Yoonmin <story texting>

●42●

Jimin pov.

Sedím tu opretý o stenu už asi 10 minút a rozmýšľam čo mám robiť. Potrebujem sa odtialto dostať von. A to rýchlo. Postavil som sa a rukou prešiel po mrežiach. Prečo ma vlastne zatvorili do cely? Veď sa tu cítim ako vo väznici!

"Jiminie si tu?"
Započul som hlas. Veľmi známy hlas.
"Hobi?! K-kde si?" pokúšal som sa prestrčiť hlavu cez mreže no nešlo to. Za pár chvíľ sa predo mnou objavil a otváral moju celu.

Hneď som naňho skočil a pevne ho objal.
"Bože tak som sa o teba bál Jiminie!" objal ma pevnejšie a ruku mi vplietol do vlasov. Po chvíli som sa od neho odtiahol a venoval mu úsmev.

"Odkial si mal kľúče?"
"To, že som po teba mohol prísť je Yoongiho práca"
"Ako to myslíš, že Yoongiho práca?" nechápavo som sa na neho pozrel.
"Pomohol mi dostať sa von, no teraz majú jeho. Musíme mu pomôcť. Je tu Jungkook a ja vôbec netuším čo od neho chce. Namjoon ho niekam zobra-"

"Namjoon má Giho?!" vyľakane som sa naňho pozrel.
"Odviedol ho niekam no neviem ka- Kam ideš?"
Chytil som ho pevne za ruku a ťahal ho von z tej miestnosti.
"Musíme sa dostať na recepciu. Potrebujem si zavolať. Ty asi pri sebe mobil nemáš čo?"
Otočil som sa naňho no on záporne pokrútil hlavou.

Vyšli sme na recepciu a prekvapilo ma, že tu nikto nebol.
"Poobzeraj sa či tu náhodou niekto nie je. Ja si zatial zavolám" Hobi prikývol a začal kontrolovať najbližšie miestnosti.

"Jin?" po pár minútach mi to konečne zdvihol.
"Umm Jimin čo je? Nepočká to? Mám teraz prácu-"
"Ide o Namjoona" skočil som mu do reči.
"Č-čo urobil?"
"Ja neviem ako ti to mám vysvetliť..proste niekde odniesol Yoongiho a ja neviem kde je. Proste-"
"Kde si?"
"V jednom z blázincov v centre mesta. No zabudol som názov."
"Ani mi ho povedať nemusíš. Už viem o čo tu ide. Jeon Jungkook je riaditeľom však?"
"Áno ako to-"
"Do piatich minút som tam. Všetko ti vysvetlím" uchechtol sa a zložil.

Po tomto telefonáte som mal v hlave ešte väčší zmätok ako do teraz.
"Jiminie, nikto nikde. Neviem kam zmizli" Hobi ku mne pribehol a oprel sa o pult.
"Jin tu bude za 5 minút"
"Prečo Jin?" nechápavo sa na mňa pozrel a ja som podišiel k nemu a tiež sa o pult oprel.
"Pretože je to Namjoonov manžel. Povedal, že nám to vsvetlí keď príde"
Hobi prikývol a medzi nami nastalo trápne ticho.

"Ehm no..Jiminie chcel som len, že.. Aish prepáč mi to, ako som sa k tebe choval. Ja..ja by som ti nikdy neublížil. Neviem prečo som ti robil tie veci..proste-"
"Hoseokie" otočil som sa k nemu a položil mu ruky na ramená. "To Jungkook. On ti nejako vtlačil do hlavy aby si sa ku mne choval tak ako si sa choval"

"Lenže ja si to všetko pamätám. Ale ja som nechcel..nechcel som ti ublížiť.."
po líci sa mu skotúľala jedna neposlušná slza.
"Poď sem" zašepkal som a pritiahol si ho do objatia.

"Jiminie?"
"Áno Hoseokie?"
"Môžem ťa požiadať o jednu vec?" odtiahol sa odo mňa a jeho pohľad sa presmeroval na zem.
Prikývol som a on začal koktať.

"K-keďže už j-je t-to všetko tak vysvetlené tak, tak moholi b-by sme aspoň posledný b-bozk? Ja viem, že máš Giho, prajem vám to a je mi ľúto čo som spôsobil ale..aspoň posledný. N-na rozlúčku" stále sa pozeral do zeme a ja som sa nad ním pousmial.

Vzal som mu bradu medzi prsty a naklonil sa k nemu.
"Ako by si chcel teda ten posledný bozk?" zašepkal som a díval sa na jeho pery.
On okolo mňa obtočil ruky a pritisol si ma tak bližšie.
"Mne je jedno akú pusu mi dá-" skočil som mu do vety svojim jazykom. Ale že vážne. Aj keď s ním už teda nie som..ten posledný bozk mu dopriať môžem. Mohol som mu dať len nejakú obyčajnú detskú pusu no ja mu doprajem dlhý bozk. Počas toho som rozmýšľal, že keby nebolo Jungkooka sme s Hobim ešte stále spolu. Nie žeby som nebol za Yoongiho rád. Milujem ho ale predsa len si to Hobi všetko odskákal zbytočne.