Vraciali sme sa ku zámku. Jace ma držal za ruku.
,,Už neplač,''
Zastal, a pobozkal mi pramienok sĺz.
,,Spolu budeme šťastí,'' šepkal, ,,samozrejme, ak mi necháš hlavné slovo a nebudeš odporovať.''
Usmial sa.
,,Ale bude nám pekne,''
Vyšla mi ďalšia slza. Jace si povzdychol.
,,Tak dobre, končím. Nedokážem sa pozerať, ako ťa to ničí... Si voľná...''
,,N-naozaj?'' vďačne som sa usmiala cez slzy.
,,Nie,''
Od smiechu sa prehýbal. Ja som sa zase rozplakala.
Vždy som si myslela, že mám autoritu a som necitlivá, chladná a rázna. Teraz som ale zistila, že som citlivá, ustráchaná a vystrašená.
,,Tak dosť,'' povedal rázne.
Otočil sa ku mne, a strelil mi facku.
,,Ak sa neukľudníš a neprestaneš sa hrať na uplakanú princezničku, ktorej sa ničí život, uvidíš, že ti ho naozaj zničím. Teraz sa pozbieraj, ideme do paláca.''
,,Ale j-ja... Ja-''
,,Drž hubu a nerev! To si naozaj tak citlivá? Dočerta s tebou. Hýb sa!''
Sklonila som hlavu, poutierala si slzy, a vybrala sa za svojím nastavajúcim princom.
Nech to dopadne akokoľvek, určite to nebude dobré. Teraz sa stanem podriadenou. Kráľovnou slúžiacou svojmu kráľovi.
BINABASA MO ANG
Šialená princezná ✅
Short Story,,Raz si nájdeš toho pravého,'' vravievala mi matka. A ja som jej verila. Slepo som jej dôverovala. Verila som, že raz príde môj princ na bielom koni. Vtedy som ale ešte nepoznala netvora s menom Jace. #1 in šialenstvo - 7.12.2019 #2 in šialenstvo...
