Malec From 0 to 10.. Love story

Magnus. It's just a dream.

Magnus tam tak stál pri Alexandrovi pár minút kým sa Alexander neprebral.
,,M..Magnus."- šepol a rukou si pretrel rozospato oči.
,, Ďakujem."- šepol Magnus a posadil sa na posteľ.
,,Ako sa cítiš ?"- opýtal sa ho a podišiel k nemu.
,,Celkom dobre, ale musím už ísť. Ďalšia procedúra ma čaká."- povedal smutnejšie a išiel sa obliecť. Zhodil zo seba veci a až potom si uvedomil že za ním stojí Alexander. Rýchlo si zakryl polonahé, chorobou zničené telo.
,, Prosím nepozeraj sa. Nieje to nič príjemné. Nechcem aby si si ma pamätal zrovna v tomto stave."- šepol a rýchlo sa prezliekol.
,, Prepáč."- Alexander išiel pohľadať kľúče od auta.
,,Odveziem ťa."- usmial sa na neho s kľúčmi v ruke.
,,Nie, určite máš dosť svojich starostí."- pozrel na neho s pohľadom nechaj ma už umrieť .
,,Momentálne nemám na práci nič."- povedal a otvoril mu dvere. Magnus prikývol a išiel s ním k autu. Novinárov si už vôbec nevšímal a tak mu Alexander otvoril dvere a on nastúpil. Alexander šoféroval a ešte ho aj odprevadil do ambulancie. Keď Magnus skončil ďalšiu procedúru prekvapivo ho vonku čakal Alexander s taškou plnou jedla a rôznych sladkostí.
,,Ahoj, myslel som že by."- pozrel s malou nádejou na neho.
,,Že by si dnes niečo pripravil na obed ?"- opýtal sa Magnus prekvapene.
,, Áno, viem že máš potom pracovnú schôdzku a mal by si aspoň niečo dostať do žalúdka."-  Magnus chcel protestovať ale keď videl Alexandrov šťastný výraz tváre len prikývol a išiel s ním. Doma mu pripravil skvelé špagety na originál taliansky spôsob. Chutilo mu to a prekvapivo dnes prvý krát po jedle všetko nevyvrátil.
,, Odveziem ťa do práce."- povedal Alexander a Magnus nemal slov, cítil sa previnilo voči Alexandrovi že celý deň je len s ním ale vždy keď sa pozrel do jeho očí ucítil ten príjemný pocit v srdci.
,, Alexander ja."- Alexander mu skočil do reči.
,,Shh, poď. Musíme ísť aby sme to stihli."- Alexander sa usmieval, zaviezol ho a dokonca s ním išiel aj na stretnutie. Sedel v rohu a počúval. Zrazu sa však Magnusovi zatočila hlava, pevne sa chytil okraju stola a snažil sa zhlboka dýchať.
,,Ehm, projekt číslo 334 plánujeme odštartovať už budúci rok nakoľko hospodárska situácia je celkom priaznivá ..."- Alexander sa postavil za Magnusa a plynulo pokračoval za neho. Po chvíli sa Magnusovi polepšilo a prerušil Alexandra ktorý si sadol znovu do rohu a počúval ako Magnus rozpráva. Na konci stretnutia sa všetkým Magnus poďakoval za účasť a potom sa otočil k Alexandrovi.
,,Ja, prepáč Magnus , nemal som viem."- Magnus ho však chytil za ruku.
,, Ďakujem, Alexander. Ďakujem."- pousmial sa na neho a pevnejšie mu stlačil ruku.
,, Poď, ideme domov. Objednám pizzu."- Alexander sa postavil ale Magnus ho nepustil a kráčal tak za ním. Cesta bola krátka a tichá. Keď prišli domov bolo dosť chladno a tak Alexander zakúril do krbu. Po chvíli sa obývačkou rozliehalo teplo. Obaja sedeli na gauči a jedli pizzu ktorá prišla pár minút po ich príchode domov. Magnus spokojne jedol a už dlho sa necítil tak dobre.
,,Magnus, môžem otázku ?"- opýtal sa ho Alexander.
,,Čo by si chcel vedieť ?"- pozrel na neho spoza veľkého kúska pizzy.
,,Miluješ ma ?"- pozrel sa na neho s milým úsmevom.
,, Alexander, zamiloval som sa do teba už pri prvom stretnutí."- sklopil pohľad ale Alexander ho chytil za tvár a pobozkal ho.
,,Ja teba tiež."- šepol mu do pier a znovu ho pobozkal. Vtom však Magnus začal prudko kašľať a po chvíli vykašlieval krv.
,,Zbohom."- Alexander sa na neho usmieval.
,,A ..a..a."- dusil sa vlastnou krvou a Alexander sa len smial.
Prudko sa strhol zo sna s krikom.
,,Magnus, Magnus. To bol len sen, zlý sen."- Alexander v okamihu sedel pri ňom a pevne ho objímal. Magnus okolo neho ovinul ruky a vydychoval jeho vôňu.
,,Magnus, som pri tebe. Nedovolím aby ti niekto ublížil."- Magnus sa pri ňom cítil v bezpečí aj keď sa nenávidel za to že potreboval práve jeho užíval si tento moment.
,,Čo máš dnes na pláne ?"- opýtal sa ho Alexander po chvíli.
,,Musím ísť do nemocnice ako aj každý deň, potom musim ísť do práce pre nejaké papiere a potom mám voľno. Prečo ?"- opýtal sa ho.
,,Do nemocnice aj práce pôjdem s tebou a potom mám na pláne niečo ja a bol by som rád keby si išiel somnou."- navrhol mu Alexander.
,,No. No dobre ak sa budem cítiť fajn tak pôjdem."- povedal neisto. Ale nakoniec sa cítil celkom dobre a tak po práci išiel s Alexandrom. Ten ho zaviedol do malej reštaurácie potom do čokoladovne a nakoniec ho vzal ešte do lunaparku.
So smiechom kráčali z kolotočov, Magnus bol ovešaný balonikmi a hračkami ktoré mu Alexander vyhral v rôznych hrách.
,, Alexander ďakujem, už dlho som sa necítil tak živo ako práve dnes."- usmieval sa od ucha k uchu a kráčal vedľa neho.
,,Magnus, si silnejší ako si myslíš. A navyše milujem keď sa usmievaš."- Magnus sa trošku začervenal.
,,Si hladný ?"- opýtal sa ho keď boli pred malým stánkom s hot-dogmi.
,,Možno jeden by som zjedol."- popremýšlal Magnus.
,,Dva hot-dogy s horčicou poprosím."- po chvíli mu Alexander podal horúci hot-dog, bol vynikajúci.
,,Awwww."- Magnus si nahlas zívol.
,, Poď, ideme domov. Musíš si poriadne pospať."- Magnus prikývol a po chvíli boli doma. Magnus si sadol do obývačky a Alexander k nemu.
,,Pozrieme si ešte ten film čo som včera stiahol?"- opýtal sa Alexandra.
,,Môžeme ale potom musíš ísť spať vieš že zajtra ťa čakajú testy a ešte aj ďalšie vyšetrenia."- Magnus prikývol a pustil film. Oprel sa o pohovku a sledoval, po 15 tich minútach však zaspal a hlava mu skĺzla na Alexandrove plece. Ten sa o kúsok posunul a tak mu Magnusova hlava skĺzla na stehná. Jemne mu hladil líce a sledoval kontúry jeho tváre.
,,Ach Magnus, je to tak dlho od tej noci ale ja stále cítim chuť tvojich pier. Chýbal si mi, myslel som dosť často na teba, prepáč mi že som ti nedokázal vtedy dať to čo si potreboval. Ale teraz som ochotný obetovať všetko pre to aby si bol šťastný."- zohol sa k jeho perám a len nežne ich pobozkal.