●13●

2.5K 215 11
                                    

Yoongi pov.
Pomrvil som sa na posteli pretože ma niečo..teda niekto začal štekliť na krku.
"Ale noták..Gi zobuď sa už. Inak ťa ušteklím k smrti" započul som hlas a následne niekoho ruky na mojom krku. Vyplašene som si sadol a pozeral na osobu vedľa mňa. Hoseok. Vydýchol som si. Ako to, že som jeho hlas vôbec nespoznal?
"Sss..au" sykol som. Strašne ma bolela hlava.
"Bolí čo?" zasmial sa.
Prikývol som a neodpustil som si jednu otázku"Ty..čo tu vlastne robíš?"
Hobi len nechápavo pokrútil hlavou.
"Ty si nepamätáš?"
"U-um" záporne som zatriasol hlavou a následne sa za ňu chytil a ľahol si späť.
Snažil som sa si vspomenúť na to, čo sa tu včera dialo.. Teda to, že tu bol Jimin viem ale nepamätám si všetko.
"Yoongi..nestáva sa, že si niečo nepamätáš keď piješ."
"Ale ja si včerajšok pamätám! Viem čo sa stalo. Viem, že sa kvôli mne Minie zranil ale teba si absolutne nepamätám."
Hobi sa namňa najprv len zarazene pozeral no potom mu na tvári bolo vidieť úškrn.
"Čo ti je smiešne?"

"Aww Yoongi!" zapišťal.
"Čo je? Hobi ja nechápem prečo sa smeješ!!" chcel som doňho hodiť vankúš no keď sa moja hlava ozvala, rozmyslel som si to.
"Nič len..na mňa si nepamätáš ale na Minieho áno" slovo Minie zdôraznil.
"Vážne som ho nazval Minie?"
Prikývol.
Ou. Aha.
"Páči sa ti?" zapozeral sa mi do očí. Nevedel som identifikovať, čo za výraz nahodil. Bol nečitateľný. Aj v hlase bol iný.
Iba som sa zamračil a vstal z postele ignorujúc bolesti hlavy.
"Kam ideš?" ozvlo sa zamnou no ja som len odišiel z izby. Umm..faajn. Vôbec neviem prečo som odišiel a neodpovedal mu nato jednoduché 'nie'. Možno preto lebo..neviem? Neviem či sa mi páči. Na fotke bol brutálne zlatý, tie jeho ružovučké vlásky a tie jeho stony pri tom ako mal sklo v dlani. Ach..ČO?! Nad čím to premýšľam? A ty Yoongi junior ľahni! Nikto ti nekázal vstávať!

"Yoongi myslím, že sa ti páči. Pozeráš sa do steny už dosť dlho a myslím, že my dvaja nie sme jediný, ktorý na tejto chodbe stoja."
Hneď ako to dopovedal sčervenel som a automaticky prekrížil rozkrok rukami. On sa len uchechtol a prišiel ku mne zo zadu.

"Premýšľal si nad ním čo?" zasmial sa a rukami mi začal masírovať krk.
"Chcel by si ho počuť kričať svoje meno, čo? Chcel by si ho vybozkávať na krku, čo?" jeho ruky sa  z môjho krku presunuli na moje boky. Na krku som ucítil jeho dych.
"Rád by si mu masíroval jeho zadoček, čo?"
Vypískol som keď mi zadok stlačil.
"Ho-hobi prestaň!" On len vybuchol do smiechu a pobral sa smerom do kuchyne.
"Choď si vyriešiť svoj problém. Ja zatiaľ pripravím niečo na raňajky. A nemusíš sa ponáhľať, dnes do školy nejdeme~"
Zamračil som sa no došlo mi, že si ten problém  budem musieť vyriešiť.
"Inak Jimin ti odkazuje, že je mu ľúto, že tu s tebou nemohol zostať." zakričal na celý byt.
To už som nevydržal a zamkol sa v kúpelni. Park Jimin za toto ťa zabijem.

~~

"Čo si tam robil tak dl- ahaa ty si sa aj sprchoval" uchechtol sa keď som sa konečne vrátil a popri tom som si sušil vlasy.
"Tak čo? Hotový?"
Nad jeho otázkou som len pretočil očami a sadol si k stolu. Sledoval som ho ako sa vrtí pri linke a niečo robí.
"Nie, nepáči sa mi"
"Huh?" Hobi sa na mňa len nechápavo pozrel.
"Odpoveď na tvoju otázku. Pýtal si sa, či sa mi Jimin páči"
"Prečo klameš?"
"Neklamem"
"Klameš"
"Ni-"
"KLAMEŠ!" zvrieskol.
Len som sa naňho pozeral s otvorenými ústami.
"Prepáč..ja..dáš si k tomu čaj?" usmial sa a položil predomňa topinky.
Iba som prikývol a on už pobehoval po kuchyni s hrnčekom v ktorom bol čaj. Položil ho k mojim topinkám a sadol si oproti mne jedúc svoje raňajky.
"Čo to bolo?" opýtal som sa ho.
"Čo bolo čo?" sladko sa usmial a už bral do úst ďalšie sústo.
"Už..nič" falošne som sa usmial a ignoroval jeho náhlu zmenu nálady. Fajn..to bolo divné. Nechal som to radšej tak a pustil sa do jedla.

"Ja už pôjdem. Tak sa maj Gi" postavil sa zo stoličky a odišiel.
"Hobi počkaj!" zakričal som naňho, no neskoro. Dvere sa zabuchli. Čo to sakra bolo? Je vážne divný. Ignorujúc všetko čo sa teraz stalo som vošiel do izby a padol do postele. Chcel som ísť spať no v tom mi prišla správa. Zamrzol som keď som si ju prečítal.

Yoonmin <story texting>Where stories live. Discover now