Yoonmin <story texting>

●36●

-RÁNO-
Hoseok pov.

Stál som pred Taeho dverami. Neviem prečo..ja..ja som rozmýšľal. Cez plece som mal prehodenú tašku do školy no nešiel som do nej. Namiesto toho som prišiel pred jeho dom. Je 7:35 a Tae zvykne na 7:40 vychádzať z domu.

Stále neviem vstrebať to čo mi povedal. Nedokážem to prijať a potrebujem sa s ním porozprávať. Keďže som mu vôbec neodpovedal na správy neviem ako sa mu mám pozrieť do očí. Povzdychol som si a šiel zaklopať na dvere. Mám síce kľúče ale nechcem mu tam len tak vtrhnúť.

Keď sa moja ruka šla dotknúť dverí, náhle sa otvorili a ja som tak zaklopal na Taeho hruď.
"H-Hobi?"
Namiesto toho aby som tú ruku stiahol som roztvoril dlaň a prešiel ňou po jeho hrudi. Hladkal som ho a jedna neposlušná slza sa mi skotúľala dole.

"Hobi.." Tae mi chytil ruku a ja som sa mu už konečne pozrel so očí. Videl som v nich strašne veľa zlosti ale i smútku zároveň.
"Tae ja.."
"Poď dnu" vtiahol ma dnu za ruku a posadil na gauč.

Tašku som zložil na zem a Tae tú svoju tiež.
Sadol si na druhý koniec gauča a  upriamil na mňa pohľad.

"Prečo?" zadíval sa mi do očí.
Vedel som na čo naráža.
"Tae vie-"
"Prečo mi sakra vôbec neodpisuješ na správy a potom len tak prídeš ku mne domov?!"
"Ta-"
"Ako môže vôbec existovať niekto taký ako ty?! Ja hlupák som si myslel, že keď ti dám všetko čo chceš, budem robiť všetko čo chceš, budem s tebou tráviť každú jednu skurvenú minútu každý deň, pochopíš, že si pre mňa všetko! Že ma začneš milovať tak ako ja teba! Ale nie..ty všade vidíš len toho Jimina!!"

Od zlosti sa pohol smerom na moju stranu gauča a uveznil ma pod seba.  Ťahal ma za lem trička a z očí sa mu kotúľali veľké slzy.

"Ešte ani nejakú skurvenú reakciu na to, že som ti povedal, že ťa milujem mi nevieš dať! Odišiel si..TY SI ODIŠIEL!" vlepil mi facku a hlava mu padla k mojej hrudi. Miestnosťou sa ozývali len jeho vzlyky. Ruku som mu vplietol do vlasov a pritisol si ho bližšie k sebe.

"TAK ŤA NENÁVIDÍM, ŽE ŤA AŽ MILUJEM!!" zavzlykal a ja s som okolo neho obtočil ruky. Padol na mňa celý a ja som si ho tak viac zovrel v objatí. Škrabkal som mu chrbátik a jeho vzlyky sa trochu utíšili.

"Prosím povedz niečo.." chabo mi zašepkal do ucha a na svojom líci som ucítil horúcu slzu, ktorá na mňa kvapla z Taeho nezastaviteľného plaču.

"Prepáč.." zašepkal som takmer nepočuteľne.
"Prepáč!! Prepáč mi to! Strašne si mi chýbal..zistil som to. Neviem bez teba byť! Mám v hlave ešte stále Jimina no ty..ty..oh Tae! Celý ten čas som nevidel niekoho tak úžasného. Nevidel som teba.. Už nejaký čas som vedel, že ma miluješ no nechcel som si to pripustiť. Nevedel som! Nemohol som..No prišiel som na to, že som to celú dobu nechcel. Odmietal som pripustiť fakt, že už nie je žiaden Jimin a Hobi. Odmietal som prijať fakt, že by si ty mohol byť so mnou! Taehyung-"

"Hobi prosím nerob to ešte zložitejšie ako to je!" odtiahol sa kúsok odo mňa no stále na mne sedel.
"Prečo si prišiel?..."

Zahľadel som sa mu do očí a dal sa do sedu. Tae na mňe tak teraz sedel obkročmo a ja som mu bradu zobral medzi prsty.

"Pretože som zistil, že milujem teba" pousmial som sa a pomaly sa približoval k jeho perám. Vyšlo mi pár sĺz a ja som spojil naše pery. Tae bol v miernom šoku, no po chvíli som ucítil jeho teplé slzy na perách. Obtočil mi ruky okolo krku a ja som si ho vyzdvyhol vyššie. Uhryzol som ho do spodnej pery a on nás preklonil do zadu. Bol som teda opretý o operadlo gauča a cítil Taeho jazyk ako vyhľadáva ten môj. S radosťou som mu vyhovel a naše jazyky sa stretli. Po chvíli sa odo mňa odtiahol pre nedostatok kyslíka.