Nenapodobiteľný (MM) (pozastavené⛔)

2.Tábor

Dorazili sme do tábora a teraz čakáme v rade na zápis.

Dávali mi nejaký čudný tyrkysový náramok kde bolo moje meno a číslo chatky. Niektorí mali izbu. Aj ja chcem izbu!

Išli sme ešte ku zdravotníčke ktorá nám pozrela vlasy a potom už len do chatky. Pred tym sme sa rozlucili.

Vosli sme do areálu a... Zalapala som po dychu.
Bol tam.
On bol tam.
Bol tam aj s jeho bratom.
On bol v tom tábore čo aj ja.
Konečne som ho videla.
Konečne som naživo uvidela Marcusa Gunnarsena❤

Pristihla som sa ako mám otvorené ústa(tak som ich rýchlo zavrela), čo vysvetľovalo Amélinu otázku.

,,Čo sa deje?"

Neodpovedala som len som ukazala Marcusovym smerom. Baby sa tam pozreli.

Amélia zapišťala od radosti a Alexandra len prekrútila očami. Ja a Amélia sme ich zbožňovali. Zatial čo Alexandra...no... Nebol to jej vkus.

Pobrali sme sa do chatky a ja som sa celý čas pozerala na Marcusa. Akoby vicítil môj pohľad, aebo si ma všimol tak sa na mňa pozrel. Chvíľu sme na seba len tak pozerali, on sa potom na mňa usmial a išiel hrať ďalej.

Išla som do chatky za babami. O-M-G! Sú tu len dve dvojposchodové posteľe, jedna malá skrinka na veci a dva malé nočné stolíky pri posteľiach. Do riti ako to tu mám zvládnuť?! Verejné sprchy?! Robíte si zo mňa srandu? Aspoň že sú zvlášť babské a chalanské!

,,On sa na mňa usmial!"

Od radosti som skákala po chatke.

,,A čo si čakala že sa na teba zamračí?!"

Smiala sa na mne Amélia a Alexandra sa pridala.

,,Nie ale... Nemal náhodou dievčenské okuliare?"

,,Neviem mňa viac zaujímal Martinus."

,,Ja viem šak ty si celá ZMARTINUSOVANÁ!"

,,A ty si ZMARCUSOVANÁ a nesťažujem sa!"

Vyplazila som jej jazyk a pusila sa do vybalovania.

V tej malej skrinke bol pavúk a pár pavučín, tak do tej som teda nešla. Aspoň drobnosti som si vyložila na nočný stolík. Ostatné veci som nechala v kufri.

Pozrela som sa von okienkom na dverách a zistila, že je nástup.

,,Baby, zmeškali sme nástup!"

Bežali sme tam ako sme len vedeli. Keďže sme boli na chatke číslo 7, nemali sme to najbližšie.

Všetci sme išli na amfiteáter a tam nám mali niečo povedať.

Baby si išli sadnúť neviem kam, tak som si sadla na voľné miesto vzadu kde nikto nebol.

O chvíľu si niekto ku mne prisadol. Myslela som si, že je to Alexandra, ale radšej som sa pozrela tým smerom.

O-M-G!

Bol to Marcus. Bol to Marcus, kto si ku mne prisadol. Marcus Gunnarsen.

,,Ahoj."

,,Ahoj."

,,Máš tu voľné?"

,,Áno."

,,Takže si môžem prisadnúť však?"

,,Samozrejme!"

,,Vieš hrať football?"

,,Trochu."

,,Dobre tak..." pozrel sa na moju ruku a úsmev mu z tváre ochabol ,,Jaj ty máš tyrkysový" Smutne hľadeľ na moju ruku.

,,Nechápem."

Neveriacky sa na mňa pozrel.

,,Vraveli to na nástupe."

,,Zmeškala som ho."

Povzdychla som si a pozrela sa mu do očí. Pobavene sa na mňa pozeral.

,,Čo ti je smiešne?!"

,,Nič len... Nie je ešte ani poriadne začiatok tábora, a ty si vymeškala hneď prvý nástup."

,,A čo tam vraveli?"

,,Že sme tu tri tábori. Rozoznávame sa podľa náramkov..."

,,Tomuto hovoríš náramok? Tomuto divnému neviemčomu?"

Skočila som mu do reči.

,,Neruš ma! My čo máme zelené sme sunny sports, vy čo máte tyrkysové ste sunny art a ty čo majú oranžové sú sunny games."

Prikývla som.

,,Aj tvoj brat je...?"

,,Sunny Sports. Áno. Tak ako ja."

Povzdychol si a pozrel sa Martinusovým smerom. Jeho pohľad som nasledovala a zistila, že Martinus nás uprene sleduje. Keď sa naše pohľady stretli, odvrátil zrak.

,,Prečo sa na nás pozeral?"

,,Páčiš sa mu."

Smutne si povdychol.

,,Prečo... Si z toho taký smútný?"

Smutne sa usmial.

,,Ja nie som smutný."

,,Jasné a ja nie som slepá!"

,,Ale si..."

,,Čo?"

,,Si..."

,,Čo? Čo som?"