Nataly plakala rovnako, ako ja. A to už celé dni. Zayn sa nezmohol na nič a tak leží v mojej posteli, Lila odmieta čokoľvek zjesť a už sa nechce ani z nikým baviť a James je z Aliciinej smrti tak zničený, že sa rozhodol od nás odísť. Ešte včera si zbalil svojich pár vecí a zmizol. Vraví sa, že je v Kanade. A ja? Som zničená, ale po tej chvíľke žialenia nad nebohou Aliciou som sa pozbierala a rozhodla som sa nejak svoj hnev a žiaľ ventilovať. Pár hodín som sa len tak prechádzala po normálnych Londýnskych uliciach, keďže smrť ani mučenie som nebrala ako problémy, a pár minút pred desiatou som šla do nejakého baru v tmavšej uličke. Dúfala som, že ma alkohol spasí od tejto neskutočnej bolesti. Vošla som do poloprázdneho baru a sadla som si k barovému pultu. Objednala som si všetok možný alkohol a zamyslela som sa. "Alexa. Mám ťa veľmi rada. Prosím ťa, postaraj sa o Zayneeho a ostatných, aby boli asoň takí dobrí, ako si ty. Veľmi ťa prosím..." "...Payne a jeho partia sú vážne sprostí hnusáci, ale pamätaj, že nikdy nebude chvíľa, kedy by bolo na tejto temnej strane prestrelky bez obetí. Vždy niekto umrie.Teraz to môžem byť ja, nabudúce zas ty...." "Alex..." Vybavilo sa mi mnoho spomienok... To, čo mi vždy hovorievala Alicia, Zaynove múdre slová, Harryho ľútostivé slová, ktoré akoby chceli vziať všetky moje pocity na seba... Život sa mi zničil vo chvíli, keď som skončila v decáku. Jediná som bola skoro najmladšia- mladšia odo mňa je len Nataly. Týrali ma, mučili, našla som si však partiu, ktorá ma mala rada. Ušla som a spoznala tyrana, ktorý poznal Alice. Chcel ma zabiť, ale ušla som a jedinou malou oporou z tých pištoľníkov, bol pre mňa Harry. Zvláštne. Jeho šéf mi zabil kamarátku, ktorú som brala ako vlastnú mamu a ja uznávam Harolda Stylesa- jedného z tých, ktorým ten hajzel šéfoval.
Vzdychla som a zahnala slzy, derúce sa na povrch. Dvere sa po chvíľke otvorili. Do baru niekto vošiel a sadol si vedľa mňa. Napila som za zo silnej whiskey a premýšľala nad tým, ako sa mi život pokašľal. Vedľa seba som započula známy hlas. Pozrela som na neho. "Harry?" povedala som neveriacky a mala chuť ho zastreliť, hoci on Alice nezabil. Neusmial sa, len sklopil pohľad. "Čo tu chceš?!" spýtala som sa opovržlivo a on ostal ticho. Kopla som do seba dva plné poháre silného alkoholu a snažila som sa nerozplakať. Tie pocity v mojom vnútri sa zlievali dokopy a ja som nevedela, čo prevláda. Či je to strach, hnev alebo žiaľ, ktorý som po neuveriteľných dvoch rokoch zas vliala do svojho vnútra. Dnes som už ani nevládala byť chladná. V mojom vnútri to vrie, oči mám červenkasté od sĺz. Pozrela som na neho a v jeho očiach som si vybavila Alice, umierajúcu mi pri nohách, s krvavou dierou po guľke v srdci. Vstala som a vyšla z baru. Počula som otvorenie dverí a kroky za mnou. Zastavil ma vyslovením môjho mena a ja som sa otočila tvárou k nemu. "Alex... Počkaj," povedal smutne a takmer zúfalo. Podišla som k nemu a začala som na neho nepríčetne vrieskať. "Ty debil! Je to tvoja vina! Je vina vás všetkých, čo sa Alice stalo! Ten hajzel zabil Alice! Zabil moju mamu!!!" vykríkla som a z očí sa mi vyrútili slzy. Spomenula som si, že som smrť mojej mamy videla, no nik mi neveril. Videla som chlapa podobného Paynovi, ako vrazil moju mamu do steny a nožom jej prebodol srdce. Nariekala a môj otec sa jej snažil zachrániť život, ale jeho zajal nejaký vysoký chlap s kučeravými vlasmi a... S kučeravými vlasmi a zelenými očami. Harryho otec!
Pri pohľade na neho mi prišlo zle a s rukou na bruchu som padla na kolená a začala plakať ešte viac. Obaja sú vinní. Aj Liam, aj Harry. Podišiel ku mne a ja som sa zmohla len na jediné... Vzala som zbraň a hodila mu ju pred nohy. Nechápavo na mňa pozrel. "Zabili ste mi mamu aj otca, zabili ste moju najlepšiu kamarátku, ktorá mi bola ako moja druhá mama, zabi teda aj mňa." šepla som a už vôbec nepociťovala hnev. Vedela som, že aj napriek mojej silnej povahe je toho na mňa priveľa. Sklopila som pohľad a čakala na ten bolestný výstrel, ktorý mi pomôže od všetkého na tomto pojebanom svete. Ucítila som však len teplú dlaň na mojom premrznutom ramene. Pozrela som mu do očí. "Alex." šepol mi pri uchu a pobozkal ma na líce. "Nikdy ťa nenechám urobiť toto." šepol zas a vo veľkej dlani poťažkal moju zbraň. "Liam si to zaslúžil a Alicie je mi veľmi ľúto. Ale ty NEZOMRIEŠ." Šepol ešte raz a na posledné slovo dal naozaj veľký dôraz. Chytil ma okolo pása a pomohol mi vstať. Šli sme preč od baru. Celú cestu som sa dívala len do zeme a myslela na to, čo chcem robiť. Nie čo chcem. Čo musím robiť. On ma nenechal ukončiť môj život, tak ja budem so Zaynom a pomôžem ostatným, aby boli zas vpohode. Nenechám ich zničiť sa. Teraz sme len traja a život je vážne sviňa. Ja, Naty a Zayn. Alice sa na nás najskôr asi díva z druhej strany a plače nad tým, ako dokonale plním sľub, ktorý som jej dala- že ich ochránim.
Zrazu sme zastali a ja som pozrela na byt, kde býva Harry aj s ostatnými sviňami, ktoré za smrť Alice môžu. Harry ma pobádal ďalej, ale ostala som len stáť na mieste. Spomenula som si na tú noc, keď sa Liam vyhrážal, že mňa a Alice zabije. Dlaňou som si nahmatala, ešte teraz boľavé zápästie. Pozrel na mňa. "Nemusíš sa báť, Alex. Je preč. Nikto ti neublíži." Len som odstúpila. "Ja nechcem byť tam, kde som zavinila smrť mojej kamarátky. Nejdem tam." povedala som rozhodne. Harryho smaragdové oči sa vpíjali do tých mojich, ale čoskoro zlato z jeho očí zmizlo a ostala len tmavá zmes zelenej a čiernej. Povzdychol si, ale najskôr pochopil. Po chvíli trápneho ticha prehovoril. "Poď, prosím, dnu. Naozaj ti musím niečo povedať..." "Áno? A čo? Že je ti ľúto, že si sa pridal k tekému bastardovi??? Že si nechcel, aby sa dva zlé póly spolčili? Tak hádaj čo?! Už sa stalo! Pre desiatimi rokmi! Tvoj drbnutý foter a foter toho debila sa spolčili. A čo sa stalo? Ó áno! Bum a prásk! A z úbohej Alexandry je týraná sirota!" povedala som a on nevedel ani prižmúriť oči. Zostal stáť s pootvorenými ústami a díval sa na mňa. "Čo?" Povzdychla som si a z duše som sa nenávidela za moju až pekelne naničhodnú úprimnosť, v zlej chvíli. Posadila som sa na obrubník a začala som rozprávať.
"Bolo to v roku 2007. Moja mama a otec mali nejaké problémy a otcov brat bol hlavnou príčinou všetkých problémov. Bral drogy a ušiel, a keďže bol môj otec jediný žijúci z jeho príbuzných, dostal to on a moja mama za vinu. Istý muž s priezviskom Payne, ktorý sa až nápadne podobal na Liama, tie drogy predával a otcov brat bol jedným z jeho stálych zákazníkov. Bral ich stále, no neplatil. A dlhy sa kopili, a kopili a keď tá suma dosiahla niečo cez tristo tisíc, jednoducho vzal nohy na ramená a už ho nebolo. Jeden večer ktosi zaklopal na dvere nášho domu a mama šla otvoriť. Sedela som na pohovke, lebo mi mama práve česala mokré vlasy po kúpaní. Dnu vtrhol ten chlap v čiernej koženej bunde a začal na mamu strašne kričať: "Daj mi tie prachy! Kde sú prachy, Davisnová?! Ty a tvoj muž ste dostali posledný termín na dnes. Pýtam sa, kde sú tie prachy! Kde je mojich tristo päťdesiat tisíc?!" Samozrejme, mama nemala toľko peňazí. Bývali sme v malom byte, aj ten sme ešte splácali. Keď mama hovorila, že naozaj nemá toľko peňazí, vošiel dnu aj druhý- kučeravý chlap, a vzal zo zásuvky v kuchyni nôž. Podal ho Paynovi a ten sa naposledy spýtal, či má moja mama niekedy v pláne tie peniaze zohnať. Keď mlčala, jednoducho pritlačil špičku ostrého noža na miesto, kde má srdce a bez váhania ju zabodol. O chvíľu však vošiel do domu otec, ktorý sa ešte snažil mamu zachrániť, ale kučervý chlap vzal druhý nôž a zapichol ho otcovi do krku. Všade na zemi bola krv. Moji rodičia ležali mŕtvi na dlážke a Payne už vychádzal z domu, keď si ma všimol. "Čo bude s ňou?" spýtal sa ho ten kučeravý a Payne odpovedal: "Vezmi ju von. Ona nič neurobila. Nenechám ju umrieť, keď ten barák podpálime." Tak ma vzal ten kučeravý na ruky, vyniesol ma von a posadil ma na obrubník pred náš dom. Payne vo vnútri porozlieval benzín, a keď už som bola vonku, jednoducho škrtol zápalkou. A dom zhorel. S rodičmi vo vnútri..." Stíchla som a predstavila si zelené oči toho chlapa, ktorý ma vyniesol von z domu. Pozrela som na Harryho a on sklopil pohľad. "Je... Nevedel som to." povedal napokon a ja som len slabo prikývla.
Vstali sme. "Pôjdeš teda na chvíľu ku mne? Nemusíš ísť do jeho bytu. Stačí, ak pôjdeš ku mne. Musím s tebou hovoriť." Povedal to úplne vážne a beznádejne. "Dobre. Ale nie k nemu. Iba k tebe." Prikývol aj on a vošli sme do chodby, kade viedli schody až na tretie poschodie. Odomkol dvere na svojom byte a vošli sme dnu. Zastala som, keď som uvidela fotografie na stene. Na polici bola fotografia toho kučeravého chlapa, čo ma vyniesol z domu. A vedľa neho stojí Payne, ktorý zabil mojich rodičov. Pozrela som sa na malý písací stôl a na ňom som zbadala ešte celkom starú, čierno bielu fotografiu. Vzala som ju do rúk. Neverila som tomu, čo vidím... "Ha- Harry..." Povedala som zaskočene a on prešiel zozadu ku mne. "T- To som ja." "A môj otec?" dodal on a fotogafiu mi vzal z ruky. Pozrel sa lepšie na tvár muža na obrázku a vyvalil oči. "To nemôže byť pravda. Môj otec by mi musel povedať, že sa spriatelil z dievčaťom, ktorému vzal oboch rodičov a napokon ju nechal sedieť na ulici. To je divné..." Prešla som k nemu a pozrela na svoju tvár. Usmievala som sa tam. Ako som mohla byť taká hlúpa? Zabili mi rodičov a ja sa na neho usmievam. Sklopila som pohľad a pozrela na popis dolu. Stojí tam: Najstatočnejšiemu dievčatku na svete. Je mi to naozaj ľúto. A bol tam jeho podpis. Do očí sa mi nahrnuli slzy a rozplakala som sa. Harry si to všimol a objal ma. "Oh, Alex. Je mi to naozaj ľúto... Môj otec poznal vašich?" Prikývla som. "A ja som ho mala rada aj napriek všetkému, čo urobil. Ah. Nenávidím sa za to, Harry." Objal ma silnejšie a vtisol mi menší bozk do vlasov. Teraz som chcela len jedno. Odísť za Aliciou a už nikdy nevedieť nič.
