Čudná zborovňa

4

Bála som sa čo i len opustiť moju izbu, veď doteraz som si bola istá, že celá škola sa rovná maximálne tak nude a zrazu zistím, že niektorí členovia tejto prečudesnej školy majú neobyčajnú moc? Dobre, s mojou bujnou fantáziou si zvyknem predstavovať nadprirodzené bytosti, ale to maximálne tak zo srandy. Ale teraz, teraz sme v realite a toto všetko naozaj existuje! Zo všetkých zistených informácii sa mi točila hlava a mierne som sa aj bála. Vnútri som mala taký pocit, že idú po mne. Možno som si to len nahovárala, ale čo mal teda znamenať ten Adrian, čo ma neustále prenasleduje? Veď už aj do sprchy sa bojím ísť, čo keď ma uvidí nahú v kúpeľni? To by bol teda trapas!
,,Večeraaaa!" ozvalo sa zdola a či som chcela alebo nechcela, neochotne som sa premiestnila do kuchyne.
Mama večne v dobrej nálade tancovala na hudbu z rádia a pri tom si pospevovala a pripravovala taniere. Ako môže robiť toľko činností naraz? Pohoršene som na ňu pozerala. Despasito tu vyhráva od rána do večera a ja už netuším, ako mám mame vysvetliť, že aj trpezlivosť má určité hranice a keď tá otravná hudba neprestane hrať, to rádio rozbijem so sekerou na franforce?
Mama si všimla môj pohľad a trochu stíšila hudbu, no to veru nepomohlo. Vzdávajúc som si teda sadla a čakala na dnešné majstrovské dielo od mojej mami.
Najnovšie si totiž vymyslela, že keď neraňajkujem a obedujem v škole, kompenzáciou by mala byť každodenná rodinná večera, pri ktorej sa budú striedať špeciality tohto sveta. A neprísť na večeru? Tak takýto hriech je horší ako niekoho zavraždiť.
Dnes sme mali Kačku v rukavici. Teda ja to tak volám. V skutočnosti je to palacinka vymodelovaná do tvaru kačky a šlahačka tvorí tú rukavicovú prikrývku.
,,Čo nového v škole?" opýtala sa mama zvedavo. Každý večer stále absolvujem výsluch, takže už som si na to zvykla.
,,Ani nič. Nuda ako vždy. Akurát naša matikárka zmizla. Nuž, konečne sme sa dočkali, tak dlho som o tom snívala a konečne sa moje sny naplnili." povedala som s plnými ústami. Hm, tá palacinka chutila výborne!
,,Iris, takto by si o svojej matikárke nemala hovoriť. Neviem, ako ti to mám povedať, ale, tak no, ehm, no.." koktala mama.
,,Veď to už vyklop na rovinu, nie som malé dieťa." reagovala som okamžite.
,,Veci sa majú tak, že matikárkino telo sa našlo včera niekedy v noci, bezvládne. Pravdepodobne ju niekto zabil, nikto to nevie s určitosťou ale povráva sa práve táto informácia. Vie to veľmi málo ľudí, tak by som bola radšej, keby si si to nechala pre seba. A prosím ťa, jedz, lebo ti to vychladne." vysypala mama.
Skoro mi zabehlo z tej šokujúcej informácie. Matikárka a mŕtva? Akože bohvieako rada som ju nemala, ale cítila som sa teraz viac v nebezpečenstve ako predtým.
Vybehla som do svojej izby a okamžite som vytáčala Natallie, musela som to s ňou okamžite vykonzultovať.
,,Haló?!" ozvala sa Natallie s dosť podráždeným hlasom, že ešte aj ja som bola zaskočená. Dokonca som skoro aj zabudla, prečo som jej vlastne zavolala.
,,Zabudila som ťa snáď alebo čo sa tak podráždene zdravíš?" spýtala som sa so zvedavosťou.
,,Uhádla si. Spala som a zrazu mi ty voláš a zobudíš ma akoby nehrmelo ani sa nechumelilo." odvetila nahnevane.
,,Ty, čo večne žúruje aj po polnoci a ide spať už o 6tej večer? Si chorá alebo čo?" spýtala som sa a trochu som sa na nej zasmiala. Možno si na tej párty dajako veľa vypila a to narušilo jej spánkový režim, ktovie.
,,No choď k veci, povedz mi, čo si teda zistila." hovorila už s miernym záujmom.
A vtedy som si uvedomila, že ja som jej ešte nespomínala, že som niečo zistila.
,,Natallie, ja som ešte nespomínala, že som niečo zistila. Odkiaľ vieš,že volám preto?" spýtala som sa s divným pocitom.
,,A nie je to jedno?"
,,No nie je." odpovedala som.
,,Tak asi som to predpokladala, keď ma budíš v noci." odvetila.
,,Natallie, po druhýkrát ti pripomínam, že je len 6 hodín večer." pripomenula som jej, ale dajako sa mi nepozdávala.
,,No tak hovor už tú novinku, lebo len mrháš mojím časom." odvetila nadurdene.
Nechápem. Večne veselá Natalie, ktorej nikdy nevadilo ani to, že som k nej prišla v noci a obliala ju vedrom vody a teraz taká podráždená! Ako sa človek môže od tej žúrky tak zmeniť?
,,Nuž, zistila som, že matikárka je mŕtva." oznámila som jej novinu.
,,Ále, to predsa viem!" oznámila mi s divným smiechom.
,,Nat, kus ma desíš... A odkiaľ to vieš?" opýtala som sa jej narovinu.
,,No, ehm, teraz som si spomenula, že si musím dať raňajky, porozprávame sa neskôr, bye!" dopovedala Natallie.
,,Počkaj, veď je večer a ty.. " nedopovedala som, lebo Nat už stihla zrušiť hovor.
To jej snáď preskočilo alebo čo? Zajtra sa s ňou budem musieť v škole porozprávať, pretože ak je v tom hocičo, toto nie je normálne. A ak si na tej párty aj niečo dala, nejakú drogu alebo čo, no tak to ju vlastnoručne zabijem. Vážne sa s ňou musím porozprávať, ubíja ma ten pocit, keď neviem, čo je vašej najlepšej kamarátke, čo ju trápi.
V noci som toho veľa nenaspala. Buď som rozmýšľala nad Natallie, alebo nad školou, matikárkou a aj nad Adrianom.
Keď som sa bola sprchovať, pri zaťahovaní rolety som si zas všimla Adriana hľadiaceho presne na mňa.
Ako by som niekomu vysvetlila, že ma prenasleduje? Že ho stretávam na každom kroku a že si nevymýšľam? A ak má Leo pravdu, tak ma navyše prenasleduje krvilačný zabijak! To by ma poslali akurát tak k cvokárovi.
Najprv som si aj myslela, že mi preskočilo, ale po vývine nedávnych udalostí mám taký pocit, že to Adrianovo sledovanie si nevymýšľam, musí to byť naozaj.
Nakoniec sa mi podarilo až nadránom zaspať, takže keď sa ozval ten sprostý jačiaci budík, tak ma to nahnevalo, že som ho vyhodila von oknom a naspäť som si ľahla. Veď ešte chvíľku si ľahnem a potom sa pôjdem chystať....
Zrazu do mňa niečo štuchalo a keď som sa lepšie pozrela, videla som tvár trochu nahnevanej mami.
,,Vstávaj ty leňochod! Budeš meškať do školy! Myslela som si, že si už dávno vyrazila a ty ešte len v perinách! Začínam zvažovať, či ťa zas nezačnem ráno kontrolovať do školy. Pozri sa, koľko je hodín. Ak si aj švihneš, na prvú hodinu nedorazíš úplne načas, ale pár minút budeš meškať. Rýchlo na seba niečo hoď a čakám ťa dole! Nech si o päť minút tam, inak sa naštvem!" skončila mama s obdivuhodnou rečou a zabuchla za sebou dvere.
Uf, tak som si teda na seba rýchlo hodila oblečko, umyla si zuby a učesala som sa a rýchlo som kmitala dole. Po ceste som si ešte hodila do tašky pitie a nejaké tie buchty na jedenie a už som aj zavierala dvere od auta.
,,5 minút a hotová? Nestačím sa čudovať, tvoj rekord bol doteraz 50 minút a aj to bol výnimočný prípad!"oznámila mama zo smiechom a pridala na plyn.
No Há Há Há, nech sa smeje, ale ja mám proste rada pomalé, zato detailné chystanie. Všetko musí byť tip top a keď sa ponáhľam, tak to proste nejde.
Celá zadychčaná som dobehla do triedy a dobrých 20 minút som meškala na prvú hodinu. Otvorila som dvere a zrazu celá trieda stíchla a všetky pohľady boli zrazu na mne. Ach, ako ja nenávidím tieto trápne momenty! Zrazu som si všimla matikára sediaceho za katedrou dožadujúc sa vysvetlenia. Bože, to fakt musím meškať na matiku, ktorú vyučuje krvilačný netvor a ktovie čo má všetko ešte na rováši? Zatriasla som sa pri tej predstave a radšej som spustila nejakú tú výhovorku: ,,Nuž, naozaj sa ospravedlňujem, že meškám, ale moja mama dnes ráno odpadla a ja som schytila takú paniku, že aj po príchode sanitky som ju nechcela nechať samotnú, čiže som s ňou cestovala až do nemocnice a kým som sa upokojila, spomenula som si, že budem meškať, tak som utekala z nemocnice až sem a teraz som tu."
Matikár zo mňa nespúšťal oči a ja som nevedela, či mi na môj mizerný herecký výkon skočil alebo nie. Čím dlhšie bolo ticho v triede, tým viac som bola v rozpakoch. Zalievala ma červeň a nedočkavo som čakala, čo povie. Prečo ma toľko týra? Už nech prehovorí konečne, lebo po ňom hodím špongiu! Už som si živo predstavila, ako mierim špongiou rovno do Adrianovej hlavy, keď ma však z predstáv vytrhol jeho smiech. Trieda bola zmätená a priznávam sa, že aj ja. Čo mu je také smiešne? Po snáď polhodinovom tichu sa začne odrazu smiať? A tá moja výhovorka tiež nebola smiešna tak nechápem, na čom sa smeje. Zrazu ma chytila panika. Žeby som si ráno v tom rýchlom chystaní zabudla obliecť podprsenku??
Adrian sa odrazu rozosmial ešte viac a ja som si nenápadne kontrolovala, či tú podprsenku mám, ale keď som si ju nahmatala, od úľavy som takmer odpadla.
,,Iris, mohla si si vymyslieť aj lepšiu výhovorku. Radšej si sadni a láskavo si cez prestávky odpíš, čo sme si písali, kým ty si si vychrapkávala v posteli." povedal Adrian a v triede sa ozýval smiech takmer z každej strany. O môj bože, on ma oslovil mojím menom! Každého si plietol a mňa uhádol hneď! A keď sme už pri tom, zistila som, že v podaní Adriana znie moje meno naozaj krásne!
Ach, nemôžem si pomôcť, ale aj napriek tomu, že je to netvor, zabijak, vrah, vysávač krvi a psychický prenasledovateľ a neviem čo ešte... Stále je neskutočne sexi a tie jeho vlasy! Nič krajšieho ako on som asi v živote nevidela! Predávať ho na čiernom trhu, to by som za neho zarobila asi majland!
,,Á Iris? Aby som nezabudol, poobede ma tu po vyučovaní počkaj, si totiž po škole." dopovedal ešte stále smejúci sa Adrián.
Nechápavo sme sa na seba všetci pozerali a rozmýšľali sme, či nie je opitý, že sa toľko bezdôvodne smeje!
Prikývla som a ubezpečila ho, že ho tu poobede budem čakať a potom som už len premýšľala, čo odo mňa asi bude chcieť. No isté je, že aj ja mu budem musieť položiť pár otázok a táto príležitosť sa mi úplne hodí!
Cez prestávku som si uvedomila, že s Leom pokecať nemôžem, lebo s celou svojou rodinou odcestovali na týždeň do Londýna. Ako mu závidím! Týždeň nemusí myslieť na katastrofu dejúcu sa v našom meste.
Škoda, chcela som s ním pokecať o matikárke a Adrianovi, o ostatných učiteľoch, o škole.. Asi to budem musieť nechať na neskôr no..
A ako som si cez hodinu všimla, Natallie dnes nie je v škole, takže ak sa chcem s niekým porozprávať, ostala mi moja krásna stena. No, nie ďakujem.
Vybrala som si desiatu a modlila sa, nech už mám tento dlhý deň za sebou a úpenlivo som čakala na poobede..
Po pár hodinách som pohľadom odprevádzala spolužiakov náhliacich sa domov, keďže vyučovanie práve skončilo. To len ja som tu ostala trčať v "prekrásnej" lavici a čakala na Adriana.
Spomeň čerta, už sa jeho postava ladným krokom náhlila ku katedre a ja som ako vždy, nemohla spustiť zrak z jeho nekonečnej krásy.
,,Zem volá Iris." zasmial sa Adrian na mojom neprítomnom pohľade.
,,Já som tu, len som ešte premýšľala, či som chudákovi psíkovi ráno doplnila žrádlo." trepla som to prvé, čo ma napadlo.
,,Iste, iste. Ale dostaneme sa k tomu, prečo si ráno meškala? A teraz pravdu." povedal seximatikár v akcii pokojne.
,,To, čo som povedala, je pravda." odvetila som tvrdohlavo.
,,Takže ten budík, čo ráno skončil na mojej hlave, to nebol tvoj?" pýtal sa Adrian s úškrnom.
,,Ako viete, že.. " zastavila som sa a nejako som zamrzla. Sakriš, veď teraz mi vlastne potvrdil, že ma sleduje..
,,Iris, asi by sme sa mali porozprávať. " povedal Adrian a s očakávaním na mňa hľadel.
S husou kožou a miernym strachom som ticho odvetila:,,To by sme sa teda mali."
Nadýchla som sa a vydýchla a očakávala som, čo príde.

Trošku dlhšia kapitola... Na moju obranu- moje prsty sa nedali zastaviť! 😂 Takže, čo sa deje s Natallie? Čo sa stalo matikárke? A o čo ide Adrianovi?.. Čím ďalej, tým viac sa objavujú otázky, na ktoré ešte nepoznáte odpoveď, tak čítajte ďalej a dozviete sa, ako to bude pokračovať. 😉😇

LEVIK_bff

Rose🌹