Malec From 0 to 10.. Love story

First meet

Dnes bol náročný deň a Magnus sa práve zobudil, len čo sa pozrel von oknom jeho deň sa pokazil. Vonku pršalo a počasie samo hovorilo že dnes to bude deň blbec a mal by radšej ostať doma. Magnus to však nevzdal a tak pre istotu použil vodeodolný make-up. Použil ho však len decentne nakoľko dnes mal mať veľa pohovorov. Obliekol si jeden z lepšich oblekov, čierny s krásnymi zlatými manžetovými gombíkmi. Vlasy si precízne vyčesal dozadu a ešte pred odchodom na seba strekol pár kvapiek značkovej kolínskej. V práci hneď pri príchode k nemu dobehla jeho sekretárka.
,,Pán Bane, volal vám pán Grey. Dnešnú schôdzku presúva až na štvrtú, ma ešte nejaké dôležité jednanie v Seatli tak sa vám ospravedlňuje."-povedala a čakala na jeho reakciu.
,, Vporiadku, ešte niečo?"- opýtal sa jej a podal jej papiere ktoré si doma prečítal.
,,Nie, pán Bane. Výberové konania začnú za 20 minút. Obed vám doručím do kancelárie alebo pôjdete do vašej obľúbenej reštaurácie na rohu ?"- podala mu ďalšie papiere.
,,Uvidím, zavolám vam do obeda ešte a Clary, doneste mi prosím veľké frapucino odvedla. Ďakujem."- usmial sa na ňu a otvoril dvere do veľkej kancelárie ktorú vlastnil. Áno on bol riaditeľom tejto firmy a dnes prebiehalo výberové konanie na jeho zástupcu keď bude na služobných cestách. Na stole si rozložil všetky potrebné papiere a nachystal si všetky životopisy ktoré mu Clary starostlivo nachystala. Po chvíli mu doniesla jeho frapucino, usmial sa na ňu ako vždy.
,,Pán Bane môžem ich sem pomaly začať púšťať ?"- opýtala sa ho keď vychádzala z dverí.
,, Samozrejme, som zvedavý."- zhlboka sa nadýchol, nemal rád týchto ľudí ktorý sa mu budú vnucovať len aby dostali to najlepšie miesto v meste. Ľutoval že to neprijal Jace jeho dobrý známy ale ten má teraz plné ruky práce s ďalším projektom ktorý vypracováva pre neho. Bol hlavným vedúcim vývojového centra a navyše plánuje svadbu s Clary, len ona o tom ešte nevie.
Pohovory prebiehali celkom dobre, spisoval si poznámky o každom a k tomu si hneď pripísal plusy a mínusy každého z nich. Bolo už takmer pol štvrtej a dúfal že už nikto nepríde nakoľko o štvrtej má mať stretnutie s Christianom Greyom. Všetky papiere si starostlivo poukladal na kôpku a uložil do tašky, dopil ešte poslednú kávu a vybral sa na odchod keď tu.
,,Pán Bane ešte je tu jeden záujemca, viem že je už dosť hodín ale ak nechcete tak mu poviem že výberové konanie už skončilo."- vo dverách stala Clary aj s malým spisom.
,,Ach, no tak dobre. Pustite ho dnu a Clary ?"- ešte sa k nej rýchlo otočil.
,,Áno,pán Bane ?"- usmiala sa neisto.
,, Prosím uveďte pána Greya hore do zasadačky ak by som sa zdržal a ukážte mu zatiaľ hlavný koncept nášho projektu."- rýchlo prikývla a utekala preč. Sadol som si naspäť do kresla a sledoval dvere. Keď sa však otvorili dnu vošiel mladý chlap. Ešteže Magnus sedel lebo to čo sršalo z toho chlapa by ho asi hodilo o zem. Oprel sa o stôl a natiahol k nemu ruku, keď sa ich ruky dotkli prebehol tam citeľný výboj.
,, Teší ma som Alexander Lightwood. Prepáčte že meškám ale lietadlo z Peru mi trošku meškalo."- usmial sa na neho a Magnus takmer onemel.
,, Ja, ehm aj mňa teší . Magnus. Magnus Bane....V poriadku to sa stáva, hlavne je že ste stihli prísť."- rýchlo sa posadil a otvoril si jeho spis. Bol prekvapený jeho vekom a skúsenosťami. Na to že mal len 21 rokov už toho dokázal dosť. Magnus mu kládol otázky a Alexander mu ihneď odpovedal.
,,Prečo práve tento post pán Lightwood ?"- opýtal sa ho narovinu.
,,Počul ale aj čítal som o vašej spoločnosti veľmi kladné hodnotenia. Myslím že by som mohol byť prínosom pre vašu firmu. Zvládam aj náročné projekty, minulý rok som dokonca pre firmu pána Greya vypracoval veľa projektov do ktorých ste sa zapojili aj vy a vaša spoločnosť. A navyše si myslím že spolupráca s vami mi ponúkne veľa nových skúseností a ja sa rád učím nové veci."- ich pohľady sa stretli keď vtom mu zazvonil telefón.
,,Prepáčte na okamih ."- rýchlo zdvihol telefón.
,,Áno Christian ?"- opýtal sa naliehavo.
,,Magnus, je všetko v poriadku ? Je už takmer päť hodín. Niežeby som sa ponáhľal ale večer ešte musím letieť do Portlandu a veľvyslanec z Číny čaká na naše rozhodnutie a vieš aký býva náladový keď ide o peniaze."- znel už trošku rozladene aj on.
,, Prepáč, stratil som pojem o čase, hneď tam budem."- Magnus zložil telefón.
,, Ospravedlňujem sa ale už takmer hodinu meškám na stretnutie, nemohli by sme sa stretnúť zajtra ? Teda ak budete ešte v meste. Chcel by som sa vás ešte opýtať pár otázok."- postavil sa a vzal si všetky potrebné papiere, Alexander sa postavil tiež.
,,Zajtra som mal odletieť ale kľudne si zarezervujem letenky na neskôr."- usmial sa na neho a Magnus vedel že tento úsmev by ho vedel rozveseliť každé ráno pri príchode do práce.
,,Zavolám svojej asistentke nech vám zarezervuje izbu v jednom vynikajúcom hoteli v centre mesta a nech vám hneď aj prebookuje letenky."- podal mu vizitku so svojím osobným číslom.
,, Nie to nemusíte, bývam neďaleko v hoteli Bermont."- vzal si ju a prezrel si ju pozorne, čierna s lesklým strieborno-zlatym ornamentom.
,,Ako chcete ale Clary je perfektná vo vybavovaní hotelov, zajtra vám zavolám a dohodneme sa na stretnutí. Tešilo ma pán Lightwood."- podal mu ruku.
,,Nebojte sa pán Bane. Budem očakávať váš telefonát."- pevne ju chytil a potriasol ňou, ich oči sa znova stretli a prebehol ten zvláštny impulz.
,, Zbohom pán Bane!"- otočil sa a odišiel preč. Magnus tam ostal ešte chvíľu stáť a premýšľal nad tým čo sa stalo, ten chlap ho tak zaujal že zabudol na všetko okolo seba.
,, Preboha, Christian!"- rýchlo sa vybral do zasadačky kde ho už čakal asi tak hodinu jeho dobrý známy ale aj obchodný partner. Všetko čo potrebovali vybavili v priebehu hodinky, Magnus sa mu ešte raz ospravedlnil za to že na neho tak dlho čakal. Rozlúčili sa a odprevadil ešte Christiana k výťahu do podzemných garáží. Ešte si išiel odniesť nejaké papiere do kancelárie a vybral sa domov. Šoféroval svoje nové BMW, mal rád pohodlie a rýchlosť. Cesta domov mu trvala tak 15-20 minút. Býval na kraji mesta vo veľkej vile s obrovským bazénom a záhradou plnou ruží a exotických rastlín z rôznych krajín sveta. Miloval cestovanie a to sa prejavilo aj na dizajne interiéru domu. Sršala z neho elegancia a exotika, zaparkoval auto do garáže. Väčšina jeho služobníctva už bola dávno doma nakoľko si rád večer varil sám a užíval si chvíľku keď mohol byť doma len on. Už to bolo vyše roka od jeho rozvodu s Camile, bolo to vo všetkých novinách a časopisoch po celom svete ale jemu to bolo úplne jedno. Ona bola len pijavica ktorá využívala jeho pocity, odvtedy nemal záujem o žiadne vzťahy a ani aférky na jednu noc. V kuchyni si našiel na stole odkaz od Jacea.
Magnus, v sobotu o ôsmej u mňa. Bude to prekvapenie.
Otvoril krabičku a vnútri bol malý model BMW. Usmial sa pretože mal v sobotu narodeniny. Vždy robil veľké a bujaré večierky kam volal všetkých známych, investorov a rôzne známe osobnosti ktoré poznal. Tento rok však mal ale v pláne oslavovať sám..možno v kruhu najbližších.
Dúfal že Jace to bude brať tak isto, z chladničky si vytiahol už pripravený toast a pohár pomarančového džúsu. Keď už bol sčasti nasýtený vybral sa do kúpeľne kde si dal rýchlu sprchu. Obliekol si voľné pyžamové šortky a ešte rýchlo odpísal na nevyhnutne
e-maily. Ľahol si do postele a zavrel oči, vybavili sa mu spomienky na toho muža. Premýšľal nad ním, jeho úsmevom, charizmou ktorá z neho doslova sršala a na ten pohľad. Rýchlo však vyhnal túto predstavu z mysle a ponoril sa do hlbokého spánku.