Malec From 0 to 10.. Love story

Please save me

Bolo slnečné ráno, po dlhej dobe znovu slnko vyhralo nad mrakmi. Magnus kráčal z nemocnice k autu keď ho obklopila kopa fotografov a novinárov.
,,Pán Bane, je pravda že máte rakovinu ?"
,,Pán Bane, koľko času vám ostáva ?"- okolo neho sa strhla bitka fotografov snažiacich sa dostať najlepšiu snímku.
,,Prosím odíďte, nechajte ma."- snažil sa dostať k autu ale nešlo mu to, nevládal kráčať. Bol vyčerpaný z ďalšej liečby ktorá ho mala pripraviť na novú experimentálnu liečbu.
,,Pán Bane,.. pán Bane."- všetci na neho kričali a pchali mu pod nos fotoaparáty a mikrofóny. Magnus zastal, hlava ho rozbolela a prestal vnímať svet okolo seba. Keď znovu otvoril oči uvidel len chrbát osoby ktorá pred ním stála.
,,Nepočuli ste, odíďte. Pán Bane potrebuje oddych, necíti sa dobre. Nepočuli ste ?!! Zmiznite kým nezavolám políciu."- muž sa k nemu otočil a teplé ruky ho pevne chytili a pritlačili k sebe. Ucítil výrazný mužský parfém.
,,A.. Alexander."- pevne sa ho chytil a držal sa ho ako sna z ktorého by sa mohol prebrať.
,, Poď."- ťahal ho k autu. Otvoril mu dvere a a on sám si sadol na miesto šoféra. Naštartoval auto, celou cestou boli obaja ticho, neprehodil ani slovo. Keď zastali pred Magnusovym domom Alexander vystúpil a otvoril dvere Magnusovi, nastavil mu ruku a pomohol mu dnu. Tam mu vyzliekol kabát.
,, Odíď."- šepol Magnus a otočil sa k nemu chrbtom.
,,Magnus."- chytil ho pevne za ruku.
,,Nepotrebujem ľútosť, zvládam to. A keď nie... Ajtak už nemám veľa času. Nikomu nebudem chýbať, prosím odíď, nerob to bolestivejším ako to je."- Alexander mu chcel niečo povedať ale Magnus prudko vytrhol ruku z jeho zovretia a utiekol na záchod. Zvracal takmer vždy po chemoterapii. Keď sa vrátil Alexander bol preč a pred domom mu stálo už dosť áut s novinármi a fotografmi. Zatiahol všetky okná a sadol si v obývačke. Otvoril si fľašu whisky a odpil si poriadny kus.
,,Magnus."- Clary aj s Jaceom stali vo dverách  aj s húfom novinárov za chrbtom a tak rýchlo dvere zavreli.
,, Magnus, odlož tú fľašu. Vieš že nesmieš piť."- Clary v kuchyni zložila nákup a sadla si k Magnusovi, ten fľašu položil na stôl a oprel sa o Clary ktorá ho pevne objala.
,,Máme pre teba s Jaceom novinku."- usmiala sa na neho, Magnus si utrel slzy a pozrel na ňu.
,,Som tehotná."- oči jej žiarili šťastím, Magnus ju prudko objal, na chvíľu zabudol na všetku bolesť ktorá ho vnútri ničila.
,, Gratulujem."- úprimne sa usmial.
,,A boli by sme radi keby si sa stal krstným otcom nášho dieťatka."- povedal Jace.
,,To vážne ?"- opýtal sa prekvapene.
,,Áno."- usmial sa.
,,Budem najlepším krstným otcom. Počul si , budem tvojím krstným a zasypem ťa láskou a všetkým čo len budeš chcieť."- hovoril ku Clarynmu brušku a jemne ho hladil.
,,Magnus, stretli sme Alexandra."- povedal Jace a posadil sa vedľa Clary.
,,Nechcem sa o ňom rozprávať."- postavil sa a odišiel do svojej izby.
,,Clary, myslíš že Alexander sa vrátil kvôli Magnusovi ?"- opýtal sa Jace Clary.
,,To netuším ale Magnus to neznáša veľmi dobre. A ešte k tomu aj tí novinári. Bojím sa o neho."- povedala starostlivo Clary a Jace ju objal.
,,Neboj sa má tu nás. A ja ho nenechám."- povedal. Magnus sedel pri okne a pozeral vonku na všetkých tých novinárov ktorí čakali na každý pohyb v dome. Celý večer preležal v posteli až napokon zaspal a zobudil sa až ráno.
,,Dobré ráno."- povedal keď vošiel do kuchyne ale Clary a Jace už neboli doma a tak sa išiel umyť a vyšiel z domu. Okolo neho sa hneď zhrkli novinári a oslnili ho blesky fotoaparátov.
,, Odíďte, ste na súkromnom pozemku!"- povedal nahnevane.
,,Pán Bane. Odpovedzte na pár našich otázok. Pán Bane !"- všetci sa trhali o každú informáciu. Magnus bol tak strašne nahnevaný.
,,Áno mám rakovinu, zostáva mi už len málo času nakoľko mi ani jedna liečba nepomáha. Teraz chcem ísť do nemocnice pretože ma čakajú ďalšie vyšetrenia."- novinárka ostala stáť prekvapená a nielen ona ale všetci, Magnus si zložil kapucňu a odhalil tak hlavu bez jeho krásnych vlasov. Nastúpil do auta a odišiel do nemocnice. Keď kráčal z vyšetrení bol znovu unavený a žalúdok mal ako na vode, chcel si ist ešte pre nejaké papiere ale stratil vedomie.
,,Magnus, Magnus!"- zobudil sa na hlas.. známy hlas.
,,Hmmm."- pootvoril oči a uvidel tie krásne oči.
,,A.. Alexander."- bolelo ho celé telo.
,,Shhh, nehýb sa. Odpočívaj."- povedal, bol napichnuty na rôzne hadičky a prístroje.
,,Omdlel si, Magnus. Doktor povedal že..."- Magnus mu však skočil do reči.
,,Ja viem. Liečba nezaberá, prečo si tu ?"- opýtal sa ho a pozrel mu do očí.
,,Videl som to prehlásenie v novinách. Magnus, ja.. nikdy som ťa nevidel takého... Prepáč mi že som odišiel ale nemohol som, bal som sa."- pozeral mu do očí.
,,Tvoja žena musí byť šťastná že ťa má."-Magnus sklopil oči a sťažka sa nadýchol.
,,Rozviedol som sa. Boli sme svoji len chvíľu."- povedal a chytil Magnusa za ruku.
,, Alexander, prosím nechaj ma. Nechcem ťa stiahnuť do tohoto."- Magnus rozhodil rukami okolo seba.
,,Magnus, prosím. Dlhujem ti toho veľa a chcem ti pomôcť."- povedal Alexander starostlivo.
,,Nepotrebujem tvoju ľútosť Alexander a nič od teba nechcem. Niesi mojim dlžníkom. Prosím teraz odíď a nechaj ma tu samého. Choď a užívaj si život. Ja už nič nemám."- Alexander sa postavil.
,,Chcel som ti pomôcť ale vidím že ty už nič nechceš. Keď si to rozmyslíš daj mi vedieť."- bol tak strašne nahnevaný na Magnusa ale aj na seba že ho vtedy opustil. Áno bol hlúpy ale nemohol mu dať to čo k nemu necítil. Magnus zostal v nemocnici ešte pár dní na pozorovaní a na ďalších experimentálnych liečbach ktoré na ňom skúšali. Keď ho pustili z nemocnice prišli pre neho Clary a Jace. Doma mu nachystali všetko potrebné pretože museli na víkend odcestovať kvôli istým pracovným stretnutiam.
,,Magnus keby čokoľvek volaj!"- povedal mu Jace a podal mu telefón.
,,Neboj Jace, budem doma a keby niečo tak volám. Teraz utekajte a užite si."- podal mu obálku s dvomi letenkami a zaplateným pobytom na malom tichomorskom ostrovčeku.
,,Magnus, to nemôžeme."- Jace protestoval.
,,Nie, všetko som zariadil. Užite si to. Ja zvládnem všetko ostatné. A teraz bez odvrávania, ponáhľate sa pretože nestihnete lietadlo."- Clary ho pevne objala a aj Jace.
,,Majte sa."- ešte im zamával a išiel do pracovne, tam vytiahol všetky podklady a pustil sa do práce v polke zaspal ale keď sa prebudil pustil sa do nich znova. Na ďalší deň sa obliekol išiel do nemocnice a odtiaľ išiel do firmy. Keď otvoril dvere do zasadačky všetci na neho pozerali s otvorenými ústami, postavil sa za vrch stola a začal preberať všetky dôležité rozhodnutia ktoré plánuje urobiť vo firme. Keď stretnutie skončilo všetci mu popriali veľa šťastia a dohadovali sa na ďalšom meetingu. Magnus kráčal pomaly domov. Rozhodol sa že mu trošku pohybu nezaškodí. Kráčal, slnko sa schovalo za mraky a začalo pršať, dážď zmáčal jeho oblečenie a Magnus začal cítiť chlad. Snažil sa kráčať rýchlejšie ale nevládal, jeho telo bolo slabé a po chvíli si musel sadnúť. Znovu spravil pár krokov a zase si sadol.
,,Sakra, Magnus to zvládneš. Musíš."- povedal si a postavil sa, kráčal. Nevládal ale kráčal ďalej aj keď už ledva dýchal. Nádych a výdych, každý ďalší krok bol plný bolesti ale Magnus sa nechcel vzdať, kráčal ďalej a ďalej.
,,Magnus."- prudko nasával vzduch do pľúc, ledva pred seba videl ako prudko pršalo. Nevnímal nič okolo seba a kráčal, cítil prudkú bolesť pri srdci ale neprestával.
,,Magnus!"- niekto volal jeho meno ale on kráčal, padol na kolená ale ajtak sa postavil a kráčal ďalej až ho niekto prudko chytil za ruku a vtiahol do horúcej náruče, privrel oči a pevne sa ho držal. Srdce mu spomalilo a prestalo bolieť, prudko vdýchol tú vôňu.
,, Alexander."- usmial sa a keď sa prebudil ležal v teplej posteli doma v spálni. Myslel si že sa mu to sníva ale keď sa pozrel vedľa seba uvidel ho ako sedí pri jeho posteli a spí posediačky.
,, Alexander."- usmial sa pre seba, skĺzol z postele a prišiel k nemu. Odhrnul mu vlasy z tváre a prezrel si ju. Bol taký perfektný, jemne zarastený... A tak dobre voňal...