Yoonmin <story texting>

●40●

Jimin pov.

"Jeon Jungkook. Teší ma."

Zamrazilo ma. Vlastne..bol som nervózny už od kedy som vstúpil do tejto miestnosti a uvidel jeho. Veľmi dobre som si pamätal tú tvár a on si veľmi dobre pamätá moje meno. Nechápem prečo si ho pýtal.

Chytil som Yoongiho pevne za ruku a  Jungkook sa uchechtol.
"Prosím pán Min, mohli by ste teraz odísť?" nahodil úsmev.
Yoongi prikývol no ja som mu odmietal pustit ruku.

"Minie čo je? Veď sa neboj, zvládneš tie veci vybaviť aj sám"
"Yoongi ale ja s ním nemô-"
"Pán Min prosím, choďte už"
"Minie zvládneš to dobre?" dal mi pusu na čelo a vytrhol sa z môjho zovretia.

Yoongi..nemôžeš ma tu s ním nechať! Nemôžeš! Ja s ním byť nechcem..
Zaklapli sa dvere a ja som pocítil niekoho ruky na ramenách.

"Jiminieeee, och ani nevieš aký som rád, že ťa vidím~" uchechtol sa.
"Čo tu robíš?" odtiahol som sa od neho a pozrel sa inde.

Zasmial sa a šiel zamknúť dvere.
"Č-čo robíš? Hej! Pusti ma!" zľakol som sa keď ma chytil za ruku a ťahal k jeho stolu.
Vysadil ma na stôl a vtesnal sa medzi moje stehná.

"Pracujem tu? Čo iné by som tu mal robiť?" zavrnel mi do ucha a oblízal krk.
"J-Jungkook!" snažil som sa odtiahnuť no držal ma pevne za boky.
Natisol sa ku mne viac a začal mi sať kožu.
"Jungkook..p-prosím prestaň! Ak si si nevšimol tak niekoho mám!"

"Och..toľko vecí mi tu vadí. Kde je to tvoje rozkošné oslovenie 'Jungkookie'? A naviac..chýbajú mi tvoje vzdychy." rukou mi prešiel po rozkroku.
"Ahh, prestaň!"

"Toľko sa zmenilo za tie roky Jiminie~
Vyrástol si a opeknel. Čo takto si pripomenúť tie staré časy?"
"Jungkook prestaň! Urobil si z Hobiho totálneho blázna!"
"Ja zato nemôžem, že je tak žiarlivý."
"Veď vtedy som s ním chodil! Myslíš si, že je normálne aby doktor spal so svojími pacientmi?!" chcel som ho od seba odtiahnuť no držal  ma pevne.

"Páčilo sa ti to~" skúsol mi ušný lalôčik.
"Robil som to z donútenia! Čo si ty bol vôbec za psychológa? Mal si mi pomôcť! Nie vytvárať mi ďalšie traumy!"

"Ale Jiminieee nebuď taký. A už dávno nerobím ako psychológ. Ako vidíš, patrí mi toto všetko."
"Skvelé. Takže blánovy patrí blázinec." odfrkol som.
"Veľmi neposlušný si" zavrčal a stlačil mi stehno.

Keď som mal 16 chodil som s Hobim za psychológom do Busanu aby mi pomohol určiť z čoho mám tie výpadky osobnosti. Už na prvom sedení ma všelijako obchytkával a keďže tam bol Hobi so mnou a videl to, tak sa neskutočne naštval. Je to strašne divný človek a vtedy robil zle aj Hobimu. Keďže je psychológom dokáže nejako zmanipulovať ľudský mozog alebo čo..neviem ako to myslel ale proste s Hoseokom niečo spravil. On bol akože normálny ale raz od času sa choval ako úplný blázon.

"Ahh d-dosť! Jungkook prestaň!"
Prinútil ma ľahnúť si a vyhupol sa nado mňa.
"Vieš..ty si veľmi zaujímavý človek Jiminie. Keďže si prišiel ku mne a povedal si mi čím trpíš bol som fascinovaný. Jednak tým, že sa v tvojom živote deje niečo tak úžasné a dokážeš zabudnúť na svoju osobnosť. Že dokážeš byť niekym iným. A jednak tým, že už na ten prvý pohľad si sa mi páčil. A prečo si nespojiť prácu s niečim užitočným? Prečo ťa nepretiahnuť rovno v práci ako svojho pacienta?" uchechtol sa a dal mi pusu na čelo.

"V poslednej dobe ma tu chce každý len pretiahnuť! A naviac takí blázni ako ste vy všetci!" začal som sa pod ním metať.
"Ja nie som blázon. Som len vypočítavý." uškrnul sa.

"Čo chceš teraz robiť? Chceš ma tu pretiahnuť alebo ma chceš nebodaj zabiť?" nadvihol som obočie a stále sa ho zo seba snažil striasť.
"Mohol by som ťa pretiahnuť no..o to mi teraz nejde."

"Tak o čo ti teda ide? Vždy si ma zneužíval len na sex..všetci ma tu zneužívate len na sex!"
"Shh Jiminie. Neštvi sa toľko." uchechtol sa a zliezol zo mňa. Ja som sa hneď postavil na nohy a odstúpil od neho čo najďalej.

"Jiminie pravdu ti poviem..o tvoje telo mi teraz vôbec nejde. Povedz mi. Ako sa má Yoongi?"
"Č-čo?! Tým mi chceš povedzť, že chceš niečo urobiť Yoongimu?!"
"Ale kdeže. Ach to sa nemôžem opýtať ako sa má? Nie, jeho sa ani nedotknem."

"Ja som z teba úplne zmätený! O čo tu ide?!"
"Jiminie, všetko čo sa ti teraz stalo som naplánoval ja"
"Č-čo..?"
"Pomáhal mi Taehyung." uchechtol sa.
Ja nechápem. Ničomu. Čo naplánoval?! O čo mu ide!?

"Bol som posadnutý tebou. Ale..nemyslím to teraz ako, že som bol do teba zamilovaný. Áno, užíval som si tvoje telo, no bol som posadnutý tým tvojim zázračným výpadkom. Chcel som zistiť ako je možné, že sa niečo také deje. Všetko som naplánoval. Tie dve roky som na tom makal. Už od nášho prvého sedenia som mal ten plán v hlave. Najprv, urobiť z Hoseoka úplného psychopata. Zmeniť mu premýšľanie bolo veľmi ľahké. Takže chudáčik, sedí v mojom blázinci úplne zbytočne. Potom som ťa chcel dať dokopy s Yoongim. Vyšlo mi to. To prečo práve s Gim..no. Chcel som nájsť niekoho, kto by sa ti zapáčil a aby si dal kopačky Hobimu aby mu to jeho mozog poškodilo ešte viac, veď prísť o milovanú osobu tiež spôsobuje určitú bolesť, no nie? Tak Tae mi povedal, že Yoongi by mohol byť pre túto úlohu ako stvorený."

"Ohh ty si šialený bastard!"
"Psst, ja som ešte nedohovoril."

"Kedže ste sa rozišli, potreboval som nejako pridržať Hoseoka pri živote pretože bol fakt na pokraji zhrútenia. Poprosil som Taeho či by ho nemohol nejako spracovať. Takže sme vlastne natlačili Hobimu do hlavy, že Taehyung je niekto pre koho sa ešte oplatí žiť. Všetko som plánoval Jiminie. Všetko. Nabúraval som sa ti do kamier a pozoroval tvoje zmeny. Ouu a ak by ti to náhodou ešte nedošlo..Taehyung je môj priateľ. Všetko som to mal perfektne naplánované Jiminie. Všetko mi perfektne sedí. Teraz je Hoseok v blázinci a ty si tu. Môžem ťa pozorovať už reálne. Budeš môj pokusný králik.Tak veľmi chcem zistiť prečo sa ti to deje. Mám na tebe závislosť. Prepáč Jiminie." luskol prstami a nejakým iným vchodom vošiel dnu Taehyung.

"Ty si úplne šialený. Uvedomuješ si, že sa plno vecí nemuselo stať? Veď Hobi je tu zavretý úplne zbytočne!!"
"Ale no Jiminie.." podišiel ku mne Tae a mňa hneď striaslo.
"Ty sa ku mne nepribližuj!" odstrčil som ho od seba.

"Nemôžeš byť taký neposlušný. Od teraz musíš počúvať svojho pána" uchechtol sa a Taehyung ma chytil za ruky a pridržiaval mi ich za chrbtom.
"Čo chceš teraz robiť?! To ma tu budeš držať ako svoju hračku na pozorovanie?!" vybehol som naňho. Bol by som po ňom aj skočil keby ma Tae nedržal. Toto ma neskutočne naštvalo. Všetko čo povedal ma naštvalo.

"Áno presne tak."
"Ahh veď ty si úplne šialený!"
"Ja viem" zasmial sa a Taehyung ma ťahal do nejakej inej miestnosti.
"K-kam ma to vedieš?"
"Niekde, kde ti nepomôže už nikto" uchechtol sa.

Keď otváral zadné dvere, započul som krik.
"Y-Yoongi?" bol..bol to Yoongiho krik?
"Namjoon je tu. Zamkni Jimina  tam kde sme sa dohodli. Ja to zatiaľ idem s Yoongim vybaviť inde. Taehyungie vieš kde máš potom prísť, že?" Jungkook podišiel ku dverám a keď Taehyung prikývol tak odišiel.

Zamkol ma v nejakej miestnosti. Bola tu len posteľ a malá knižnica. Čo sa to tu sakra deje?! Bol to teda Yoongiho krik.
Preboha čo mu chce spraviť?!
A prečo Namjoon?! Čo má on spoločné s nimi? To znamená, že tie jeho pohľady v škole niečo znamenali? Vie vôbec Jin o tom, čo robí jeho manžel?! Bože..mám milión otázok. Musím sa ale najprv odtialto dostať a pomôcť Yoongimu.