Moje meno je Alex Sandy Davisnová a mám sedemnásť rokov. Momentálne žijem v Londýne a chodím tu na strednú školu. Som zatiaľ druháčka, ale život je pre mňa ťaký sám o sebe. Rodičov nemám, a som rebelka. Nie že by som chcela, ale môj život mi nedáva na výber. Prácu nemám a nič iné ako nelegálne veci mi nezostáva. Možno si vravíte či som sa zbláznila, alebo utiekla z polepšovne. Ale nie je to ani jedno, ani druhé.
Rodičia mi zomreli v mojich piatich, takže som zostala sama. Dali ma do detského domova, čo ja právom nazývam: absolútna nespravodlivosť. Neboli tam normálni ľudia, ako som si vždy myslela. Namiesto pomoci tým úbohým bezmocným deťom nás týrali a starali sa len o tie decká, ktoré mali rodičov milionárov a tí im za starostlivosť platili. Ja som však bola z tých menej šťastných. Moji rodičia umreli a platiť tým skorumpovaným tyranom nemal kto. Takže som sa dostala medzi bezmocných.
Prvé dva roky sa tam o mňa starali normálne, pretože som bola dosť zničená zo smrti rodičov. Ale keď zistili, že som stále psychicky odolnejšia a fyzicky schopnejšia, začalo sa peklo... Zavreli ma do cely v suteréne pod decákom, kde boli zavreté najmenej ďalšie tri decká od deväť do štrnásť rokov. Boli špinavé, takmer podviživené, ale odpornosti mali dosť. Celé noci len nadávali a deň čo deň sa zdali neľudskejšie. V cele som strávila už rok, keď som si s tými deckami: Lilou, Nataly, Jasonom, ktorému vraveli aj James, Zaynom a Aliciou, ktorá bola najstaršia, začala celkom rozumieť. Povedali mi ako to tu chodí. Za celý deň sme dostali tri krát jednu fľašu vody, ktorá mala vystačiť nám všetkým a raz denne jedlo, z ktorého sa mi vždy dvíhal žalúdok. Takmer som tam počas prvého roku umrela, keď mi Alicia dala dvôvod, aby som chcela prežiť.
"Musíš sa vzchopiť, Alexa.Skús si nájsť nejakú vôdzku. Napríklad..." A vtedy mi dala nekonečnú chuť žiť a moja myseľ sa normálne zresetovala. Zas som bola vporiadku.
"Mysli na útek. Nesmieš sa vzdať, keď už si tak blízko. Mysli na útek a pomstu. Mysli na čerstvý vzduch,školu, prácu a na chlapca, lásku, ktorá ti dá úplne všetko. Ale hlavne slobodu. Budeš môcť jesť čo chceš, piť čo chceš a budeš mať nádherný život. Mysli, Alexa." Jej slová mi dávali silu každý deň, až som raz po troch rokoch vymyslela plán úteku...
Vzala som nôž, sponku od mojej mamy ešte z detstva a požiadala som o pomoc aj Zayna. Zayn strčil spredu do medzery na starej cele vo dverách nôž, ja som vložila sponku do jedného záhybu dverí a dvere som vykopla. S buchnutím sa otvorili a ja som takto pomohla otvoriť dvere aj Zaynovi, Alicii, Nataly, Lile a aj Jasonovi a vyšli sme z chladného suterénu. Srážnici mali práve dnes voľno a tak sme mali cestu voľnú. Preliezli sme vysoký plot a než začali húkať sirény, už sme boli preč.
Bežali sme až ku tmavým uličkám kdesi v Londýne a tam sme zastali. Zadýchaní sme si sadli na chodník a bavili sme sa o ďalšom živote.
"Alexa, bože. Milujem ťa!" Zvískol Jason a pobozkal ma na líce. "Si perfektná. Ah, čerstvý vzduch. Tak veľmi mi chýbal tento život." Nadýchol sa a my sme sa rozosmiali. Ako naschvál šli práve okolo policajti a tak sme sa rýchlo skryli, než odišli. Vyšli sme až keď už bola všade tma.
Večer sme prešli bočnými uličkami Londýna nebadane až ku starým opusteným skladom niekde na kraji mesta. Nataly nás kryla a Alice nás dostala až do jedného zo skladov. Nie úplne sme zatvorili dvere a prešli sme až dozadu, kde sme si sadli na starú práchnivejúcu skrinku ktorá bola jedinou vecou, na ktorej sa dalo sedieť. Alice sa rozhodne postavila pred nás a z rifľovinovej tašky, ktorú mala prehodenú cez plece, vytiahla päť zbraní. Všetci sme na ňu vyvalili oči.
"Čo robíš?" spýtal sa nechápavo James. Alice pozrela na Zayna a ten vzal jednu z naleštených čiernych devín. "Počúvajte. Sme na úteku a k tomu, aby nás poliši chytili nám chýba len zopár chýb. A jedna z nich je tá, že nemáme čím ochrániť samých seba. Samozrejme Alex so svojou perfektnou kondičkou problém nemá. Ale aj tak... Tu sú vaše pomôcky. tristo dvojka, dvanásť perfektne ostrých nábojov, presnosť: podľa schopností strelca. Každý si vezmete jednu a nedáte ju z ruky, rozumeli ste?" Prísne na nás pohliadol a ja som si jednu vzala. Strčila som si ju za opasok a Alice sa na mňa povzbudivo usmiala. Alice a Zayn sú najstarší, ale Alice je chytrejšia a Zayn starší od nej. Nakoniec si každý vzal jednu zo zbraní a potichu sme vyšli z opusteného skladu.
