Prešla som ku stolom s občerstvením. Vzala som z tácky malý koláčik a vložila ho do úst. Pocítila som sladkastú chuť čokolády a vanilky.
Kým som hľadala ďalší zákusok, pristúpil ku mne chlapec.
Čakala som, kým niečo povie, no on si len rýchlo uchmatol dezert a odišiel.
Ostala som stáť, a vyrovnávala sa s tým, že niekto túži viac po koláčiku než po mne. Toto sa mi ešte nestalo. Nehľadiac na skutočnosť, že v paláci sa koná prvá oslava za posledné desaťročie.
Otočila som sa chrbtom ku stolom, a tekmer som dostala infarkt.
Za mnou stál ten najkrajší chlapec v dejinách. Svetlozelené oči do mňa vŕtali dieru. Vlasy, čierne ako havran, mal z vrchu hlavy dlhé aspoň po uši, no po bokoch boli krátučke.
Usmial sa.
Rada by som mu úsmev opätovala, no musela som sa na chvíľu zamyslieť.
Žeby som predsa len bola správne orientovaná? Ak áno, bolo to dobré, či zlé? Chcela som to? Chcela som ho?
Radšej som to nateraz vyhodila z hlavy a usmiala sa na chlapca späť.
,,Príjemný večer, prajem. Som Jace Deaver.''
Uklonil sa a ponúkol mi rameno.
S radosťou som sa doňho zakvačila. Takmer som aj zabudla zna slušnosť a pravidlá.
,,Princezná Anelai, teší ma."
,,Čo by ste povedali na prechádzku po kráľovskej záhrade?''
,,Bude mi potešením.''
,,Nápodobne, madam.''
Vybrali sme sa ku dverám do záhrady.
YOU ARE READING
Šialená princezná ✅
Short Story,,Raz si nájdeš toho pravého,'' vravievala mi matka. A ja som jej verila. Slepo som jej dôverovala. Verila som, že raz príde môj princ na bielom koni. Vtedy som ale ešte nepoznala netvora s menom Jace. #1 in šialenstvo - 7.12.2019 #2 in šialenstvo...
