Zabehla som dosť ďaleko, aby ma nemohli blondiak a Harry nájsť. Alicia ma zatiahla do nejakej opustenej budovy a tam som konečne všetkých zbadala. "Čo sa stalo, Alexa?" spýtala sa vystrašene Nataly. "Nemusíš sa báť, Naty. Nič mi neurobili. Stihla som ujsť pred tým, než ma zbadal blondiak." Nataly si vydýchla a všetci mi ukázali, kde budem bývať, kým si nenájdeme prácu a niečo lepšie.
DNES:
Teraz mám 17 a stále bývam v tom istom opustenom "byte", v ktorom je len sedačka, starší bar a stoličky, drez na riad a posteľ. Všetko je to v jednej miestnosti a okrem dverí na východ sú tu ešte jedny, kde je kúpeľňa. Je tam len malý ohrievač na vodu, sprchový kút, umývadlo, radiátor a skrinka na uteráky. Inak je už v mojom dvoj miestnostnom byte len jedna skriňa, kde mám poskladaných svojich pár vecí. Chodím do najhoršej školy v celom Londýne. Inde ma neprijali, keďže nemám nič iné, ako zopár rokov zo základky. Ani tú som nedoštudovala celú. A aby som mala aspoň aký- taký život, musela som sa dať na stranu zla.
***
Zobudila som sa, pretože som začula akýsi hluk na ulici. Pozrela som sa von oknom a uvidela som nejakého chalana, ako mu poliš mieri zbraňou na spánok a ten chalan kričí moje meno. Pomaly som zišla dolu po starých schodoch a započúvala som sa do hlasov vonku. "... Prosím. Musím Alex odkázať jednu vec, lebo ma ten chlap zabije." Chlapec na chvíľu stíchol. "Čo jej chceš?" "Odkázať jej, že na ňu jej minulosť čaká" povedal chalan a aj keď tomu policajt nerozumel, ja viem čo tým myslel. Vyšla som hore po schodoch a obliekla som si bundu. Keď už vonku nikto nebol, prešla som sa po meste a našla som byt, o ktorom som vedela, že tam bývajú Liam- ten hnedovlasý, ktorého som vtedy postrelila,. Louis- ten škodoradostný, čo si ma obzeral,. Niall- blonďavý nebeský pekelník a nakoniec Harry, ktorého som spoznala ako prvého. Som zvedavá, čo po mne chcú.
Vyšla som po schodoch a zaklopala na dvere ich vodcu- Liama. Netrvalo dlho než mi otvoril dvere a pustil ma dnu. Samozrejme tu sú aj ostatní. Liam ukázal na stoličku neďaleko chalanov a ja som si sadla. "Dosť tých zdvorilostí. O čo ide?" spýtala som sa chladne, ako som hovorila presne pred rokom s Harrym. Liam si odkašľal a začal. "Potrebujem, aby si povedala Alicii, že nechcem, aby ma otravovala. Nech sa mi láskavo nepletie pod nohy. Lebo vieš, čo budem musieť urobiť." Povedal rovnako tupo ako naposledy a ja som vstala zo stoličky a tak som bola v jeho výškovej rovine. "Tak teraz ma počúvaj, Payne. Alice a Zayn absolútne kašlú na tvoje priority. Keď Alice niečo urobíš, tak..." "Tak čo?" prerušil ma. "Tak ťa JA OSOBNE ZABIJEM!" Liam sa začal nepríčetne smiať a ja som mu vrazila kolenom do brucha. Prestal so smiechom a chytil mi zápästie tak pevne, že ma to mierne bolelo aj napriek dlhoročným skúsenostiam. "Alexandra Sandy Davisonová. Priznaj to! Mne ublížiť nedokážeš. Si slaboch a to sa nezmení. Daj si pozor. Nemám rád také malé s veľkými papuľkami." Nechutne sa zarehotal a pustil moju ruku. Zatla som zuby a odišla som k dverám. Vyšla som z bytu a schádzala dole po schodoch, keď ma niekto chytil za ruku. Otočila som sa a zbadala Harryho.
"Alex...." šepol a ja som sa zatvárila ešte chladnejšie. Moja tvár bola bez emócií, ale cítila som príšerný hnev na Payna. "Dávaj na seba pozor," povedal po chvíli ticha. Prikývla som a vyšla z veľkej staršej budovy, ktorá mi dodávala jedine ak pocit slabosti. Prešla som cez cestu a vošla som k sebe do bytu. Ľahla som si na vŕzgajúcu posteľ a zatvorila som oči. V duchu som si predstavila, ako zabijem Liama.
