POHĽAD ALEX:
Zapichalo ma v hrudi a zistila som, že sa cítim bezbranná. Aj keby ma napadol milión rokov starý, invalidný dôchodca, nedokázala by som sa ubrániť. Tá slabosť, začínajúca v svrbejúcom a boľavom úseku môjho zápästia, mi nedovolila sa ani len pohnúť. Cítim tú prázdnotu a suchosť v mojich žilách na ruke. Úplne umieram túžbou vypiť Amazonku, aj keby bola plná smetí a prehnitých jedál z fast foodov. Cit v mojich rukách mizne a už ani neviem, či ich mám stále pripevnené k telu. Posnažila som sa pohnúť zdravou rukou, keď vtom sa pri mne niečo pohlo a pocítila som nežný dotyk na mojom líci. Liam...
Snažím sa pohnúť aspoň rukou, aby som sa uistila, že je to on. A hneď po tom mu strelím takú facku, že sa ani zaboha nespamätá!
"Alex? Alexie..." začula som povedomý hlas- teraz plný sĺz a zármutku. Povedomý je iba značnou autoritou. Liam, samozrejme. Aj keď ten zármutok a plačlivý tón ma len prekvapili. Riadne som sa nadýchla a uzrela som tmu. Príjemné tmavé prostredie, vyhovujúce presne mojím očiam. S menšou obnedzenosťou, vďaka hadičkám, som sa poobzerala po izbe, než som zbadala hnedé vlasy a tvár zaborenú v dlaniach. Zastala som pohľadom presne na tomto človeku, ktorý tu ako jediný zostal. Zostal pri mne. Na starej stoličke, len zopár keokov odo mňa. "L- Liam." na vyslovenie tohoto jediného slova som minula skoro všetku energiu. Zas som sa musela poriadne nadýchnuť. Liamova tvár skončila s pohľadom na mne a hneď som uvidela tie krásne nebezpečné hnedé oči... Naplnené slzami a červené. Zarazila som sa. Liam plakal? Liam plače? Kvôli mne... Neverím.
POHĽAD LIAM:
Už dlhšie som vedel, že sa jej vracia vedomie. Inštinktívne som vypol svetlo a sadol si čo najďalej od nej. Je pravda, že celé tri týždne som posteľ nevidel. Spánok mi nechýbal, keď som sa deň za dňom díval na jej bezmocné, ale i tak nádherné telo. A pocit viny ma napokon dohnal k plaču. Nereval som už ozaj dlho. Nebolo to potrebné. Som šťastný smrtiak- nikdy nezomriem rukou niekoho iného. Až na starobu.... To je ešte času dosť. Mal som na háku komplet všetky gangy v tomto pekelne dobrom, na gangy bohatom, meste. Ako zázrakom ma chalani stojaci pri mne vždy počúvli a nikdy neurobili nejakú debilinu, ktorú by museli napokon ľutovať. Ale zjavili sa tu tí noví. A s nimi aj Alexandra...
FLASHBACK:
Prezeral som si po dlhej dobe svoju bývalú a takmer som ju zavraždil pohľadom. Ten úžasný pocit, keď som sa jej po dlhom čase zas mohol vysmiať, že ako suka dopadla, ma až neuveriteľne nakopol. Myslel som si, že po druhý raz v tom pekle zvanom: Detský domov pre opustené a psychycky labilné deti, konečne zhnije. Nemyslite si o mne kadečo. Zaslúžila by si to, kurva. Chodili sme spolu už asi tri mesiace, keď ku mne jedného dňa tá vyjebaná koza prišla s tým, že citujem: "Bolo mi s tebou dobre, Li. Sex bol fajn, a tak, ale našla som si priateľa. Maj sa. Cmuk." A odišla. Chodili sme spolu. A ona mi povie dve totálne zarážajúce správy. Zaprvé: sex bol fajn (akože... to kurva zajebala; normálne som sexuálny Boh), a zadruhé: mám priateľa. Týmto náš vzťah totálne zaklincovala. Miloval som ju. Vážne som ju ľúbil. Než som prišiel na to, že sexuje s kadekým.
***
Po mesiaci ku mne pribehla so slzami v očiach, že ju ten debil nabuchal a keď to zistil, odkopol ju ako obyčajnú kurvu. Prosila ma, aby som jej pomohol a dal jej poslednú šancu. Naozaj som chcel, ale to sklamanie bolo väčšie. Povedal som jej, nech si to dá vziať a začne nový život s niekým lepším. Počúvla. O dva dni mi povedala, že nechce život s nikým iným, len so mnou. Už som jej nedokázal veriť... O mesiac som videl, ako ju niekto priráža o múr domu a ona vzdychá, akoby ji robili najmenej traja. A takto som sa k nej viac nechcel priblížiť.
To, čo sa jej stalo, je len jej vina. Po rokoch ju zas odchytili strážnici z decáku a nehali ju tam rok, či dva. Za tú dobu som si vytvoril gang, ale ona zjavne tiež.
A vtedy som spoznal Alexiu. Krásne modrasté až zlatavé oči, odvahu tigrice, jej silu a kamenné srdce, ktoré ma na nej dokonalo priťahovalo. Nebála sa ma, práve naopak. Pokiaľ nezistila, že mňa jediného nepremôže. Tá pekelná krása ma zaujala a jej pery ma očarili. Sila, krása, nezodpovednosť. To dievča je pre mňa ako stvorené. Ale dobrom ju k sebe nedostanem.
Tak som robil všetky tie zlé veci a cítil, ako po mne viac a viac túži. Potrebovala už na jediný pohľad vášeň, nebezpečenstvo, erotiku a silu. Niečo silnejšie, ako je ona sama. Potrebovala tajomné čaro nepoznaného.
A teraz tu sedím, hľadím do očí vybledutej zlatistej, na niekedy šedavých očiach, značiacich blesky pred búrkou. Rezala sa a môžem za to ja.
"Liam." zopakovala moje meno a ťažko natiahla za mnou zdravú ruku. So zaváhaním som si sadol na posteľ k nej a pozrel jej do očí. Zlatá v nich sa mierne rozžiarila. Šedá nabrala odtiene modrej. Alex sa vrátila. Pousmiala sa. "Prečo sa usmievaš? Skoro si umrela." skonštatoval som. Ona mi na to odpovedala len jej dlaňou na tej mojej. "To nič. Dúfala som, že zomriem." povedala úplne normálne a ja som mal pocit, že ju asi zaškrtím. 'Chcela umrieť... Dáte si koláč?' Napadla ma úplne výstižná veta. "V čo si dúfala? Si normálna?!" povedal som vyšším hlasom a ona mi stisla dlaň. "Som blázon... Ale do teba." usmiala sa a ja som stratil pevnú pôdu pod nohami. "Čo...? Prečo?" ja viem. Mal bt som skákať radosťou až do plafóna, že mi povedala takú dokonalú vetu. Ale ja som vrah. Zabil som svoju bývalú a ponúka sa mi dievča, ktoré nadovšetko ľúbim. 'Nie som dobrý' hlesol som. "To ani ja" odšepkala mi späť a naše pery sa spojili. Teraz už fakt neviem, kto som.
