Vlčia láska [DOKONČENÉ]

9.kapitola=Nočná mora

,, Ďakujem, Sam. Si tá najlepšia akú som mohol dostať. Milujem ťa." Pri tom ako hovoril, tak ma stiahol do medvedieho objatia.
------------------------------------------------------

,,Tay ? Ideme ? Prosiim." Spýtala som sa ho a pri tom nasadila psie očká.

,, No, dobre zlato. Poď ideme."

Posledný raz sa mi pozrel do očí a venoval letný bozk mojej hlave. Následne nato sme sa postavili a išli k východu.

'Chyť ho za ruku !'

Prikázala mi moja vlčica a ja sama neviem prečo, ale pocúvla som ju. Tay, sa namňa prekvapene pozrel, ale nakoniec sa mu na tváry usadil spokojný úsmev.  Už sme sa nachádzali pri aute, kde ma pustil a vydal sa mi otvoriť dvere od auta. Sadla som si, a on zatvoril dvere, ktoré doteraz držal.

Obehol auto a už sa nachádzal za volantom.

'Je smutný. Aj keď ti nedáva najavo. Daj mu pusu.'

Prečo ?

'Je to tvoja spriaznená duša !'

Asi, máš pravdu.

Rozhodla som sa počúvnuť moju vlčicu. Išiel si zapínať pás. Keď ho išiel štiknúť, tak som to využila a pobozkala ho. On sa spamätaval, ale po chvílke začal somňou spolupracovať. Rozdelili sme sa až keď nám dokázal kyslík.

,, Milujem ťa." Zašepkala som mu.

,, Aj ja teba Sam. Bežkaj si laškať, už je jedenást večer." Pousmial sa, a ja som zodvihla ruky do obranného gesta.

Usalašila som sa, a zatvorila viečka. Po chvílke som sa ponorila do ríše snov.

Predomnou, sa nachádzali mŕtvy rodičia, celá svorka. Ale správne všetci mŕtvy. Cítila som na sebe cudzí pohľad, tak som sa otočila dozadu. Nachádzal sa tam ten blonďavý chlapec, ktorý držal niekoho. Bol, to môj Tyler !! Pozrela som sa pozornejšie, a zistila som, že ho drží pod krkom dýku. Spanikárila som. Čo som mala urobiť ?

,, Ani, sa ho nepokúsiš zachrániť ? A to si hovoríš spriaznená duša ?" Ozval sa ten chlap, výsmešne a povýšenecky.

,, Sam, pštttt som tu u teba." Chlácholil ma Tay, keď som sa zobudila cela spotená,vystrašená a ako bonu bolo plakanie.

Ja som ho iba silno objala, a plakala mu do ramena. Cítila som sa pri ňom tak,tak bezpečne. Jeho škoricová vôňa ma upokojovala. Približne za hodinu ukludnovania som bola v pohode.

,, Ďakujem, Tay. Za všetko.'' Povedala som mu do očí. On sa iba usmial a odvetil:

,, Zlatko, nemáš zač. Pamätaj, budem tu pri tebe. Nikdy ťa neopustím. Milujem ťa."  Popri tom mi, venovala letný bozk na moje vlasy. 

,,Tay ? Nepôjdeme si ešte ľahnúť ?" Opýtala som sa a prosebne naňho pozrela. 

Nič nepovedal. Iba si ľahol na ľavú stranu postele a potľapkal na miesto vedľa neho. Dlho som nerozmýšľala. Ak sa to tak vezme, tak som ani neváhala a hneď skočila vedľa neho. Tayler nás oboch prikryl perinou. 

,, Tayler, ja sa bojím." Zafňukala som.

Z jeho strany som sa nedočkala žiadnej  ústnej  odpovedi.  Privinul si ma k sebe.  

,, Dobrú noc, láska." Zašepkal mi ešte. Ja som mu iba niečo nezrozumiteľné šepla do hrudi.

V Taylerovom náručí som sa cítila bezpečne. Tam, mi nemohol nikto ublížiť. Bola som skrytá pred celým svetom. Pomaly mi moje viečka oťaželi a ani som sa nebránila. Vedela som že Tay, je vedľa mňa. Spokojne som zaspala.