Yoonmin <story texting>

●35●

Yoongi pov.
Ponáhľal som sa k Jiminovi aby som naňho dal pozor. Keď som bol pri jeho dome opatrne som otvoril dvere a zavrel za sebou. Vyzul som si topánky a zavesil bundu na vešiak. Keď som vošiel do obývačky uvidel som Jimina na gauči. Usmial som sa, no hneď som zamrzol keď som ho započul plakať.

"Minie?" sadol som si k nemu na gauč.
On sa na mňa otočil so slzami v očiach a ruky mal obmotané okolo brucha.
"Minie ako veľmi ti je zle?"
"Y-Yoongi nič to nie je..l-len sa mi zatočila hlava, je to v pohode" snažil sa usmiať no namiesto toho, mu vyšlo pár sĺz.

Prisunul som sa k nemu bližšie a priložil ruku na čelo.
"Minie veď ty celý horíš!!"
"Fakt to nič nie- ahh!" postavil sa z gauča no chytil sa za hlavu a skoro spadol keby som ho nechytil.

"A dosť, musíš si ísť ľahnúť" vyzdvyhol som ho na ruky a odniesol do izby, kde som ho zababušil pod perinu. Zašiel som do kúpelne po uterák, ktorý som dal pod studenú vodu a odniesol som ho Jiminovi. Použil som ho ako obklad, a dal mu ho na čelo.

"Ďakujem" chabo sa pousmial a chytil si obklad.
"Od čoho ti je tak zle?" ľahol som si vedľa neho a hladkal ho za ruku. Neodpovedal mi.
"Minie?"
"Ja..ja neviem"
Trochu som sa nadzdvyhol a pozrel sa naňho.
"To neznelo úprimne"
"Ja neviem proste..proste mi prišlo zle."

Povzdychol som si a pritúlil sa k nemu.
"Ak budeš niečo potrebovať kľudne hovor" pobozkal som ho na krku a hlavu položil na jeho hruď. Natisol sa na mňa viacej a ruku mi strčil do nohavíc. Viem, že je úchylný, ale ešte aj keď mu je zle?
V tedy ma niečo napadlo.

"Minie pozri sa na mňa."
"Prečo?" otočil sa ku stene.
"Proste sa na mňa pozri." usmial som sa a pohladil ho po vlasoch.
Jeho veľké kukadlá na mňa upriamili zrak. Aish! Ja to vôbec neviem rozpoznať. Ako to len ten Hobi rozoznal? Ako mám teraz vedieť, či to Jimin je alebo má ten výpadok?

"Tak..už, už sa môžem otočiť späť?"
"Nie počkaj" zobral som jeho tvár do dlaní a prezeral si tie oči. Sú viac čierne. Či? Och! Ako to, že neviem?! V tom mi zazvonil mobil. Vstal som s postele a zobral ho zo stola.

"Prosím?"
"Sorry Yoongi, mal som vybitý mobil a nebol som do-"
"Hobi!" skočil som mu do reči.
"Áno som to ja. Počúvaj už by si si konečne mohol čítať ten displej, že kto ti volá. Chcel som len, že-"
"Hobi prepáč, že ťa prerušujem ale ako si vedel rozpoznať kedy Jimin tú poruchu má a kedy nie?" otočil som sa smerom k posteli a skontroloval Jimina. Vyzeralo to, že spí.
"Si u neho? Čo robí?"
"Momentálne asi spí, ale prišiel som sem lebo mu bolo zle.."
"Zle? Ešte som na ňom nevidel nejaké nevoľnosti keď to mal, robil aj niečo iné?"
"Plakal, ale to bolo asi preto lebo mu je zle"
"Tak to mu asi nič nie je. Len mu je zle. Ale inak, keď už sme u toho, tak teraz sa mu dejú také novšie veci, že pri tej zmene nálady sa mu tá nálada zmení na ďalšiu"
"Beriem na vedomie. Inak kde si dnes bol?"
"Sorry, musel som si ísť vybaviť nejaké veci a mobil som si nechal doma."
"A teraz si kde?"
"P-prečo sa pýtaš?" asi som ho tou otázkou prekvapil.
"Pretože som počul hlas, Taeho hlas, a ak by som sa mal vrátiť k tej tvojej vete 'mal by si si čítať displej na mobile' tak čítam. Toto je Taeho číslo."

Na chvíľu bolo ticho a mne samozrejme všetko došlo. Hobi nebol v škole a Tae tak isto. Znamená to, že sú niekde spolu.  "Si u Taeho?" uchechtol som sa.
"Som ale-"
"Fajn tak ho pozdrav a ja už pôjdem. Majte sa"
Predtým než som zložil hovor som ešte počul Taeho smiech a Hobiho povzdych. Ach, predpokladám, že doma nezostali len kamarátsky. Určite spolu niečo majú. Aish, mohli mi to povedať.

Položil som mobil na stolík a otočil sa smerom k posteli.
"JIMIN! BOŽE!" strašne som sa zľakol keď sa za mnou len tak objavil.
No zľakol som sa ešte viac keď ma hodil o stenu. Sykol som od bolesti a keď som zodvihol hlavu, Jimin už bol pri mne a ruky mi uveznil nad hlavu. Fajn. Nebolo mu zle. Vážne má ten výpadok.
Netušil som čo mám robiť, ešte nikdy som s ním takto nebol.