POHĽAD HARRY:
Prinútil som Alex, aby dnes prespala tu. Je v hroznom stave a takto ju do tej prázdnej budovy kde býva pustiť nemôžem. Celý večer preplakala, až okolo piatej zaspala. Odniesol som su k sebe do "bytu" na moju posteľ a prikryl som ju. Ja som si vyzliekol špinavé džínsy, tričko a boxerky, a vošiel som do teplej vody v sprche. Keď som sa osprchoval, obmotal som si osušku okolo pása a vošiel som do izby. Obliekol som si čisté boxerky, len tak som si dal jedno moje čierne tričko a rozmýšľal som, čo si ľahnem na gauč, alebo do svojej postele, ktorej polovicu teraz zaberá Alex. Nakoniec som zvážil pre a proti a vybral som si svoju posteľ. Túliť sa k nej predsa nemienim a nechrápem, takže ona sa vyspí a ja tiež. Po poslednom šlofíkovi na gauči ma ešte stále bolí krk, a to je už asi mesiac dozadu. Prehodil som cez seba kúsok z prikrývky a za pár minút som zaspal...
RÁNO:
Stále pohľad Harry:
Ráno som sa zobudil a uvidel som vychádzajúce slnko. Je môj zvyk spať presne len do východu slnka. Pozrel som na hodinky, kde bolo sedem pätnásť. Veľa som nespal, ale cítim sa sviežo. Ako vždy. Vyšiel som z postele a až teraz som zbadal Alex, oddychujúcu na mojej posteli. Jej vlasy jej idú do tváre. Jej líca sú mierne ružové, čo som ešte vonku nevidel. A je pokojná, čo ma vážne teší. Včera sa celkovo dosť naplakala a ja by som dnes chcel vidieť len jej úsmev. Viac sĺz snáď už ani nezvládnem.
Obliekol som si tričko, úzke čierne rifle s retiazkami pri vreckách a dierou na kolene(nie je to môj štýl, ale všetky nohavice mám už vydraté) a prehrabol som si rukou vlasy. Češem sa, ale len po sprche, a dnes ráno som sprchu vynechal. Prešiel som sa do časti, kde mám mini chladničku, bar a barové stoličky- akože kuchyňa, otvoril som chladničku a vytiahol z nej lievance, ktoré som mal na raňajky včera. S nie veľkou chuťou som na ne pozrel, ale výplatu nám za prácu dával Liam a tak nemám ani na suchý chlieb. Nožíkom som si odrezal kúsok do úst. Prekvapením, aké dobré stále sú, som si odrezal ďalší a ďalší, až bolo za desať minút po lievancoch. Odniesol som prázdny tanier do drezu na umývanie a všimol som si, že sú pootvorené dvere na kúpeľmi a posteľ je prázdna. WOW, tá baba ide ako duch! Stačil moment a Alexa už na mňa pozerala, opretá rukou o rám dverí a mierne sa usmievala. Asi sa bavila na mojom výraze. Pristúpila bližšie ku mne a ja som sa usmial. "Dobré ránko, Alexia. Sorry, ale raňajky došli," povedal som a dvihol ruky v obrannom geste. Ona sa len pousmiala. "To nevadí. Aj tak mám za hodinku zraz v meste s Naty a Zaynom. Skočíme do starbucks." Pokývala hlavou a za necelých desať sekúnd na to jej začal zvoniť mobil. Pribehla k stolíku a zdvihla ho. "Áno? A nepočká to, Zayn? Okay, som tam za minútu. Čau." POvedala zas vážne a chladne a strčila mobil do vrecka. "Sorry, Harry. Musím ísť. Čau," kývla na mňa od dverí a než som sa stihol vrátiť do deja, už bola preč.
POHĽAD ALEX:
Pribehla som do Zaynovho bytu čo najskôr a to už ma čakal aj s Nataly. "Čau, Zayn. Nataly. Čo sa deje?" spýtala som sa a zachovávala pokoj. Zayn ku mne pristúpil a ukázal von oknom. Stojí tam Liamove Lamborgini. "Čo to kurva...?" Zayn len pokývol hlavou a prehovoril. "Liam žije." Doslovne si pamätám, že hneď umrel. Mozog a oči hádam ešte mám. A to fáro som zhodila z útesu deň nato. "Ja som ho ZABILA. Mal byť niekde pod zemou so srdcom na kašu. Toto nemôže byť Liamove Lamborgini. Je MŔTVY!" Presviedčala som skôr sama seba, než Zayna. A Nataly na to lesklé čierne fáro len zasnene vyvaľovala oči. "Alexandra. On žije. Nezabila si ho. Ver mi, prosím ťa. Hoci by som aj ja veľmi rád uveril, že máme od toho bastarda pokoj, vidím že je tu. Pozri na ešpézetku." Pootočila som hlavu a naozaj. Na ŠPZetke je napísané: LIAMPAYNE 672341. Ty kokos! Ja som snáď námesačná. Please. Povedzte mi niekto, že ešte stále spím! "TO. NIE. JE. MOŽNÉ. On je mŕtvy!" "Mal by byť," opravil ma Zayn a ja som mala chuť to sexy fáro rozdrbať. Vybehla som z bytu a postavila sa k čiernemu Lamborgini stojacemu na ceste. Prezrela som si každý kúsok lesklej karosérie a kopla som do kolesa toho pojebaného šitu. "Kurva! Kurva! Kurva!" Kopala som do Lamborgini, no zrazu ma niekto zastavil. Otočila som sa a zbadala takmer nepoškodenú tváričku toho zdrogovaného debila. Strčila som do neho- márne. Nepohol sa ani o centimeter. "Aj ja ťa rád vidím, Alexandra." Povedal s úsmevom a do mňa vstúpil ešte väčší hnev. "Ty si mal byť mŕtvy! Padaj zase pod tú zasranú zem!!!" Zhúkla som na neho, ale on mi chytil boľavé zápästie a zas som zacítila silný tlak Liamovej ruky. "Pokojne, Alexandra. Nerob scény, lebo ti tú ruku zlomím," dramaticky sa pousmial a ja som si stále snažila vyslobodiť praskajúcu kosť v mojej ruke. "A- Au." Vzdychla som, keď som mala pocit, že mi tá kosť z ruky vystrelí až do hlavy. Kľakla som si na kolená a stisla Liamove zápästie, aby ma pustil. On mi však len viac pritlačil na zápästie a mne stiekla po líci slza. Pokľakol si ku mne a zadíval sa mi do očí. "Nebudem klamať, nebol som rád, keď si ma takmer zabila. Ale... Žijem a Alicia je tam, kde má byť. Takže teraz budeme hrať podľa mojích pravidiel." Šepol drzo a vytiahol ma na nohy. Strčil ma do žiarivého Lamborgini, naštartoval a vyšli sme smerom k jeho starému bytu.
Otvoril dvere a vstúpili sme do jeho bytu. Na stoličke sedel Louis, ktorému takmer vypadli oči z jamiek, keď zbadal Liama. "L- Liam?" Liam len prikývol. "Ahoj, Louis. Vidím, že si prekvapený." Louis len prikývol a LIam ma sotil na posteľ. "Počkaj tu, kamoška. Rád by som ti predstavil niečo, čo už iste poznáš." Nechápala som o čom hovorí, dokiaľ nevzal nôž a pritlačil mi ho ku krku. Tým nožom zomrela moja mama. "Budeš kráčať v stopách svojej matky. Ah, tá dedičnosť. Ale čo? Aspoň budeš chvíľu poslúchať." Pokyvkal hlavou a chytil mi dolnú sánku do dlane tak, aby mi videl do očí. "Louis? Budeš aspoň niečím nápomocný a prinesieš mi láskavo chlór a vreckovku?" Louis na mňa chvíľu nešťastne pozeral, ale napokon prikývol a odišiel. Liam sa na mňa pozrel a ja som už viac neudržala svoje city na uzde. Rozplakala som sa.
"Ale no tak, Alexandra Predsa sa po takej dlhej dobe nerozbôliš, ako také malé decko. Zachovaj si aspoň akú takú dôstojnosť." Pozrel na mňa karhavo, ale ja som to viac nezvládla držať v sebe. Jeho stisk na mojej ruke ma bolí, jeho stisk na mojej sánke, rovnako. Pustil mi sánku a ja som sklopila hlavu. Louis sa vrátil aj s chlórom a vreckovkou. No super, takže ma aj otrávi. Podal to Liamovi a ten kývol, aby Louis odišiel. Odišiel, ale ešte mi venoval bolestný pohľad. Liam mi dvihol tvár, ale teraz už len jemným podsunutím prsta pod moju bradu. Pozrela som na neho vydeseným pohľadom, ale toho tak isto zaujímalo, či sa ho bojím. Určite si to užíval.
Poutieral mi slzy dlaňou a ja som už len čakala svoj koniec. Tak to dopadá, keď neverím osudu, ktorý tohoto bastarda zachránil. A to som si už pomaly pripúšťala, že je sexy. Liam namočil utierku do chlóru. Chlór zatvoril a vzal nôž. Porezal mi ruku a zvážnel. "Teraz budeš dobrá, lebo ťa to bude veľmi bolieť. To mi ver." Priložil mi kúsok chlórovej vreckovky na ranu a ja som sykla bolesťou. Prikývla som. Začal.
"Takže, Alexa. Budeš mi odpovedať pravdivo. Klamať sa nepokúšaj- všetko viem. Len by som to od teba počul osobne. Prvá otázka: Máš aspoň malý pocit viny za to, čo si mi urobila?" Nie je cesty späť. Klamať je zbytočné. Prikývla som. Priložil mi utierku na ranu a ja som zaplakala. "Chcem to počuť," šepol drzo. "Áno. Veľmi som sa za to nenávidela." Prikývol a prešiel k otázke číslo dva. "Chýbal som ti?" Zaváhala som, ale lož by mi len ublížila. "Áno." Mierne pootočil hlavu a spýtal sa ďalšiu z jeho otázok. "Chýbal som niekomu z chalanov?" Toto som si nebola istá, ale skúsila som moju istejšiu odpoveď. "Áno. Všetkým. Harry síce raz vravel, že si tam, kde máš byť, ale videla som že klame." Prikývol. "No, Davisonová, som celkom milo prekvapený. Ani raz si mi neodpovedala zle. Tuším chápeš závažnosť situácie." Prikývla som. Utierku zas namočil v chlóre a prešiel mi ňou okolo rany. Po tvári mi stiekla slza. Bolí to. Veľmi to bolí. Po minúte utierku položil a povihol mi hlavu. "Teraz už mám len poslednú otázku." Povedal pokojne. "A nemusíš sa báť. Teraz je to len a len tvoje rozhodnutie. Je mi jedno, či to bude pravda, alebo lož. Len chcem niečo vedieť." Odmlčal sa. "Miluješ ma, Alex?" Môj mozog zastal a krv v žilách mi zovrela. "P- pýtal si sa..." vydýchla som. Tak akože dobre... Toto potrebuje čas. Aspoň minútku. Zamyxslela som sa. Po tom všetkom, čo mi robil. Po tom, čo zabil Alice... Je silný, jediný ma dokáže poraziť. Má síce ostrý jazyk, ale je vášnivo krásny. Oh... Asi som sa zbláznila.
"Milujem ťa?" Odmlčala som sa. "A... Asi áno." Povedala som rozpačito, ale toto som nepovedala ja. To moje pery. My God. Preklínam sa za svoju úprimnosť! Do riti!
