I'm a puppet on your strings (SM FF)

•Life of the party•

Po včerajšku sa mi v noci moc nedalo spať. Proste to stále neviem pochopiť. Naozaj prestávam chápať zmysel života. A prestávam chápať aj zmysel môjho pobytu tu. Mal som si sem prísť oddýchnuť a zatiaľ je to so mnou horšie ako to bolo pred mojim príchodom. Avšak pred príchodom som bol unavený fyzicky a teraz som psychicky. Mal by som sa ísť odreagovať na nejakú dobrú párty. Začal som teda googliť a našiel som jednu, ktorá vyzerala naozaj dobre. Mala sa konať na pláži asi 5 km odtiaľto. Môžem sa zviesť taxíkom. Párty mala začínať o štvrtej. To znamená, že mám ešte šesť hodín. Vamps? Vamps!

,,Bude to 150$," oznámi mi taxikár, keď prídeme na miesto.
,,Čože?!" zarazím sa.
,,Alebo... alebo podpis pre moju dcérku," povie líšiacky.
,,Takže vy ma poz..." nestihnem ani dopovedať: ,,každý vás pozná, pán Mendes!" preruší ma.
,,Ale vy ma neprezradíte, však?"
,,Prečo by som mal? A dáte mi teda ten podpis?" spýta sa s nádejou v očiach. Ten človek by spravil čokoľvek pre svoju dcérku. Takých ľudí mám rád.
,,Viete čo. Čo tak, že by ste ma odviezli aj na spiatočnej ceste. A čo keby som sa s ňou namiesto podpisu osobne stretol?" usmejem sa. Ostane len zarazený a s otvorenými ústami odpovedá: ,,to by ste vážne spravili?"
,,Určite, že áno. Príďte po mňa o dvanástej, prosím a vezmite ju zo sebou. A nič jej nepovedzte," poviem jasne.
,,Dobre. Vidíme sa za osem hodín!" zvolá a autom odíde.

A vtedy som zacítil tú úžasnú atmosféru. Pááárty!!! Všimol som si, že všetci tam chodia bez topánok, tak som sa vyzul aj ja. Nechcem vyčnievať z davu ešte viac. Keby niekto zakričal moje meno, fanúšičky by boli nezastaviteľné. Preto som si nasadil okuliare a kapucňu. V zálohe som mal ešte čiapku. Prišiel som ku baru a vypýtal som si drink. Vzal som si ho zo sebou a keďže tam ešte nebolo moc ľudí šiel som sa najesť do neďalekej reštaurácie. Dal som si ako inak, pizzu. Po pravde, hranolky mám radšej.
Po mojom návrate tam už bola vážne plnka. Ľudia tam boli väčšinou v mojom veku a všetci sa zabávali. Sadol som si ku baru a objednal si další drink.

Niekto ku mne začal rozprávať. Keď som sa otočil, uvidel som milo vyzerajúceho chalana s blond vlasmi. Okuliare som už nemal, pretože som to nepovažoval za potrebné, keďže tam už svetlo nebolo. Bolo tam prítmie avšak farebné svetlá mi občas zasvietili do tváre. Na to som však zvyknutý. Keď sa za mnou zjavil, veľmi som sa zľakol, že ma spoznal a rukou som hľadal vo vrecku okuliare.
,,Ahoj, ja som Bob," povedal s kamennou tvárou.
,,Shawn," podal som mu ruku, keď si už konečne sadol. Od začiatku si udržal kamennú tvár, no tú práve v túto chvíľu nahradil široký a veľmi priateľský úsmev.
,,Shawn, to meno som už niekde počul," povie.
,,Veľmi veľa ľudí sa volá Shawn presne tak je to aj s meno Bob," snažím sa zachrániť situáciu.
,,Si tu sám?" spýta sa.
,,Áno a ty?"
,,Môjmu kamarátovi prišlo zle a tak musel odísť."
Ten Bob mi bol odzačiatku veľmi sympatický. Potrebujem si aj tu nájsť nejakých kamarátov, ktorí sa so mnou nebavia len preto, lebo som Shawn Mendes.

Na párty hrala naozaj úžasná hudba.
DJ niekedy pustil niečo staršie, no väčšinou hral tú najnovšiu hudbu. Zrazu sa DJ začal prihovárať k ľuďom: ,,A teraz si dáme jednu novinku od jedného veľmi šikovného Kaňaďana," povedal. ,,There's nothing holdin' Me baaaaaack!" skríkol akože napínavo. Vedel som, že už je zle. ,,Dámy a páni, Shaaaawn Mendeeeees!!!" skríkol ešte viac a pri tom robil zaujímavý pohyb s rukou.
,,Nepôjdeme sa prejsť po pláži, trochu ma z tej hudby bolí hlava," snažil som sa to zachrániť. Vedel som, že to hrajú v kluboch ale naozaj som nevedel, že sa na to ľudia dokážu až tak zabávať. Je to úžasné! Stále som sa otáčal a pozoroval s úsmevom ľudí.
,,Nechcel si tam náhodou ostať?" spýtal sa ma Bob.
,,Nie, nie. To je v poriadku," poviem.
,,Cŕŕŕn, cŕŕŕn!" Bobovi začal zvoniť mobil. Na displeji som videl fotku jeho asi sestry a mňa z Illuminate Tour. No do frasa!
,,Áno?!" zdvihne podráždene.
,,Budem doma za hodinu," povie.
,,Pá!" Zloží. Pozrie sa na mňa. Pozrie sa na displej. Pozrie sa na mňa a pozrie sa znovu na displej.
,,Ty Shawn, ja mám taký pocit, že som ťa už niekde videl," znova sa pozrie na fotku.
,,Pozri," ukáže mi tú fotku.
,,Áno, viem..." poviem s rukou symbolizujúcou nech mi tú fotku nestrká rovno pod nos.
,,Ty si ju pamätáš? To je moja sestra a bola na tvojom koncerte hádam päťkrát," povie s nádejou v očiach.
,,Nie, nepamätám. Mám milióny fanyniek," poviem.
,,Pozri Bob, možno, že som trošku známy a možno som k tebe nebol od začiatku úplne úprimný..."
,,Ale ja som taký istý tínedžer ako každý iný. Ako ty, ako všetci ľudia na tej párty," dodám.
,,Takže preto sme odišli, však."
,,Presne tak, ale už sa môžme vrátiť," poviem.
,,Inak nemohol by si pre mňa niečo urobiť? Moja ségra mi nikdy neuverí, že som sa s tebou naozaj stretol. Nemohli by sme sa odfotiť, prosím."
,,No tak dobre," povedal som. Rýchlo sme sa odfotili a šli sme späť na párty.

,,Shawn, už budem musieť ísť!" oznámi mi Bob.
,,Dobre, tak sa maj, bro. Pozdrav ségru a niekedy môžme ísť von. Moje číslo som ti už dával, však," poviem.
,,Áno, drž sa teda!"

Po pár drinkoch som sa rozhodol, že pôjdem do oddychovej zóny a ľahnem si do cibuľky (taký akože gauč skrížený s lehátkom :D) a trochu si odpočiniem.

Nejakú tú chvíľu som sledoval som random párik. Najskôr sa bozkávali, potom baba strelila chalanovi facku a chalan odišiel. Baba si sadla do piesku a pozorovala mesiac. Odfotila si ho a stále tam sedela. Pozorovanie ma prestalo baviť a tak som išiel pozrieť, čo je nové na Instagrame. Hneď prvý príspevok bol od NEJ. Postla nejakú fotku.... počkať čo?! Fotku mesiaca. Takže to znamená, že tamto sedí ONA. Toto je moja jedinečná šanca. Hneď som sa postavil, nasadil som si okuliare, keby ma náhodou osvetlil ten mesiac až príliš a upravil som sa.

,,Ten mesiac je naozaj čarovný," poviem a sadám si k nej do piesku.
,,To teda je," povie a pozerá sa na mňa ako na zjavenie.
,,Som Shawn," poviem a podám jej ruku.
,,Ja som Claret!" povie. Tak nádherné meno. Stále som z nej hotový viac a viac. Jej ruky boli naozaj jemné. A tá ich vôňa. Ešte hádam týždeň mi budú voňať po nej. Vtedy som zacítil ďalšiu krásnu vôňu. Vôňu jej parfúmu.
,,Claret, čo tu robíš tak sama?" spýtam sa zvedavo aj keď, samozrejme, odpoveď poznám.
,,Vlastne ani neviem," povie a po líci sa jej skotúľa jedna neposlušná slza, ktorú už neudržala medzi ostatnými. Jej slzu utriem rukou.
,,Ale noták, čo sa stalo?" spýtam sa.
,,Nechcem sa o tom baviť... s... s neznámym človekom," povie. Že neznámym.
,,A čo tak, že by sme si šli zatancovať? Len už prosím neplač..." navrhnem.

Claret prosím, nechcem ťa vidieť v slzách kvôli nemu...

,,No tak dobre, ale budeš mi musieť pomôcť vstať," povie a pousmeje sa.

Nikdy sa neprestaň usmievať, prosím.

Postavil som sa a potom som ju chytil za ruky a snažil sa pomôcť aj jej. Lenže pri mojej snahe som zlyhal na plnej čiare a obaja sme spadli do piesku. Claret sa začal strašne nahlas a prenikavo smiať.

Toto je to jediné, čo chcem. Stále sa smej, prosím.

,,Ďakujem teda za pomoc. Vidno, že si silák a cvičíš," zasmeje sa a prstom pichne do môjho pravého bicepsu. Zasmejem sa aj ja. Som z nej úplne hotový. Musím sa červenať viac ako paprika. Už iba jej prítomnosť ma rozrušuje a nedokážem sa sústrediť na nič. Jej vôňa ma omámi a nedokážem cítiť nič iné. A keď sa ma dotkne. Vtedy nevnímal nič iné. A jej smiech. Keď sa smeje som z nej úúúplne vedľa. Pravdepodobne musím hovoriť samé kraviny ale momentálne sa naozaj neviem sústrediť na to, čo hovorím.
,,Ideme teda?" spýtam sa.
,,Pobež!" chytí ma za ruku a ťahá za sebou. Ten jej úsmev. Ten ma teda ale dokáže poblázniť. Keď mi chytila ruku, nechcel som aby ju znova pustila. Ťahala ma za sebou a mne sa nejak zamotali nohy a znova som spadol. Začala sa ešte viac smiať.
,,Si v poriadku?" príde ku mne a spýta sa ma so zadržiavaným smiechom.
,,Ja... áno... stáva sa mi to bežne," no, jediná trápnejšia odpoveď mohla byť, že mi za to vlastne platia. Dnes sa mi naozaj veľmi darí. Tentokrát mi pomôže vstať ona a pretentokrát aj úspešne.

Keď sme konečne prišli na tanečný parket, dlho som sa vôbec nevedel rozhýbať. Moje nohy zrazu zdreveneli a ja som sa nevedel ani pohnúť. Avšak keď sa omylom dotkla môjho stehna, pravdepodobne doňho začala znova prúdiť krv a nejakých pár trápnych pohybov som už zo seba dostal. Moje "tancovanie" bolo nič oproti tomu jej. Tancovala naozaj úžasne. Ako ja milujem tvoje tancovanie, Claret. Milujem, keď tancuješ ako keby tu nikto nebol. Milujem, keď ti to je jedno. Keď ťa nezaujíma, čo o tebe hovoria ostatní. Milujem, keď si robíš čo chceš.

Po chvíli sme si šli sadnúť k baru a rozprávali sme sa. O ničom ale zároveň o všetkom. Claret niekoho zbadala, postavila sa a jednoducho odišla. Len tak z ničoho nič. Nechápal som. Doteraz nechápem. V ten večer som toho trošku popil a preto si toho veľa nepamätám. Určite však budem zaspávať s vôňou jej jedinečného parfúmu niekde hlboko v nose, tak ako aj  s vôňou jej vlasov a taktiež rúk.