celé dopadne." na chvíľku som prestal rozprávať a zadíval sa na svoji ženu,ktorá stála vo dveroch a pozorne počúvala každé moje slovo. "Nechceš to dopovedať ,miláčik?" spýtal som sa jej a ona hneď začala rozprávať o našom zoznamovaní,o svadbe a potom sme všetci štyria zaľahli do postelí a snívali o niečom,čo by sme chceli zažiť.
