Malec From 0 to 10.. Love story

Áno, ..Alexander Áno...

,,Hmmm."- Magnus sa zavrtel a pritúlil viacej k Alexandrovi. Alexander ho vzal do náručia a postavil sa. Bol ľahučký ako pierko, odniesol ho do spálne a uložil do postele keď chcel odísť Magnus ho pevne chytil zo spánku za ruku a držal ho a tak si Alexander ľahol k nemu a po chvíli zaspal aj on. Keď sa ráno Magnus zobudil ostal prekvapený ale teplo ktoré sálalo z Alexandrovho tela bolo príjemné a tak sa k nemu pritúlil. Potreboval ho, práve teraz keď ho čakali posledné vyšetrenia a posledný pokus o liečbu. Potreboval zaplniť to prázdno v sebe.
,,Dobré ráno."- Alexander sa usmial, oči mal zatvorené ale cítil Magnusov pohľad na sebe.
,,D... dobré ráno."- odtiahol sa trošku od neho ale Alexander si ho k sebe pritiahol.
,,Ako si sa vyspal ?"- jemne mu hladil chrbát.
,,Veľmi dobre, ale to asi vďaka tebe."- ich oči sa stretli.
,,Nechcel si ma v noci pustiť."- podpichol ho trošku.
,, Prepáč ale si tak horúci, a mne .."- Alexander ho jemne pobozkal na čelo.
,,Spravím čokoľvek aby ti bolo dobré Magnus."- Magnus znovu cítil to chvenie v bruchu.
,,A. Alexander."- slová teraz nemali žiadny zmysel.
,,Shhh."- pritúlil si ho k sebe a obaja si užívali ten príjemný moment až kým nezazvonil telefón.
,,Prosím, Magnus Bane."- ohlásil sa Magnus.
,,Dobrý deň pán Bane tu doktor Stephen. Máme tu už prvé výsledky ale chcel by som to s vami prebrať osobne. Môžete prísť čo najskôr do nemocnice ?"- Magnus sa prudko posadil.
,,Áno, samozrejme . Do hodiny som tam."- zložil telefón.
,,Čo sa deje ?"- opýtal sa Alexander starostlivo.
,,Majú prvé výsledky."- šepol a začal mať strach.
,,Neboj, bude to dobré. Uvidíš."- usmial sa Alexander.
,,Musím ísť do nemocnice, chceš ísť somnou ?"- opýtal sa ho.
,,Určite áno, obleč sa a ja si dám ešte sprchu."- Magnus prikývol a kým sa obliekol Alexander sa rýchlo osprchoval a obliekol sa.
Keď auto zastalo pred nemocnicou Magnus sa začal čoraz viac a viac báť. Alexander ho pevne chytil za ruku.
,,Zvládneš to!"- išiel s ním dnu ale do ambulancie musel ísť Magnus sám. Alexander vonku netrpezlivo čakal. Prechádzal sa hore, dole po chodbách nemocnice až kým sa neotvorili dvere.
,,Magnus."- rýchlo sa k nemu rozbehol. Magnus stál vo dverách s neprítomným výrazom.
,,Magnus, čo sa deje ?"- chytil ho za plecia a snažil sa vyčítať z jeho výrazu niečo, čokoľvek.
,,Nespravia to."- povedal a zhlboka sa nadýchol.
,, Čo, Magnus, čo nespravia ?"- opýtal sa.
,,Moje výsledky, nemôžu už nič spraviť. Alexander je koniec."- pozrel mu do očí.
,,Nie, nie . Magnus nemôžeš sa vzdať. Vždy je nádej . Magnus."- Alexander sa s tým nechcel zmieriť.
,, Alexander, skúsil som už všetko. Už nevládzem, prosím."- oči sa mu plnilo slzami.
,,Magnus, prosím kvôli mne to skús. Prosím."- Magnus sa mu pozeral do očí a videl v nich smútok, bolesť a nádej. Alexandrove oči boli jeho svetielkom nádeje.
,,Sľub mi ale že keď to bude v tomto najhoršom odídeš, nechcem aby si zničil aj seba."-  Alexander prisahal. Cesta domov bola pomalá a tichá. Keď prišli domov Alexander ihneď pripravil obed, potichu sa obaja najedli.
,, Poď, ideme von. Čerstvý vzduch ti pomôže."- Magnus nenamietal a išiel s ním von. Autom sa odviezli ďaleko za mesto a prechádzali sa po lesných chodníkoch. Alexander bral ohľad na Magnusa a častejšie zastavovali a oddychovali. Magnus sa snažil pred Alexandrom byť silný ale moc dobre mu to nešlo.
,,A.. Alexander, už nevládzem. Poďme prosím domov."- protestoval pretože už ho boleli nohy a nevládal ani s dychom.
,,Už len kúsok, pár metrov a sme tam."- prehováral ho.
,,Necítim si už nohy."- Magnus zastavil a posadil sa na veľký kameň pri ceste, Alexander ho však pevne chytil a vzal na chrbát a kráčal hore. Kráčal ešte asi 5 minút. Hrýzol si pery ako ho už všetko bolelo ale stálo to za to. Zastavil na vrchu vyhliadkovej trasy. Odtiaľ bolo krásne vidno lesy a v pozadí mesto.
,,J. Je to prekrásne."- Magnus sa o neho oprel a sledoval ako vtáky preletuju cez zhluky stromov.
,,Milujem ťa Magnus Bane."- šepol do vetra. Magnus sa na neho prekvapene pozrel.
,,A.. Alexander. Myslíš to vážne ?"- opýtal sa ho a srdce mu vynechávalo údery.
,, Áno, ľutujem ze som ti ublížil. Každý deň som myslel na teba. Sledoval som každý článok v novinách kde o tebe písali. Chcel som sa vrátiť ale nedokázal som sa ti pozrieť do očí. Až keď som jedného dňa videl v novinách článok kde písali o tvojom zdravotnom stave uvedomil som si že ťa možno už nikdy neuvidím a predal som firmu a vrátil sa sem. Chodil som dlho k tvojim dverám a chcel sa s tebou porozprávať ale nemal som odvahu, nevedel som čo povedať. Ako ospravedlniť svoj odchod, to že som ťa opustil len tak. Ale teraz viem že chcem s tebou stráviť každú sekundu, minútu, hodinu. Každý deň aj keď ich nemusí byť veľa ale chcem ťa znovu vidieť sa smiať, chcem sa s tebou milovať pri západe slnka. Chcem aby si si znovu začal užívať život. Magnus prosím dovoľ mi ťa milovať tak ako nikto predtým."- Magnus nemal slov, padol na kolená a slzy mu stekali po lícach. Alexander sa k nemu rýchlo sklonil. Rukami mi jemne chytil tvár a pobozkal ho.
,,Milujem ťa Alexander Lightwood."- Magnus ho pevne objal. Mal pocit že už ho nič nemôže poraziť, v tomto momente si uvedomil že má dôvod žiť.
Alexander mu dodal chuť do života, každý deň chodili vonku, Magnus prestal navštevovať nemocnicu a venoval všetok čas Alexandrovi. Clary a Jace sa presťahovali do vlastného domu a pripravovali sa na príchod miminka.
,,Magnus."- kričal Alexander na Magnusa ktorý bol v sprche ale keď sa ani po chvíli  Magnus neozval išiel za ním. Magnus lezal v sprche, na hlave mal menšiu ranu ktorá krvácala. Asi stratil vedomie a spadol. Okamžite zavolal záchranku a tá ho odviezla do nemocnice.  Alexander sedel na chodbe a čakal na doktora.
Keď sa dvere z jeho izby otvorili hneď vyskočil na nohy.
,,Pán doktor, ako mu je?"- opýtal sa ho.
,,Vy ste pán Lightwood však ?"-  Alexander prikývol.
,, Prosím, posaďte sa."- ukázal na stoličky a obaja si sadli.
,, Zdravotný stav pána Banea je. Ako by som to len povedal."- doktor listoval v spise
,,Pán doktor čo je s ním.? "- Alexander takmer strachom nedýchal.
,,On je zdravý, po rakovine niet stopy. Nechápeme ako je to možné ale pán Bane je kompletne vyliečený. Ten pád bol spôsobený dehydratáciou a nízkym obsahom železa v krvi ale inak je zdravý ako rybička."- Alexander sa rozplakal od šťastia.
,,Pán doktor, ani neviete aký šťastný som práve v tejto chvíli. Môžem ísť za ním ?"- opýtal sa a postavil sa.
,, Áno, môžete. Asi ešte spí ale za chvíľu by sa mal prebrať. Ešte si ho tu chvíľu necháme na pozorovaní ale o tri štyri dni môže ísť domov."- Alexander sa ešte raz poďakoval doktorovi a utekal na jeho izbu. Otvoril dvere pravé keď sa Magnus preberal.
,,Ahoj."- usmieval sa.
,,A..ahoj. čo sa stalo ?"- ešte stále bol dezorientovaný.
,,Spadol si a poranil si si hlavu."- Magnus si nahmatal na hlave ranu.
,,Hmmm, čo hovoril doktor ? Ako dlho si ma tu nechajú ? Koľko mi ešte ostáva času?"- opýtal sa a natiahol sa pre pohár s vodou. Alexander ho však za tú ruku chytil a kľakol si pred neho.
,Magnus Bane, vezmeš si ma? "- z vrecka vytiahol škatuľku s krásnym prsteňom.
,,A. . Alexander. Sľúbil si mi niečo."- Magnusovi sa roztriasol hlas.
,,Chcem s tebou stráviť večnosť Magnus. Budeme mať ešte kopu času aby si sa ma pokúsil od seba odohnať."- usmial sa na neho.
,, Alexander, čo si tým chcel povedať ? ... Nehovor že .. "- Magnus sa prudko posadil a chytil ho ešte pevnejšie za ruku.
,,Si zdravý. Magnus..."- zodvihol sa a prudko ho objal cez slzy ktoré mi stekali po lícach.
,,Áno, .. áno Alexander!"- pevne ho stisol v náručí.
,,Áno ? .. áno!...áno!"- prudko ho pobozkal. Magnus ho chytil za košeľu a predĺžil ich bozk. Plakal šťastím, Alexander mu dal všetko po čom vždy túžil... Lásku....