1/2
POHĽAD ALEX:
Liam u mňa ostal v noci spať. Bohužiaľ mám hrozne malú posteľ a tak sa musel natiahnuť na gauči.
Vstala som a hneď otvorila okno. Fuj, toľko vôní (cigarety, whiskey, vodka, marihuana(?), mojito, martini, tonic, víno(približne asi šampanské) a mne známy gin) som necítila pokope snáď nikdy. Ten asi vykradol nejakú butiku, alebo čo...
Hneď som so závanom chladného ranného Londýnskeho vzduchu začula mrnčanie a následný tvrdý pád, ktorý som vďaka váhe Liama aj cítila. Podlaha sa pod ním zachvela a on veľmi nepekne zaklial.
"Ci kurva jebem tú robotu," zamrmlal si popod nos a poškrabal sa na zátylku. "Boha mi ešte povedz, že je pondelok..." "Je pondelok, Liam. A mal by si si švihnúť, lebo chalani pred desiatimi minútami mi vraveli, že vám zasa niekto lezie do kapusty." Liam sa nasrdene ofučal a zo zeme vstal ako dajaký 100ročný invalid. "Pojebaná gravitácia," zamumlal zas a konečne celý umorený vstal. Podišla som k nemu a zozadu ho objala okolo pása. "Mmm. Ale no taak, Li." Pobozkala som ho na líce. "Ľúbim ťa." šepla som mu do ucha a prstami pohladila jeho krásne tehličky. "Aj ja teba, Alexia." šepol a pobozkal ma na pery. Objal ma okolo pása spredu a pevne ma pritisol k sebe. "Vieš, ako rád by som sa s tebou zobúdzal každé ráno?" zachrapčal a pobozkala pod ucho. "Aj ja. Naozaj. Ale..." "Ale je tu tá práca, ja viem." Vtisol mi bozk do vlasov. Prikývla som a tiež ho poriadne objala. "Nebudeme spolu chodiť. Nikdy." zašepkala som proti jeho ramenu. Som sídce výškovo podobná jemu, no vždy tu bude ten silnejší on. "Nemôžeme byť spolu a to ma žerie." Povedal naštvane, ale ja som ho upokojila. "Prepáč, Li, ale bez tejto 'práce' by som nemala ani na toto." Poobhliadla som sa po poloprázdnej barabizni s názvom Byt a pohľad stočila späť k nemu. "Ja viem, Alexandra. Viem to a je to kurva nespravodlivé, že práve ty si musela skončiť v takejto diere po boku s debilom, ako som ja." Povzdychol si. "No čo. Má to isté plus, keďže tvoje sebavedomie práve kleslo na bod mrazu; čo je u teba, podľa PPP, priam neprípustné. A.. Mám aj super ochrancu, ktorý ma prenechal tajomnému fešákovi, s ktorým som prišla o panenstvo. Nič nemôže byť lepšie." Uškrnula som sa. Liam na mňa škaredo pozrel. "Tak heeeej!... Čo je PPP?" Opýtal sa ma zmetene. "Predsa Pravidlá Pána Paynea." môj úškrn naďalej nezmizol. "A odkedy si ja zakladám na nejakých pravidlách, ktoré len náhodou dostali názov s tromi pé? Ty mrcha Davisonová, tak na prácu sa sťažuješ a pritom sa ti v tej tvojej mozgovni prehrávajú samé debiloviny? A len tak, btw, ten názov Pravidlá Pána Paynea je pridlhý. Keď už nemáš nič na práci, mohla by si vymyslieť niečo lepšie, ako je Pé Pé Pé." Múdro zdvihol nos, div mu doň nenapršalo. "Tak za prvé: ja som sa na prácu nesťažovala nikdy, to ty. Za druhé: v tej mojej 'mozgovni'- ako si to ty nazval- sú samé užitočné veci, nie debiloviny. A za tretie: čo by si povedal na Trojité Pé?" Liamove obočie sa podvihlo. "No... Neznie to zle." pokyvkal uznanlivo hlavou. "Ale stále tu je otázka, odkiaľ ty vieš, aké múdre vety skrýva to Trojité Pé?" Pozrel na mňa a palcom a ukazovákom si bruškami šúchal bradu. Našpúlila som pery. "Nemudruj, Einstein. Doteraz si ani nevedel, že dajaké Trojité Pé máš. A mám už aj vyhotovenú predstavu, čo tam asi je." zakusla som si do pery.Liam si zložil ruky vbok. "No jasné. Je tam 101 pravidiel Neúspešného hajzla plus vydanie týždenníku DEMENTI SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA, kde som stopro na titulnej stránke."Ironicky pretočil dúhovkami a znova na mňa upriamil pohľad. "Ale no! Zas taká krutá nie som." Obraňovala som sa. "Oh, správne. Ty si oveľa horšia."
***
"Hej ty vole!" skríkla som po ňom. Len teraz vytriezvel a už mi chľasce jedinú Becherovku, ktorú tu mám. "Alexandra Sandy Davisnová!" "Liam James Payne!" napodobnila som ho. Alkohol som vložila do skrinky, ktorú som okmžite zamkla.
